Apatit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apatit s ortoklasom

Apatit je všeobecný názov pre skupinu fosforečnanov vápenatých s cudzím aniónom (F, Cl, OH). Do tejto skupiny patria:

V súčasnosti sa pod názvom apatit radí celá skupina minerálov podobného chemického typu a teda „apatit“ nie je platným minerálom. V prírode sa môže vyskytovať v celej škále farieb v závislosti na jeho chemické prímesi (Mn, Sr, Y, Ce, La, Na, Mg a ďalšie) a to cez zelenú, žltú, fialovú, bezfarebnú, hnedú, šedú, k ružovej  až modrej. Jedná sa o fosforečnan vápenatý s prímesou fluóru, chlóru a vody.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Apatit vzniká kryštalizáciou z magmy, či z nahromadených zvyškov organických látok tzv. fosforitu. Jedná sa o veľmi hojný akcesorický minerál, ktorý je jednou zo základných zložiek hornín. Je to najrozšírenejší fosfát v zemskej kôre. Vzniká vo veľmi širokých podmienkach od magmatickej činnosti až po sedimentáciu. V magmatických horninách sa stretávame s jeho výskytom v žulách a v gabre.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o úzku vyhranenú skupinu príbuzných minerálov, ktoré tvoria prizmatické alebo tabuľkovité kryštály, prípadne sa vyskytujú v celistvej, kompaktnej či zrnitej forme. Apatit má zvyčajne zelenú farbu, no môže byť aj biely, bezfarebný, žltý, modrastý, červenkastý, hnedý, sivý alebo purpurový vryp má biely. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným až smolným leskom. Apatity vznikajú vo vyvretých horninách a v premenených vápencoch - mramoroch.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]