Farba minerálu

Farba minerálu (nerastu) je jedna z fyzikálnych vlastností minerálov, ktorú možno jednoducho pozorovať voľným okom. Pri mnohých mineráloch je jedným zo základných určovacích znakov. Je však veľmi premenlivou vlastnosťou a nie je preto vhodné spoliehať sa iba na ňu^[1].

Pre mnohé farebné (idiochromatické) nerasty je farba podstatnou a nemennou vlastnosťou, a preto je vhodným rozlišovacím znakom.

Iné minerály sú v čistej forme číre, ale v prírode ich často nachádzame rozlične zafarbené prímesami. Poznáme napr. žltú, ružovú, fialovú i hnedú odrodu kremeňa alebo modrú soľ. Pre tieto zafarbené (alochromatické) minerály nie je už farba podstatný rozlišovací znak.

Niektoré minerály menia farbu podľa druhu osvetlenia, iné môžu meniť zafarbenie podľa smeru, v ktorom ich prezeráme. Tieto sa označujú ako mnohofarebné (pleochroické). Niekedy je vlastnú farba minerálu ukrytá pod vrstvou premeneného povrchu alebo pod prirodzeným tenkým povlakom. Na povrchu rudných minerálov sa často objavujú tzv. nábehové farby.

Farba minerálu nemusí byť vždy stála, veľa polodrahokamov aj drahokamov stráca svoj farebný odtieň na svetle, napr. smaragd, ametyst, ruženín. Na svetlo citlivo reagujú aj niektoré minerály s obsahom striebra, pokrývajú sa tenkou hnedočiernou vrstvičkou. Mnohé minerály sa dajú zafarbovať umelo, napríklad zahriatím na vysokú teplotu alebo rádioaktívnym či ultrafialovým žiarením.