Veľký Krtíš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom okrese pozri Veľký Krtíš (okres).
Veľký Krtíš
mesto
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Veľký Krtíš
Región Novohrad, Hont
Vodný tok Krtíš
Nadmorská výška 200 m n. m.
Súradnice 48°12′54″S 19°20′17″V / 48,215000°S 19,338056°V / 48.215000; 19.338056
Rozloha 15,03 km² (1 503 ha) [1]
Obyvateľstvo 10 647 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 708,38 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1245
Primátor Dalibor Surkoš[3] (SMER-SD, SME RODINA, SZÖVETSÉG – ALIANCIA, STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI, SMS)
PSČ 990 01
ŠÚJ 515850
EČV (do r. 2022) VK
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
J. A. Komenského 3
990 01 Veľký Krtíš
E-mailová adresa mesto@velky-krtis.sk
Telefón 047 / 481 21 10
Fax 047 / 481 21 12
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Veľký Krtíš
Webová stránka: velky-krtis.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Veľký Krtíš je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji, na juhu Slovenska.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký Krtíš sa nachádza na hranici Hontu a Novohradu, v údolí riečky Krtíš, na rozhraní Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny (podcelku Juhoslovenskej kotliny). Križuje sa tu cesta I/75 (Dudince – Lučenec) s II/527 (Senohrad – Slovenské Ďarmoty). Lučenec je vzdialený 27 km východným smerom, Zvolen 44 km severne, Krupina 26 km severozápadne a hraničný prechod v Slovenských Ďarmotách je vzdialený 14 km južne.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základné sídelné jednotky: Stred, Širina, Dúbrava, Veľký Krtíš – sídlisko, Ďulov Dvor – Mútnice, Pozdĺž Krtíšskeho potoka, Banštiak, Kopaničky – Horné lúky, Priemyselný obvod, Pri Viničkách, Veľký Krtíš – sever
  • Centrum
  • Stred 1, Stred 2
  • IBV Západ
  • IBV Sever

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

A. H. Škultéthyho, B. Nemcovej, Č. Armády, Družobná, Duklianska, Dúbravská, I. Madácha, J. A. Komenského, J. Kráľa, Lučenská, Ľ. Štúra, Mierová, Mikszáthova, Mládežnícka, M. R. Štefánika, Námestie A. H. Škultétyho, Nemocničná, Novohradská, Okružná, Pionierska, P. O. Hviezdoslava, Poľná, Písecká, SNP, Tučekova, Venevská, Vinohradnícka, Za Parkom, Záhradná, Železničná, Školská

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Veľký Krtíš preteká rieka Krtíš. Tečie severojužným smerom od Modrého Kameňa až po južnú hranicu katastrálneho územia mesta, odkiaľ pokračuje až po sútok s Ipľom v južnej časti okresu.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • rybník Sklabiná
  • rybník Nenince
  • rybník Želovce
  • časť rybníku Ľuboreč

tieto vodné plochy sú mimo územia Veľkého Krtíša, ale sú v okrese Veľký Krtíš.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb mesta symbolizuje hlavné tradičné zamestnanie obyvateľstva – baníctvo, poľnohospodárstvo. V zelenom štíte, v centrálnej časti poľa sú dve prekrížené banícke kladivká čiernej farby, po stranách obklopené dvoma zlatými obilnými klasmi so skríženými byľami v päte štítu. Vlajka mesta vychádza z farieb erbu, ktorá má pomer strán 2:3 a je ukončená zástrihom tzv. lastovičím chvostom, siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky. Je zelenej farby s prekríženými symetrickými pruhmi. Tieto symboly mesto prijalo 19.8.1986.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie hodnoverné zachované písomné správy o Veľkom Krtíši sú už z druhej tretiny 13. storočia. Nie je to neskoro, lebo u nás, ale i v okolitých krajinách sa začínajú pravidelnejšie a vo väčšom počte vydávať listiny až od 13. storočia. Počas písomne doloženého obdobia vývoja prežil Veľký Krtíš niekoľkokrát roky rozkvetu, ale aj roky nepriazne a úpadku. Tatárske plienenie v polovici 13. storočia, po ktorom roku 1245 pôvodne služobnícka osada kráľovského hradu a stoličného sídla Novohrad začala zapĺňať prázdne stránky vlastnej histórie. Obec sa nachádzala na trase v stredoveku významnej dopravnej obchodnej tepny, známej ako „Veľká cesta“. V 16. – 17. storočí bolo územie vystavené násiliu osmanských hord a uhorských stavovských povstaní. V rokoch 1554 – 1593 bola obec Veľký Krtíš poplatná Turkom a začlenená do novohradského sandžaku. V polovici 17. storočia zničená a vyľudnená až do roku 1680. Priaznivejší vývoj osídlenia Veľkého Krtíša možno zaznamenať po zrušení poddanstva v 19. storočí. V rokoch 1854 – 1864 sa začína rozvoj miestneho baníctva, otvorením prvých hnedouhoľných baní v chotároch obcí Malý a Veľký Krtíš miestnymi zemepánmi Andrejom Meššom, Viliamom Sebastianim a spol. Celková nová etapa vývoja Veľkého Krtíša a zároveň aj jeho širšieho okolia začala po roku 1945, kedy sa obnovila ťažba hnedého uhlia, najskôr v Malých Stracinách, od roku 1948 v Pôtri a od roku 1962 v závode Dolina pri Veľkom Krtíši. V roku 1950 vo Veľkom Krtíši začali stavať banícke mestečko, tzv. sídlisko. Rok 1960 priniesol útlm ťažby v uhoľných baniach a stagnáciu po zrušení okresu Modrý Kameň a pripojení jeho územia k väčším územným celkom. Upadal hospodársky i kultúrny život. V roku 1968 sa rozhodlo o obnovení okresu, ktorého sídlom bol určený Veľký Krtíš, spĺňajúci predpoklady ďalšieho rozvoja osídlenia. Rozvíjali sa ďalšie priemyselného odvetvia. Popri baníctve to bol strojársky, textilný, potravinársky priemysel, stavebníctvo a iné.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Samostný názov Krtíš sa prvýkrát uvádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou dňa 9. septembra 1245. Z nej sa dozvedáme, že istý Martin Bán ešte pred tatárskym vpádom daroval rozsiahle majetky na juhu Slovenska šahanskému kláštoru a kráľ Belo IV. ich roku 1245 kláštoru opäť potvrdil. O pôvode slova Krtíš (Curtus) /lat.Curtus, Kurtus, Kurthes/ medzi historikmi, lingvistami a ďalšími odborníkmi dosiaľ niet jednoznačnej zhody a jeho riešenie zostáva i naďalej otvoreným problémom.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor mesta zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi mesta na štyri roky. Funkčné obdobie mestského zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného mestského zastupiteľstva.

Mestské zastupiteľstvo Mesta Veľký Krtíš pozostáva z 15 poslancov.

Volebný obvod č. 1 – 4 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice: A. H. Škultétyho – rodinné domy, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, Št. Tučeka, Janka Kráľa, Vinohradnícka, Lučenská – rodinné domy, B. Nemcovej, Poľná, Za parkom

Volebný obvod č. 2 – 5 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice: P.O. Hviezdoslava, Lučenská orient. čísla 79 – 91, Ľ. Štúra, Červenej armády, Družobná, Dúbravská cesta, Duklianska, Mládežnícka, Pionierska, Záhradná, Lučenská – Ďulov dvor, Novohradská, Pálovická cesta

Volebný obvod č. 3 – 6 poslanci. Do volebného obvodu patria ulice: Banícka, I. Madácha, Mierová, Školská, SNP, Nám. A. H. Škultétyho, Nemocničná, Venevská, Za poštou, Okružná, Mikszáthova, A. H. Škultétyho orient. č. 2 – 14, Písecká, Osloboditeľov, M. R. Štefánika, J.A. Komenského, Trhovnícka

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie (2004)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenská národnosť – 91%
  • Maďarská národnosť – 6,1%
  • Česká národnosť – 0,8 %
  • Rómska národnosť – 2,0%
  • Ukrajinská národnosť – 0,1 %

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Knižnica[upraviť | upraviť zdroj]

Hontiansko-novohradská knižnica A.H. Škultétyho je verejná knižnica s regionálnou pôsobnosťou. Sídli v Kultúrnom dome.

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste Veľký Krtíš sa nenachádza žiadne divadlo, ale divadelné predstavenia sa hrajú v Kultúrnom dome na Námestí A. H. Škultétyho.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol, pôvodne baroková halová stavba s predstavanou vežou z roku 1770. Prvá sakrálna stavba vo Veľkom Krtíši je doložená už v roku 1435, dnešný kostol stojí na jej mieste. Súčasný kostol prešiel prestavbou v roku 1841, kedy bola pristavaná veža a kostol celkovo získal dnešnú klasicistickú podobu. Interiér kosotla je zaklenutý pruskou klenbou. Nachádza sa tu rokokovo-klasicistický oltár, stĺpová architektúra s obrazom Ukrižovaný z roku 1773, dar Daniela Tihányho. Ďalšie obrazy sú z dielne L. Kubányiho, Sen Jakubov, Povýšenie medeného hada na púšti a Obetovanie Izáka. Kazateľnica so sochami evanjelistov pochádza z rovnakého obdobia, podobne aj rokoková krstiteľnica. Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, veža je ukončená barokizujúcou helmicou s laternou.[4] V tomto kostole bol v roku 1847 pokrstený maďarský spisoveteľ Kálmán Mikszáth, čo pripomína pamätná tabuľa.
  • Kúria rodu Ambrózy, pôvodne renesančná stavba zo 17. storočia. Od roku 1850 bol vlastníkom kúrie rod Sebastiani. Ide o jednopodlažnú blokovú stavbu s manzardovou strechou a trojosovým vstupnám portikom s iónskymi stĺpmi.[5]

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Na námestí A. H. Škultétyho sa nachádza pomník a busta Augusta Horislava Škultétyho. Na nádvorí 1. ZŠ sa nachádza pomník a busta Vsevoloda Čechoviča.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi ulicami Venevská, Okružná, Mikszáthova, Škultétyho a Za parkom sa nachádza park Hôrka.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Futbalový štadión Baník a klub MFK Baník Veľký Krtíš
  • Basketbalovo-tenisová hala Veľký Krtíš
  • Plavecký klub Veľký Krtiš (PKVK)
  • 4 tenisové kurty a TK Elán Veľký Krtíš
  • Volejbalový klub POLAR Veľký Krtíš
  • Malý zimný štadión

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Banícky jarmok
  • Jánsky jarmok
  • Katarínsky jarmok
  • Vianočné trhy
  • VK fest
  • Vinobranie

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Vo Veľkom Krtíši sa križuje cesta I/75 (Dudince – Lučenec) s II/527 (Senohrad – Slovenské Ďarmoty). V meste je ukončená železničná trať Lučenec – Kalonda – Ipolytarnócz (MAV) – Veľký Krtíš, na ktorej je v súčasnosti prevádzkovaná len nákladná doprava.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Materské školy:

  • MŠ – ul. Št. Tučeka
  • MŠ – ul. P. O. Hviezdoslava
  • MŠ – ul. Poľná
  • MŠ – ul. SNP
  • MŠ – ul. Červenej armády

Základné školy:

  • Základná škola – ul. J. A. Komenského
  • Základná škola – Nám A. H. Škultétyho
  • Základná škola – ul. Poľná

Stredné školy:

  • Gymnázium A. H. Škultétyho – má 4-ročné aj 8-ročné štúdium. Názov aj 8-ročné štúdium má od 90-ych rokov. Pri škole pôsobí jazyková škola a lokálna CISCO networting akadémia zameraná na vzdelávanie v oblasti sieťových technológií.
  • Stredná odborná škola – vznikla spojením Stredného odborného učilišťa (strojníctvo, elektronika) a Strednej priemyselnej školy (strojníctvo, elektrotechnika a technicko-informatické služby v elektrotechnike – TIS). V súčasnosti je zapojená do MSITA, 40UP a rôznych iných projektov.

Ostatné školské zariadenia:

  • Základná umelecká škola
  • Centrum voľného času
  • Školská jedáleň a školská kuchyňa (pre MŠ)
  • Osobitná škola

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

August Horislav Škultéty

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Kostol vo Veľkom Krtíši [online]. Okres VK. Dostupné online.
  5. Veľký Krtíš [online]. Okres VK. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]