Hrušov (okres Veľký Krtíš)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°09′15″S 19°05′30″V / 48,1542°S 19,0918°V / 48.1542; 19.0918
Hrušov
obec
Hrušov (okres Veľký Krtíš).jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Veľký Krtíš
Región Hont
Nadmorská výška 349 m n. m.
Súradnice 48°09′15″S 19°05′30″V / 48,1542°S 19,0918°V / 48.1542; 19.0918
Rozloha 23,31 km² (2 331 ha) [1]
Obyvateľstvo 837 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 35,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1285
Starosta Pavel Bendík[3] (nezávislý)
PSČ 991 42
ŠÚJ 516040
EČV VK
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Hrušov 82
Telefón + 421 47/4880 122
Fax + 421 47/4880 127
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Hrušov, Veľký Krtíš District
Webová stránka: www.hrusov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hrušov je obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Obec leží v juhozápadnej časti Krupinskej planiny, na rozhraní podcelkov Dačolomská planina a Modrokamenské úboče.[4] Hrušov má viacero osád, ktoré ležia v širokom okolí. Laznícke usadlosti, na centrum obce napojené miestnymi cestami, sa však čoraz viac využívajú už len na rekreáciu. Rozsiahlym chotárom preteká viacero vodných tokov, odvádzajúcich vodu do Ipľa.[5]

Obcou vedie cesta III/2566 z Vinice, ktorá pokračuje severným smerom až po napojenie na cestu I/75 (smer na Veľký Krtíš). Ten je vzdialený 31 km východným smerom, Šahy 25 km juhozápadne, Krupina 33 km severne a krajské mesto 84 km rovnakým smerom.

Geológia[upraviť | upraviť kód]

1 107 ha hrušovského chotára tvoria lesy a iná pôda. Pôdne typy sú tu hnedozeme a hnedé lesné pôdy. Pôdne druhy tu tvoria v prevažnej väčšine hlinité pôdy s rôznymi prímesami. Na tejto pôde sa pestuje kukurica, obilie, zemiaky, alebo sa často tieto zemi využívajú ako pasienky. Súkromná osoba tu vie dopestovať aj teplomilné rastliny, ako sú rajčiny, papriky a iné. Výborne sa tu darí ovocinárstvu (čerešne, hrušky, slivky, jablone) a vinohradníctvu. Základom pôdy na území Slovenska sú treťohorné vulkanity, medzi ktoré v našej oblasti patria andezitické tufy, tufity a aglomeráty.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Počet obyvateľov Hrušova má klesajúcu tendenciu kvôli prirodzenej mortalite a odlivu mladých ľudí do iných regiónov kvôli pracovným príležitostiam. K záveru roka 2018 mal Hrušov 837 obyvateľov. Podľa posledného sčítania ľudí (2011) bola skladba obyvateľov nasledovná:

a) podľa veku: 15,3% (133) obyvateľov vo veku 0 - 14 rokov, 62,7% (545) obyvateľov vo veku 15 - 59 rokov a 22,0% (191) obyvateľov starších ako 60 rokov,

b) podľa pohlavia: 428 obyvateľov sú muži, 441 sú ženy

c) podľa národnosti: 95,2% (827) slovenská, 1,7% (15) rómska, 0,7% (6) maďarská, 0,2% (2) česká, 2,2% (19) ostatné,

d) podľa vierovyznania: 95,2% (827) rímskokatolícke, 0,9% (8) evanjelické, bez vyznania 1,2% (10), 0,5% (4) ostatné, 2,2% (19) nezistené.

Vývoj počtu obyvateľov Hrušova [6]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Dejiny do začiatku 20. storočia[upraviť | upraviť kód]

Obec Hrušov sa prvýkrát spomína v starých písomných správach z roku 1272, kde sa spomína meno Mikuláša z Hrušova. Obec vtedy patrila rodu Huntovcov. Podrobnejšia správa o Huntovcoch sa spomína z 25. februára 1285, kedy obec Hrušov získal Demeter, mladší syn Honta. Od roku 1342 prechádzal hrušovský majetok rôznymi rodmi. Pomaly sa tu ukazovali aj dnešné pokolenia, ako rod Stacho, Baláž, Bobák, Lekýr a iné. Známe je však to, že susedná dedina Vinica (vtedy Nekyje) boli oproti Hrušovu významnejšia, pretože v nich zasadala hontianska súdna stolica.

Ako kedysi v týchto rokoch žili ľudia nám priblížili kostrové pohrebiská, v ktorých sa našli krčiažteky, gombíky a už aj pozostatky čepcov (pozostatky malých sklenených korálikov). Toto pohrebisko našiel P. Kamas v roku 1974 v miestach medzi Lúčkou a Bralom. Keďže bol ich výskum zastavený, nemožno ich datovať. V 16. až 17. storočí bola dedina poplatnou Turkom. Hrušov ale aj tak patril panstvu Bzovík.

V týchto a aj neskorších obdobiach (až do druhej polovice 20. storočia) bola prítomná dvojrezidenčnosť, t. j. život na lazoch cez týždeň a v nedeľu v dome v dedine. Po postavení kostola sa v matrike zachovalo meno prvého kňaza Jozef Bonaventúra, ktorý bol na Hrušove od roku 1787. Z matriky sa dozvedáme, že v tomto čase bola v obci veľká úmrtnosť detí, čo svedčí o vtedajších podmienkach života. K najväčším požiarnym pohromám patria požiare v roku 1809 (vyhorelo 45 domov) a v roku 1838.

Dejiny 20. storočia[upraviť | upraviť kód]

V ½ 20. storočia sa obec len veľmi ťažko vyvíjala. Najbližšia železničná stanica bola v Krupine (33 km), v obci pošta ani telefón neboli. Svoju ráznosť si ľudia udržiavali pre odstup v polohe. Ešte aj v roku 1934 bolo veľa domov so slamennou strechou a s otvoreným ohniskom.

Počas druhej svetovej vojny Hrušovom neprechádzal front, takže k veľkým materiálnym škodám nedošlo. Aj z Hrušova však museli narukovať bojaschopní muži. V chotári obce sa počas vojny ukrývali aj partizánske jednotky. V roku 1944 nemeckí vojaci upodozrievali obyvateľov obce zo spolupráce s partizánmi. V tom roku došlo k úmrtiu nemeckého vojaka. Práve vtedy prebiehal na Hrušove pohreb, počas ktorého ako obvykle zvonili zvony. Nemeckí vojaci sa nazdávali, že obyvatelia Hrušova takýmto spôsobom upozorňujú partizánov na Nemcov. Preto dali zhromaždiť mužov k budove vtedajšej školy, aby ich popravili. Následne chceli dedinu podpáliť. Tejto katastrofe zabránil vtedajší hrušovský rímskokatolícky kňaz Štefan Mikuška, ktorý ako jeden z mála ovládal nemecký jazyk. Dohodol sa s vojakmi, že obyvateľov nevystrieľajú, ak vojakom odovzdajú proviant v podobe surovín a zvierat.

Rázovitosť občanov Hrušova sa prejavila aj pri oneskorenej kolektivizácii a vytvorení jednotného roľníckeho družstva v spolupráci so susednými obcami Vinica a Čelovce v roku 1979.[7] Kvôli populačnej explózii v 80. rokoch bola postavená nová budova pre materskú, základnú a internátnu špeciálnu školu.

Súčasný život[upraviť | upraviť kód]

V obci sa aktuálne nachádza Základná škola s materskou školou. Kvôli klesajúcej natalite bola časť budovy školy prebudovaná na sociálne zariadenie pre starších občanov. Obec sa v poslednom desaťročí výrazne zameriava na rozvoj cestovného ruchu (primárne podujatie Hontianska paráda) a turistiky (rekonštrukcia náučného chodníka a rozhľadne Prášny vrch, plánované vybudovanie cyklochodníka). Aj keď sa Hrušov radí medzi malé obce, prevláda v nej čulý spoločenský život občanov, ktorí sa združujú do početných aktívnych miestnych spolkov a organizácií.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých je jednoloďová baroková stavba s rovným ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1762. V interiéri sa nachádza baroková stĺpová architektúra oltára a murovaná empora.[8] Fasády kostola sú členené lizénami. V rokoch 2015 – 2018 prešiel interiér a exteriér kostola výraznými prestavbami, aby bol v súlade s aktuálnymi liturgickými smernicami: bol vybudovaný kamenný oltár a ambóna, pôvodná výzdoba kostola bola zredukovaná a zjednotená.
  • V obci sa nachádza viacero ľudových domov. Dom č. 178 je pamiatkovo chránený. Ide o trojpriestorový obdĺžnikový objekt usadlosti zo začiatku 20. storočia.[9]
  • Socha sv. Jána Nepomuckého, ľudová socha z roku 1929 nachádzajúca sa pred domom č. 178.[10]
  • Pamätník padlým občanom v 1. a 2. svetovej vojne, ktorý sa nachádza v centre obce. V roku 2014 bola na pomník nainštalovaná pamätná tabuľa kňazovi Štefanovi Mikuškovi, ktorý zachránil životy obyvateľom Hrušova a zabránil vypáleniu obce.
  • Dvojpodlažný kamenno-drevený amfiteáter, ktorý bol postavený pre festival Hontianska paráda. V súčasnosti sa na požiadanie využíva aj ako obradné miesto pre civilné sobáše.
  • Kalvárna kaplnka s obnovenou krížovou cestou na kopci Stráňa nad obcou.
  • Trojpodlažná drevená rozhľadňa na kopci Prášny vrch, ktorá nahradila pôvodnú rozhľadňu z roku 1998.

Náučný chodník[upraviť | upraviť kód]

V roku 1998 bol zriadený náučný chodník, ktorý pozostáva z južného a severného okruhu. V roku 2012 prebehla rekonštrukcia značenia a osadených tabúľ, počet zastavení sa zredukoval a trasa sa mierne upravila.[11] Náučný chodník prezentuje bohatstvo tradičnej ľudovej kultúry v Hrušove, ako aj prírodné scenérie priľahlých lazov.

Spolky a združenia[upraviť | upraviť kód]

V obci napriek malému počtu obyvateľov pôsobia rôzne aktívne spolky a združenia:

Folklórna skupina Hrušov[upraviť | upraviť kód]

Vznikla v 60. rokoch 20. storočia. Venuje sa zachovávaniu a šíreniu výhradne hrušovskej ľudovej kultúry. V súčasnosti (2019) v sebe zastrešuje zložky, ktoré môžu vystupovať aj samostatne: ženská spevácka skupina, mužská spevácka skupina, ženská tanečná skupina a dievčenská tanečná skupina. Počas svojej existencie vydala Folklórna skupina Hrušov viacero CD s hrušovskými piesňami: Čardáše z Hrušova (1996), Čo sa stalo v hrušovskej dedine (2007), Ponad Hrušov (2011). V spolupráci s vtedajšou Slovenskou televíziou vznikli filmové dokumenty Spievanie na zore, Keď sa lámal rok (1999), Jeseň v HrušoveZrodenie chlebaSvadba, ktorá bola natočená aj amatérskym filmovým klubom pri VŠP v Nitre v roku 1996.

Detská folklórna skupina Ragačinka[upraviť | upraviť kód]

Detská folklórna skupina Ragačinka sa sformovala v roku 1979 pod vedením Františky Hajdúchovej a Jozefa Vargu. Od roku 1992 je spolok vedený Mgr. Annou Brlošovou. Meno súboru je odvodené od buriny ragač, ktorá sa v hojnom množstve vyskytuje v obci. Po uschnutí vytvára zvuk pripomínajúcu šuchot sukní.

Cieľom Ragačinky je udržiavať miestne tradície a zachovávať ich pre budúce generácie. V skupine pôsobia deti navštevujúce predovšetkým miestnu základnú školu. Pravidelne sa zúčastňujú detských súťažných prehliadok, vystúpení v rámci dediny Hrušov ale aj blízkeho či vzdialenejšieho regiónu. Deti sú vedené k spevu a tancu charakteristického Hrušovčanom. V súčasnosti sa v skupine rozvíja aj skupina malých heligonkárov.

Každý rok v období adventu organizuje Ragačinka v spolupráci s obcou Hrušov a miestnym spolkom Matice slovenskej charitatívny projekt „Autobus dobrej vôle“. V rámci tohto zvyčajne dvojdňového podujatia deti navštevujú detské domovy, domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov po celom Slovensku, aby ich potešili svojim vystúpením. Viackrát deti z „Autobusu dobrej vôle“ privítal aj Ivan Gašparovič v prezidentskom paláci v Bratislave.[12]

Ďalšie aktívne spolky a organizácie v Hrušove:

  • Miestny spolok Matice slovenskej,
  • Miestny spolok Slovenského červeného kríža,
  • Zväz včelárov,
  • Zväz protifašistických bojovníkov,
  • Zväz telesne postihnutých,
  • Poľovnícke združenie Stráňa,
  • Dobrovoľný hasičský zbor Hrušov,
  • TJ Partizán Hrušov a iné.

Hontianska paráda[upraviť | upraviť kód]

Obec sa stala známou vďaka organizovaniu folklórneho festivalu Hontianska paráda, ktorý sa koná od roku 1996 a je pre obec významným zdrojom príjmov.

Osobnosti[upraviť | upraviť kód]

Anton Bendík – hráč na heligónke, sólový spevák a folklorista známy na Slovensku a v Česku.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
  5. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
  6. OBCE SR [online]. www.sodbtn.sk, [cit. 2019-07-16]. Dostupné online.
  7. Kultúra [online]. www.hrusov.sk, [cit. 2019-08-20]. Dostupné online.
  8. História [online]. Farnosť Hrušov. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. PROGRESIO. Náučné chodníky na Slovensku [online]. [Cit. 2019-10-27]. Dostupné online.
  12. WEBYGROUP. Detská folklórna skupina RAGAČINKA [online]. www.hrusov.sk, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]