Trachyt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Trachyt
Trachyt
Zloženie
Hlavné minerályortoklas, plagioklas, tridymit, kremeň, nefelín
Akcesóriebiotit, pyroxény, olivín
Vlastnosti
Textúraafanitická, porfýrická
Farbasivá, tmavosivá

Trachyt je výlevná vyvretá hornina sivej farby. Štruktúra horniny je pórovitá, sklovitá. Chemicky je pre trachyty charakteristický nižší obsah SiO2.

Názov horniny zaviedol roku 1822 R. J. Haüy[1]

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Mineralogicky sú tvorené prevažne živcami (prevládajú draselné živce nad plagioklasmi) a foidmi (zástupcami živcov) - nefelínom, sodalitom a leucitom. Kremeň je prítomný v menšom množstve, skôr sa vyskytuje tridymit. V starších trachytoch však býva prítomný vo väčšom množstve, čo je spôsobené rekryštalizíciou tridymitu. Z tmavých minerálov sú prítomné augity, amfiboly a biotit - prevažne v akcesorickom množstve. Amfiboly sú často skorodované a lemované sekundárnymi minerálmi - magnetitom a pyroxénmi. Je efuzívnym ekvivalentom syenitu.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Trachyty sa vyskytujú prevažne v treťohorných a mladších vulkanitoch - v rímskej vulkanickej provincii, na ostrove Ischia a v Nemecku. Recentné trachytické lávové prúdy sa nachádzajú na Islande, Azorských ostrovoch a vo východnej Afrike. Na Slovensku sa vyskytujú v treťohorných východoslovenských vulkanitoch Vihorlatu a Slanských vrchov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 356

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]