Preskočiť na obsah

Malá Čalomija

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malá Čalomija
obec
Panoráma obce
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Veľký Krtíš
Región Hont
Nadmorská výška 151 m n. m.
Súradnice 48°05′06″S 19°13′49″V / 48,0851°S 19,2302°V / 48.0851; 19.2302
Rozloha 6,41 km² (641 ha) [1]
Obyvateľstvo 200 (31. 12. 2025) [2]
Hustota 31,2 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1342
Starosta Ján Šimko[3] (HLAS-SD, SMER-SD)
PSČ 991 08 (pošta Veľká Čalomija)
ŠÚJ 516171
EČV (do r. 2022) VK
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Malá Čalomija
Webová stránka: malacalomija.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Malá Čalomija je obec na južnom Slovensku v okrese Veľký Krtíš v Ipeľskej kotline.

Nálezy z doby kamennej, halštadskej, rímskej, avarské aj slovanské kostrové pohrebisko z 8. storočia. V 9. storočí súčasť Veľkomoravskej ríše, v 10.  začiatkom 20. storočia súčasť Uhorského kráľovstva a Habsburskej monarchie, od roku 1918 do 1993 súčasť Česko-Slovenska (s výnimkou 2. svetovej vojny) a od roku 1993 súčasť Slovenskej republiky.

Prvou potvrdenou písomnou zmienkou je záznam z roku 1257. Už v skorších listinách sa uvádzajú dve Čalomije. Dôležitejšia bola Malá Čalomija, pretože tu sídlila hlavná vetva rodu Čalomijských, ktorá svoj pôvod odvodzuje od starého slovenského rodu Hunt-Poznanovcov. Ako najstarší predok sa uvádza istý Nicolaus, ktorý mal synov Poznana a ďalšieho Nicolaa, od ktorého sa odvodzuje maločalomijská šľachta.

V roku 1332 sa obaja bratia spomínajú vo funkcii slúžnych Hontianskeho komitátu. V roku 1342 sa Ladislaus (syn Nicolaa mladšieho) uvádza s prídomkom de Kischalomya, ale aj de Chalomia parvus, čiže „z malej Čalomije“, čo možno pokladať za prvú zmienku pod dnešným názvom obce.

Podľa portálneho súpisu Hontianskej stolice z roku 1549 patrila obec zemanom. V roku 1615 dostal Malú Čalomiju za verné služby korune istý Demetry Tiboth. V roku 1660 prešli tunajšie majetky do rúk Georgia Illeshazyho, trenčianskeho a liptovského župana. Podľa P. Antolova patrila obec zemianskym rodom Luby a Lenkey, ktoré sa tu usadili v roku 1690. Juraj Luby sa prisťahoval z Liptova, a založil tu evanjelickú cirkev. Podľa Borovszkého v 18. storočí patrila Zmeškalovcom, v 19. storočí rodom Tihániovcov z Obeckova (Tihani de Ebeck), veľký statok tu mal aj istý Emil Kondor.

V období socializmu (1948  1989) tu bolo JRD (Jednotné roľnícke družstvo), neskôr štátny majetok s chovom ošípaných, kráv a koní. Pestovalo sa obilie, zelenina, ovocie, ale aj tabak, bola tu sušiareň tabaku, obilné silá. Pôsobila tu aj materská škôlka, základná škola pre ročníky 1  4, bol tu aj učiteľský dom z prvej česko-slovenskej republiky, kultúrny dom, obchod s rozličným tovarom, krčma, futbalové ihrisko. V tomto období viacerí obyvatelia obce dochádzali za prácou do neďalekej Tesly, či automobilových závodov vo Veľkom Krtíši.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1884. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1690, ktorý bol z cisárskeho nariadenia zbúraný v roku 1752. Po vydaní Tolerančného patentu si evanjelici postavili nový kostol (1787), ktorý však po čase nevyhovoval a tak došlo ku stavbe súčasnej budovy. Veža z roku 1801 bola súčasťou staršieho kostola. Interiér kostola je zaklenutý kláštornou klenbou s fabiónom. Steny lode sú členené združenými pilastrami. Nachádza sa tu murovaná trojdielna empora a neoklasicistický oltár s obrazom Ľ. Kubányiho Kristus medzi deťmi z roku 1896.[4] Na empore je umiestnený jednomanuálový organ od značky Rieger z roku 1894.[5] Fasády sú členené slepou arkádou z pilastrov s rustikou a oknami s polkruhovým záklenkom. Veža vyrastá z hmoty rizalitu hlavnej lode, členená je kordónovými rímsami a lizénami s rustikou a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a výraznou barok helmicou s laternou.
  • Hrobka evanjelického rodu Tihániovcov z Obeckova (Tihani de Ebeck), ktorým obec patrila v 19. storočí.
  • Kúria Kondorovcov, jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou zo začiatku 20. storočia.[6] V druhej polovici 20. storočia bola necitlivo prefasádovaná.
  • Pamätná tabuľa Danielovi Lehockému. Pamätná tabuľa je umiestnená vo farskej záhrade evanjelického kostola.

Prírodné zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Mokraď priamo v obci, obkolesená lesíkom, poskytuje možnosť oddychu aj príležitostného rybolovu. Na južne orientovaných svahoch v extraviláne obce sa pestuje vinič, viaceré vinice disponujú peknými vínnymi domčekmi.

Občianska vybavenosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Pokojná obec mimo rušných dopravných trás s približne 200 obyvateľmi. Má obecný úrad, veľký kultúrny dom, bývalú kúriu s dvorom, evanjelický kostol s farou. Má autobusové spojenie, v centre obce je zastávka. Obec má poľnohospodársky ráz, čo vyjadruje aj erb obce.

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Daniel Lehocký (* 1759 – † 1840), evanjelický farár, v obci pôsobil v rokoch 17901840, významný pokrokový slovenský pedagóg. Presadzoval vo vyučovaní aplikáciu Komenského princípov, upravených o najnovšie poznatky doby. Tu napísal svoje druhé dielo Šlabikář větší pro školy nejvíc dědinské a domácí potřebu. Prispel k rozvoju obce. Vo farskom dvore má pamätnú tabuľu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Malá Čalomija – Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Malá Čalomija, okres Veľký Krtíš [online]. Organy HC. Dostupné online.
  6. Malá Čalomija [online]. Okres VK. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]