Modrý Kameň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°14′27″S 19°19′59″V / 48.240833°S 19.333056°V / 48.240833; 19.333056
Modrý Kameň
mesto
Modrý Kameň-Kékkő-view from Castle.JPG
Výhľad z hradu na mesto
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Veľký Krtíš
Región Novohrad
Nadmorská výška 240 m n. m.
Súradnice 48°14′27″S 19°19′59″V / 48.240833°S 19.333056°V / 48.240833; 19.333056
Rozloha 19,64 km² (1 964 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 615 (31. 12. 2014) [2]
Hustota 82,23 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1290
Primátor Aladár Bariak[3] (SDKÚ-DS, KDH, NOVA)
PSČ 992 01
ŠÚJ 516210
EČV VK
Tel. predvoľba +421-47
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Modrý Kameň
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Modrý Kameň je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji v okrese Veľký Krtíš. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 bol Modrý Kameň najmenším mestom na Slovensku podľa počtu obyvateľov.[4]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mestečko sa nachádza na juhovýchodnom okraji Krupinskej planiny, v úzkom údolí Riečky a čiastočne aj Krtíša. Z juhu tu zasahuje okraj Ipeľskej kotliny. Modrým Kameňom prechádza cesta II/527 z Veľkého Krtíša na Zvolen cez Senohrad.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Jarmočná, Zvolenská, Školská, Poľná, Športová, Pod Hradom, Ďurička, Sklená, Strhárska, Zámocká, Prše, Dolina, Riečky, Dolinská, Agátová, Kvetová, Lipové námestie, Mariánske námestie, Kvetová, Pánska cesta, Drieňovská, Cintorínska, Úzka

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Družobné mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Modrý Kameň v súčasnosti udržiava družobnú spoluprácu s nasledovnými obcami (mestami):

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Nad mestom sa nachádza zrúcanina hradu Modrý Kameň a kaštieľ v ktorom sa nachádza Múzeum bábkarských kultúr a hračiek SNM. Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň je špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou, zamerané na dokumentáciu dejín a súčasnosti bábkového divadla, dejín a vývoja detskej hračky, ako aj dejín regiónu, v ktorom sa múzeum nachádza. Kultúrno-umelecké, historické, archeologické a národopisné zbierky, ktoré múzeum v rámci svojej špecializácie zhromažďuje, odborne spracováva a ochraňuje, sú sprístupnené verejnosti formou stálych expozícií, výstav a rôznorodých kultúrnych aktivít, ktoré sa tešia veľkej obľube najmä u detí a mládeže. Zaujímavosťou je historická expozícia zubnej techniky, jediná svojho druhu v strednej Európe, ktorú v priestoroch múzea dlhodobo prezentuje Slovenská komora zubných technikov. Hradný objekt tvoria zrúcaniny starého gotického hradu a budova barokového kaštieľa, v ktorej sídli múzeum.

Kalvária[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi mnohými pamätihodnosťami Modrého Kameňa zvláštnu pozornosť si zaslúži miestna Kalvária, ktorá je pre svoju krásnu polohu a prírodnú krásu jedinečná. Jej pôvod je neznámy, ale je pravdepodobné, že bola založená na začiatku 18. storočia a založil ju apoštolský gróf Pavol Balassa. V roku 1855 sa podarilo s finančnou podporou zemepána baróna Antona Balassu a zbožných veriacich Kalváriu obnoviť. Čoskoro bolo badať, že toto sv. miesto si opäť obľúbili nielen veriaci z Modrého Kameňa, ale aj veriaci susedných obcí. Plán staníc kalvárie vypracoval Samuel Lániy, inžinier panstva. Obrazy podľa najlepších vzorov boli namaľované na železné platne v Pešti pod dohľadom Antona Szántofyho, prepošta a neskôr ostrihomského kanonika. Ostatné práce vykonávali modrokamenský robotníci a nádenníci. Krížová cesta bola posvätená v roku 1857 Michalom Kempom, ostrihomským kanonikom, opátom a novohradským hlavným dekanom, za prítomnosti početných svetských pánov a množstva veriacich. Za farára Jána Munkayho roku 1859 bola na kalvárskom vrchu postavená kaplnka ku cti Bolestnej Matky daroval Gabriel Pavlíkom, farárom zo Slovenského Medera (Palárikova) a maľoval ho významný maliar Pešky. Obraz predstavuje Bolestnú Pannu Máriu stojacu pod krížom a z kríža vyžarujúci meč zraňuje jej srdce. V rokoch 1862 – 1864 v priestore medzi Krížovou cestou a kaplnkou Bolestnej Matky bolo postavených 5 staníc, ktoré zobrazujú náboženské pravdy takto: 1. očistec, 2. posledný súd, 3. zmŕtvych vstanie Krista Pána, 4. anjela strážcu a 5. vyobrazuje blahoslavenú Pannu ako Útočište hriešnikov, Obrazy sú dielom ak. maliara Jána Hofrichtera. Jednotlivé stanice, v ktorých sú tieto obrazy umiestnené, ako aj stanice Krížovej cesty boli za účinkovania farára Jozefa Blašku obnovené. Nemožno nespomenúť, že obce Čebovce a Nenince dali obnoviť po jednej stanici Krížovej cesty. Hlavná kaplnka krížovej cesty bola obnovená za farára Ernesta Pastírika. Hore od Bolestnej Matky na vzdialenosť 100 m vypína sa vo výške 500 m n. m. 6 m vysoký kríž. Kríž bol postavený v roku 1863 na pamiatku veľkého dobrodincu Kalvárie, kardinála Jána Szcitovského, ktorý v roku 1863 poctil Modrý Kameň svojou návštevou. Tento významný kríž v noci 19. novembra 1911 bol víchricou vyvalený. 6. apríla 1912 bol opäť postavený. Táto Kalvária je na peknom vyvýšenom mieste a viditeľná z diaľky. Je i posvätným miestom a medzi zbožným ľudom je zachovávaná vo veľkej úcte.

Turci v Modrom Kameni[upraviť | upraviť zdroj]

Turecký sultán po smrti Jána Zápoľského († 1540) začal vystupovať ako ochranca jeho rodiny a začal pomaly obsadzovať Dolnú zem a dokonca sa zmocnil aj Budína, neúprosne sa tlačili hore Dunajom obsadzujúc jeden hrad za druhým. V roku 1559 uzavrel kráľ Ferdinand so sultánom mier na osem rokov. Snem rozhodol opraviť za štátne peniaze Modrý Kameň, Divín a ďalšie hrady. V roku 1562 povolal Ferdinand do Krupiny asi 10 tisícové vojsko z roľníkov, baníkov, remeselníkov a zemanov. Vojsku chýbali strelné a ťažké zbrane. Podarilo sa mu síce vytlačiť Turkov z Poiplia, ale pri Sečanoch bolo toto vojsko úplne rozbité. Podľa vtedajších správ to bola po moháčskej najkrvavejšia bitka. A Turci postupovali v dobýjaní ďalej. Mimo ich sféry sa nachádzali ešte hrady Šomoška, Divín a Modrý Kameň. Podľa opätovných uznesení uhorského snemu (naposledy v rokoch 1567, 1568) sa mala zvýšiť obranyschopnosť Modrého Kameňa a Divína – mali sa dostavať objekty pre početnejšie posádky a objekty proti delostreleckej paľbe. Začiatkom júla 1575 budínsky paša zorganizoval ofenzívu na likvidáciu ďalších novohradských oporných bodov. Vojenské sily Novohradského, Sečianskeho a Fiľakovského sandžaku (turecká vojensko–správna územná jednotka) posilnili jednotky pašu Mustafu Sokoliho. Dna 17. júla 1575 Turci napadli Modrý Kameň, ktorý po troch dňoch dobyli. Veliteľ Imrich Pribek aj s hŕstkou obrancov ušiel na Divín. Pozadie a priebeh tureckej ofenzívy vyvolalo veľa pochybností a obáv. Boje sa odohrali v čase „mieru“ a navyše v tom čase pri Zvolenskej Slatine táborilo desaťtisícové vojsko pod vedením Šimona Forgáca, no nezasiahlo. Súčasníci podozrievali zo zrady Jána Balassu, ktorý v roku 1575 zomrel, podľa niektorých od žiaľu nad stratou svojich hradov. O dobýjaní hradov Modrý Kameň a Divín sa zachovala ľudová povesť, ktorej rukopis pochádza z roku 1678. Podla povesti Turci vyzvali obkľúčenú posádku Modrého Kameňa, aby sa vzdala, čo posádka odmietla. Tých, čo nepadli, Turci pochytali a pod hradom postínali. V Modrom Kameni zotrvali Turci necelých 20 rokov. Usadili sa na širokom okolí v severnom Novohrade a juhovýchodnom Honte. Celkom zničili blízku dedinu Horné Strháre. V Doline postavili mlyn a v okolí Ipľa chceli pestovať ryžu. Modrokamenský hrad prestavali a vytvorili dvojité opevnenie – premenovali ho na Ikipolanku. Na porade v Tokaji (1591) sa rozhodlo pre bezpečnosť banských miest, o ktoré sa Turci neprestali usilovať, že treba dobyť naspäť hrad Divín alebo Modrý Kameň. Za veliteľa tejto operácie bol určený hlavný novozámocký kapitán Mikuláš Pálfi. Kráľovské vojská obsadením hradov v južnej časti Uhorska, medzi nimi aj hrad Modrý Kameň (15. 12. 1593 – pred odchodom ho Turci vyhodili do povetria), pristrihli rozpínavé turecké krídla. Začalo sa s rekonštrukciami späť získaných hradov, ktoré prebiehali zdĺhavo. Hoci Turkom už dochádzali v Uhorsku sily, podnikali z okupovaných pevností pustošivé nájazdy. K priamym následkom tureckej invázie patrí aj značný úbytok obyvateľstva. Turecké plienenie nevyváži ani kamenný most cez rieku Ipeľ, postavený pri Muli, vysadený gaštanový háj pri Modrom Kameni z roku 1580, ryžové polia v Poltári, rozšírenie tulipánov a niektorých predmetov osobnej spotreby (čižmy, kefa, papuče).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. Tab. 5. Mestá podľa počtu obyvateľov - 2001, 1991, 1980, 1970 (podľa územnej štruktúry v roku 2001) [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-05-25, [cit. 2012-03-02]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]