Extruzívna hornina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Utuhnuté lávové pole na Havajských ostrovoch.
TAS diagram vulkanitov stredného Slovenska (Javorie, Štiavnické a Kremnické vrchy) - väčšina vzoriek leží v oblasti bazaltových andezitov až andezitov.

Extruzívna hornina alebo výlevná hornina (tiež vulkanická hornina, vulkanit, efuzívna hornina) je geologický termín označujúci horninu sopečného pôvodu, ktorá utuhla na povrchu alebo tesne pod povrchom. Telesá vytvorené extruzívnymi horninami sa nazývajú extrúzie. Tieto nadobúdajú tvary rôznych lávových prúdov a dómov, prípadne klastických uloženín - tefra, pyroklastické prúdy, tufy.

Vulkanické horniny majú často pórovitú štruktúru, vytvorenú únikom plynov z vyliatej lávy. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce výlevné horniny patria andezity, ryolity, trachyty a bazalty.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Extruzívne horniny na rozdiel od intruzívnych obvykle nemajú dobre vykryštalizované jednotlivé minerály. Často je to mikrokryštalická zmes pozorovateľná len v polarizačnom mikroskope nazývaná matrix s ojedinelými výrastlicami jednotlivých minerálov. Niekedy je celá hornina sklovitá alebo škvarovitá.

Ak sa modálne minerálne zloženie nedá dobre identifikovať, použitie QAPF diagramu (aj keď existujú jeho varianty pre výlevné horniny) na klasifikáciu stráca zmysel. Vtedy sa používa iný tzv. TAS diagram. Je založený na klasifikácii podľa chemického zloženia, konkrétne obsahu SiO2 a alkálií (Na2O + K2O).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]