Rádioaktívne žiarenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Rádioaktívne žiarenie je v užšom zmysle (korpuskulárne a/alebo elektromagnetické) žiarenie vysielané pri rádioaktívnom rozpade, t.j. buď priamo niektorými atómovými jadrami pri ich spontánnej premene na iné atómové jadrá (tzv. jadrové žiarenie) alebo z niektorých atómových obalov v súvislosti s dejmi v atómovom jadre toho istého atómu (napr. rádioaktívne žiarenie pri tzv. vnútornej konverzii alebo pri absorpcii K). V širšom zmysle sa ako rádioaktívne žiarenie označuje aj emisia neutrónov či protónov, žiarenie pri spontánnom štiepení jadra (t. j. pri jadrovom rozpade) a žiarenie pri rozpade nestabilných elementárnych častíc.

Rádioaktívne žiarenie v užšom zmysle[upraviť | upraviť zdroj]

Objavil ho v roku 1896 francúzsky vedec Antoine Henri Becquerel.

Pri rádioaktívnom žiarení v užšom zmysle pochádzajúcom priamo z atómového jadra existujú tieto druhy rádioaktívneho žiarenia:

Pri rádioaktívnom žiarení v užšom zmysle pochádzajúcom z atómového obalu môže vzniknúť napríklad röntgenové žiarenie (čo je druh elektromagnetického žiarenia).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Radioaktivität in: Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden. 2005 – 2006
  • Handbuch der mikrochemischen Methoden : Bd. 2., Verwendung der Radioaktivität in der Mikrochemie. Radiochemische Methoden der Mikrochemie : Mit 25 Textabb. Wien : Springer, 1955. s. 5 – 13.
  • Radioaktivität. In: Roche-Lexikon Medizin. 5., neu bearb. und erw. Aufl. München ; Jena : Urban und Fischer, 2003. ISBN 3-437-15150-9. s. 1555.