Hrušov (okres Veľký Krtíš)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°09′15″S 19°05′30″V / 48,1542°S 19,0918°V / 48.1542; 19.0918
Hrušov
obec
Hrušov (okres Veľký Krtíš).jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Veľký Krtíš
Región Hont
Nadmorská výška 349 m n. m.
Súradnice 48°09′15″S 19°05′30″V / 48,1542°S 19,0918°V / 48.1542; 19.0918
Rozloha 23,31 km² (2 331 ha) [1]
Obyvateľstvo 849 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 36,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1285
Starosta Pavel Bendík[3] (nezávislý)
PSČ 991 42
ŠÚJ 516040
EČV VK
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Hrušov 82
Telefón + 421 47/4880 122
Fax + 421 47/4880 127
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Hrušov, Veľký Krtíš District
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Hrušov je obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Hrušov leží na južnej okrajovej zvýšenej časti Krupinskej pahorkatiny.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

1 107 ha hrušovského chotára tvoria lesy a iná pôda. Pôdne typy sú tu hnedozeme a hnedé lesné pôdy. Pôdne druhy tu tvoria v prevažnej väčšine hlinité pôdy s rôznymi prímesami. Na tejto pôde sa pestuje kukurica, obilie, zemiaky, alebo sa často tieto zemi využívajú ako pasienky. Súkromná osoba tu vie dopestovať aj teplomilné rastliny, ako sú rajčiny, papriky a iné. Výborne sa tu darí ovocinárstvu (čerešne, hrušky, slivky, jablone) a vinohradníctvu. Základom pôdy na území Slovenska sú treťohorné vulkanity, medzi ktoré v našej oblasti patria andezitické tufy, tufity a aglomeráty.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny do začiatku 20. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Hrušov sa prvýkrát spomína v starých písomných správach z roku 1272, kde sa spomína meno Mikuláša z Hrušova. Obec vtedy patrila rodu Huntovcov. Podrobnejšia správa o Huntovcoch sa spomína z 25. februára 1285, kedy obec Hrušov získal Demeter, mladší syn Honta. Od roku 1342 prechádzal hrušovský majetok rôznymi rodmi. Pomaly sa tu ukazovali aj dnešné pokolenia, ako rod Stacho, Baláž, Bobák, Lekýr a iné. Známe je však to, že susedná dedina Vinica (vtedy Nekyje) boli oproti Hrušovu významnejšia, pretože v nich zasadala hontianska súdna stolica.

Ako kedysi v týchto rokoch žili ľudia nám priblížili kostrové pohrebiská, v ktorých sa našli krčiažteky, gombíky a už aj pozostatky čepcov (pozostatky malých sklenených korálikov). Toto pohrebisko našiel P. Kamas v roku 1974 v miestach medzi Lúčkou a Bralom. Keďže bol ich výskum zastavený, nemožno ich datovať. V 16. až 17. storočí bola dedina poplatnou Turkom. Hrušov ale aj tak patril panstvu Bzovík.

V týchto a aj neskorších obdobiach bola, a stále je, dvojrezidenčnosť, t. j. život na lazoch cez týždeň a v nedeľu v dome v dedine. Po postavení kostola sa v matrike zachovalo meno prvého kňaza Jozef Bonaventúra, ktorý bol na Hrušove od roku 1787. Z matriky sa dozvedáme, že v tomto čase bola v obci veľká úmrtnosť detí, čo svedčí o vtedajších podmienkach života. K najväčším požiarnym pohromám patria požiare v roku 1809 (vyhorelo 45 domov) a v roku 1838.

Dejiny 20. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

V ½ 20. storočia sa obec len veľmi ťažko vyvíjala. Najbližšia železničná stanica bola v Krupine (33 km), v obci pošta ani telefón neboli. Svoju ráznosť si ľudia udržiavali pre odstup v polohe. Ešte aj v roku 1934 bolo veľa domov so slamennou strechou a s otvoreným ohniskom.

Súčasný život[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa aktuálne nachádza Základná škola s materskou školou.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Spolky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci napriek malému počtu obyvateľov pôsobia rôzne aktívne spolky a združenia, akými sú napríklad Detská folklórna skupina Ragačinka, Folklórna skupina Hrušov, Miestny spolok Matice slovenskej, Miestny spolok Slovenského červeného kríža a i.

Detská folklórna skupina Ragačinka[upraviť | upraviť zdroj]

Detská folklórna skupina vznikla v 80. rokoch 20. storočia v obci Hrušov ako organizácia na udržanie a rozvíjanie charakteristického folklóru obce. V skupine pôsobia deti navštevujúce predovšetkým miestnu základnú školu. V súčasnosti je spolok vedený Mgr. Annou Brlošovou.

Cieľom Ragačinky je udržiavať miestne tradície a zachovávať ich pre budúce generácie. Pravidelne sa zúčastňujú detských súťažných prehliadok, vystúpení v rámci dediny Hrušov ale aj blízkeho či vzdialenejšieho regiónu. Deti sú vedené k spevu a tancu charakteristického Hrušovčanom. V súčasnosti sa v skupine rozvíja aj skupina malých heligonkárov.

Každý rok v období adventu organizuje Ragačinka v spolupráci s obcou Hrušov a miestnym spolkom Matice slovenskej charitatívny projekt „Autobus dobrej vôle“. V rámci tohto zvyčajne dvojdňového podujatia deti navštevujú detské domovy, domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov po celom Slovensku, aby ich potešili svojim vystúpením. Viackrát deti z „Autobusu dobrej vôle“ privítal aj Ivan Gašparovič v prezidentskom paláci v Bratislave.[7]

Hontianska paráda[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa stala známou vďaka organizovaniu folklórneho festivalu Hontianska paráda, ktorý sa koná od roku 1996 a je pre obec významným zdrojom príjmov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. História [online]. Farnosť Hrušov. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. WEBYGROUP. Detská folklórna skupina RAGAČINKA [online]. www.hrusov.sk, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]