Veľký Krtíš
O rovnomennom okrese pozri Veľký Krtíš (okres).| Veľký Krtíš | ||
| mesto | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Veľký Krtíš | |
| Región | Novohrad, Hont | |
| Vodný tok | Krtíš | |
| Nadmorská výška | 200 m n. m. | |
| Súradnice | 48°12′54″S 19°20′17″V / 48,215000°S 19,338056°V | |
| Rozloha | 15,03 km² (1 503 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 10 647 (31. 12. 2022) [2] | |
| Hustota | 708,38 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1245 | |
| Primátor | Dalibor Surkoš[3] (SMER-SD, SME RODINA, SZÖVETSÉG – ALIANCIA, STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI, SMS) | |
| PSČ | 990 01 | |
| ŠÚJ | 515850 | |
| EČV (do r. 2022) | VK | |
| Tel. predvoľba | +421-47 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad J. A. Komenského 3 990 01 Veľký Krtíš | |
| E-mailová adresa | mesto@velky-krtis.sk | |
| Telefón | 047 / 481 21 10 | |
| Fax | 047 / 481 21 12 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Veľký Krtíš | ||
| Webová stránka: velky-krtis.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Veľký Krtíš je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji, na juhu Slovenska.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Veľký Krtíš sa nachádza na hranici Hontu a Novohradu, v údolí riečky Krtíš, na rozhraní Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny (podcelku Juhoslovenskej kotliny). Križuje sa tu cesta I/75 (Dudince – Lučenec) s II/527 (Senohrad – Slovenské Ďarmoty). Lučenec je vzdialený 27 km východným smerom, Zvolen 44 km severne, Krupina 26 km severozápadne a hraničný prechod v Slovenských Ďarmotách je vzdialený 14 km južne.
Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
- Základné sídelné jednotky: Stred, Širina, Dúbrava, Veľký Krtíš – sídlisko, Ďulov Dvor – Mútnice, Pozdĺž Krtíšskeho potoka, Banštiak, Kopaničky – Horné lúky, Priemyselný obvod, Pri Viničkách, Veľký Krtíš – sever
- Centrum
- Stred 1, Stred 2
- IBV Západ
- IBV Sever
Ulice[upraviť | upraviť zdroj]
A. H. Škultéthyho, B. Nemcovej, Č. Armády, Družobná, Duklianska, Dúbravská, I. Madácha, J. A. Komenského, J. Kráľa, Lučenská, Ľ. Štúra, Mierová, Mikszáthova, Mládežnícka, M. R. Štefánika, Námestie A. H. Škultétyho, Nemocničná, Novohradská, Okružná, Pionierska, P. O. Hviezdoslava, Poľná, Písecká, SNP, Tučekova, Venevská, Vinohradnícka, Za Parkom, Záhradná, Železničná, Školská
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Cez Veľký Krtíš preteká rieka Krtíš. Tečie severojužným smerom od Modrého Kameňa až po južnú hranicu katastrálneho územia mesta, odkiaľ pokračuje až po sútok s Ipľom v južnej časti okresu.
Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]
- rybník Sklabiná
- rybník Nenince
- rybník Želovce
- časť rybníku Ľuboreč
tieto vodné plochy sú mimo územia Veľkého Krtíša, ale sú v okrese Veľký Krtíš.
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Erb mesta symbolizuje hlavné tradičné zamestnanie obyvateľstva – baníctvo, poľnohospodárstvo. V zelenom štíte, v centrálnej časti poľa sú dve prekrížené banícke kladivká čiernej farby, po stranách obklopené dvoma zlatými obilnými klasmi so skríženými byľami v päte štítu. Vlajka mesta vychádza z farieb erbu, ktorá má pomer strán 2:3 a je ukončená zástrihom tzv. lastovičím chvostom, siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky. Je zelenej farby s prekríženými symetrickými pruhmi. Tieto symboly mesto prijalo 19.8.1986.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Najstaršie hodnoverné zachované písomné správy o Veľkom Krtíši sú už z druhej tretiny 13. storočia. Nie je to neskoro, lebo u nás, ale i v okolitých krajinách sa začínajú pravidelnejšie a vo väčšom počte vydávať listiny až od 13. storočia. Počas písomne doloženého obdobia vývoja prežil Veľký Krtíš niekoľkokrát roky rozkvetu, ale aj roky nepriazne a úpadku. Tatárske plienenie v polovici 13. storočia, po ktorom roku 1245 pôvodne služobnícka osada kráľovského hradu a stoličného sídla Novohrad začala zapĺňať prázdne stránky vlastnej histórie. Obec sa nachádzala na trase v stredoveku významnej dopravnej obchodnej tepny, známej ako „Veľká cesta“. V 16. – 17. storočí bolo územie vystavené násiliu osmanských hord a uhorských stavovských povstaní. V rokoch 1554 – 1593 bola obec Veľký Krtíš poplatná Turkom a začlenená do novohradského sandžaku. V polovici 17. storočia zničená a vyľudnená až do roku 1680. Priaznivejší vývoj osídlenia Veľkého Krtíša možno zaznamenať po zrušení poddanstva v 19. storočí. V rokoch 1854 – 1864 sa začína rozvoj miestneho baníctva, otvorením prvých hnedouhoľných baní v chotároch obcí Malý a Veľký Krtíš miestnymi zemepánmi Andrejom Meššom, Viliamom Sebastianim a spol. Celková nová etapa vývoja Veľkého Krtíša a zároveň aj jeho širšieho okolia začala po roku 1945, kedy sa obnovila ťažba hnedého uhlia, najskôr v Malých Stracinách, od roku 1948 v Pôtri a od roku 1962 v závode Dolina pri Veľkom Krtíši. V roku 1950 vo Veľkom Krtíši začali stavať banícke mestečko, tzv. sídlisko. Rok 1960 priniesol útlm ťažby v uhoľných baniach a stagnáciu po zrušení okresu Modrý Kameň a pripojení jeho územia k väčším územným celkom. Upadal hospodársky i kultúrny život. V roku 1968 sa rozhodlo o obnovení okresu, ktorého sídlom bol určený Veľký Krtíš, spĺňajúci predpoklady ďalšieho rozvoja osídlenia. Rozvíjali sa ďalšie priemyselného odvetvia. Popri baníctve to bol strojársky, textilný, potravinársky priemysel, stavebníctvo a iné.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Samostný názov Krtíš sa prvýkrát uvádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou dňa 9. septembra 1245. Z nej sa dozvedáme, že istý Martin Bán ešte pred tatárskym vpádom daroval rozsiahle majetky na juhu Slovenska šahanskému kláštoru a kráľ Belo IV. ich roku 1245 kláštoru opäť potvrdil. O pôvode slova Krtíš (Curtus) /lat.Curtus, Kurtus, Kurthes/ medzi historikmi, lingvistami a ďalšími odborníkmi dosiaľ niet jednoznačnej zhody a jeho riešenie zostáva i naďalej otvoreným problémom.
Politika[upraviť | upraviť zdroj]
Mestské zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Mestské zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor mesta zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi mesta na štyri roky. Funkčné obdobie mestského zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného mestského zastupiteľstva.
Mestské zastupiteľstvo Mesta Veľký Krtíš pozostáva z 15 poslancov.
Volebný obvod č. 1 – 4 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice: A. H. Škultétyho – rodinné domy, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, Št. Tučeka, Janka Kráľa, Vinohradnícka, Lučenská – rodinné domy, B. Nemcovej, Poľná, Za parkom
Volebný obvod č. 2 – 5 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice: P.O. Hviezdoslava, Lučenská orient. čísla 79 – 91, Ľ. Štúra, Červenej armády, Družobná, Dúbravská cesta, Duklianska, Mládežnícka, Pionierska, Záhradná, Lučenská – Ďulov dvor, Novohradská, Pálovická cesta
Volebný obvod č. 3 – 6 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice: Banícka, I. Madácha, Mierová, Školská, SNP, Nám. A. H. Škultétyho, Nemocničná, Venevská, Za poštou, Okružná, Mikszáthova, A. H. Škultétyho orient. č. 2 – 14, Písecká, Osloboditeľov, M. R. Štefánika, J.A. Komenského, Trhovnícka
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie (2004)[upraviť | upraviť zdroj]
- Slovenská národnosť – 91%
- Maďarská národnosť – 6,1%
- Česká národnosť – 0,8 %
- Rómska národnosť – 2,0%
- Ukrajinská národnosť – 0,1 %
Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
- rímskokatolíci – 54,26 %
- bez vyznania – 21,58 %
- evanjelici a.v. – 16,00 %
- gréckokatolíci – 0,34 %
- pravoslávni – 0,16 %
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Knižnica[upraviť | upraviť zdroj]
Hontiansko-novohradská knižnica A.H. Škultétyho je verejná knižnica s regionálnou pôsobnosťou. Sídli v Kultúrnom dome.
Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]
V meste Veľký Krtíš sa nenachádza žiadne divadlo, ale divadelné predstavenia sa hrajú v Kultúrnom dome na Námestí A. H. Škultétyho.
Stavby[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Evanjelický kostol, pôvodne baroková halová stavba s predstavanou vežou z roku 1770. Prvá sakrálna stavba vo Veľkom Krtíši je doložená už v roku 1435, dnešný kostol stojí na jej mieste. Súčasný kostol prešiel prestavbou v roku 1841, kedy bola pristavaná veža a kostol celkovo získal dnešnú klasicistickú podobu. Interiér kosotla je zaklenutý pruskou klenbou. Nachádza sa tu rokokovo-klasicistický oltár, stĺpová architektúra s obrazom Ukrižovaný z roku 1773, dar Daniela Tihányho. Ďalšie obrazy sú z dielne L. Kubányiho, Sen Jakubov, Povýšenie medeného hada na púšti a Obetovanie Izáka. Kazateľnica so sochami evanjelistov pochádza z rovnakého obdobia, podobne aj rokoková krstiteľnica. Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, veža je ukončená barokizujúcou helmicou s laternou.[4] V tomto kostole bol v roku 1847 pokrstený maďarský spisoveteľ Kálmán Mikszáth, čo pripomína pamätná tabuľa.
- Kúria rodu Ambrózy, pôvodne renesančná stavba zo 17. storočia. Od roku 1850 bol vlastníkom kúrie rod Sebastiani. Ide o jednopodlažnú blokovú stavbu s manzardovou strechou a trojosovým vstupnám portikom s iónskymi stĺpmi.[5]
-
Evanjelický kostol
-
-
Pamätná fara s tabuľou Augusta Horislava Škultétyho
Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]
Na námestí A. H. Škultétyho sa nachádza pomník a busta Augusta Horislava Škultétyho. Na nádvorí 1. ZŠ sa nachádza pomník a busta Vsevoloda Čechoviča.
Parky[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi ulicami Venevská, Okružná, Mikszáthova, Škultétyho a Za parkom sa nachádza park Hôrka.
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
- Futbalový štadión Baník a klub MFK Baník Veľký Krtíš
- Basketbalovo-tenisová hala Veľký Krtíš
- Plavecký klub Veľký Krtiš (PKVK)
- 4 tenisové kurty a TK Elán Veľký Krtíš
- Volejbalový klub POLAR Veľký Krtíš
- Malý zimný štadión
Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]
- Banícky jarmok
- Jánsky jarmok
- Katarínsky jarmok
- Vianočné trhy
- VK fest
- Vinobranie
Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Vo Veľkom Krtíši sa križuje cesta I/75 (Dudince – Lučenec) s II/527 (Senohrad – Slovenské Ďarmoty). V meste je ukončená železničná trať Lučenec – Kalonda – Ipolytarnócz (MAV) – Veľký Krtíš, na ktorej je v súčasnosti prevádzkovaná len nákladná doprava.
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Materské školy:
- MŠ – ul. Št. Tučeka
- MŠ – ul. P. O. Hviezdoslava
- MŠ – ul. Poľná
- MŠ – ul. SNP
- MŠ – ul. Červenej armády
Základné školy:
- Základná škola – ul. J. A. Komenského
- Základná škola – Nám A. H. Škultétyho
- Základná škola – ul. Poľná
Stredné školy:
- Gymnázium A. H. Škultétyho – má 4-ročné aj 8-ročné štúdium. Názov aj 8-ročné štúdium má od 90-ych rokov. Pri škole pôsobí jazyková škola a lokálna CISCO networting akadémia zameraná na vzdelávanie v oblasti sieťových technológií.
- Stredná odborná škola – vznikla spojením Stredného odborného učilišťa (strojníctvo, elektronika) a Strednej priemyselnej školy (strojníctvo, elektrotechnika a technicko-informatické služby v elektrotechnike – TIS). V súčasnosti je zapojená do MSITA, 40UP a rôznych iných projektov.
Ostatné školské zariadenia:
- Základná umelecká škola
- Centrum voľného času
- Školská jedáleň a školská kuchyňa (pre MŠ)
- Osobitná škola
Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Martin Hamaliar (* 1783 – † 1835), náboženský spisovateľ
- Jám Maróthy (* 1814 – † 1864), evanjelický kňaz, pedagóg, spisovateľ
- August Horislav Škultéty (* 1819 – † 1892), evanjelický kňaz, spisovateľ štúrovskej generácie, etnograf
- Miroslav Baček (* 1970), futbalista
- Marek Penksa (* 1973), fubalista
- Róbert Semeník (* 1973), fubalista
- Lucia Eggenhofferová (* 1977), poetka
- Slavomíra Sľúková (* 1981), atlétka
- Peter Cmorík (* 1980), spevák
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Kostol vo Veľkom Krtíši [online]. Okres VK. Dostupné online.
- ↑ Veľký Krtíš [online]. Okres VK. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký Krtíš
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka mesta
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v meste
- Okres VK- história a pozoruhodnosti mesta