Trachyt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trachyt
Trachyt
Zloženie
Hlavné minerály ortoklas, plagioklas, tridymit, kremeň, nefelín
Akcesórie biotit, pyroxény, olivín
Vlastnosti
Textúra afanitická, porfýrická
Farba sivá, tmavosivá

Trachyt je výlevná vyvretá hornina sivej farby. Štruktúra horniny je pórovitá, sklovitá. Chemicky je pre trachyty charakteristický nižší obsah SiO2.

Názov horniny zaviedol roku 1822 R. J. Haüy[1]

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Mineralogicky sú tvorené prevažne živcami (prevládajú draselné živce nad plagioklasmi) a foidmi (zástupcami živcov) - nefelínom, sodalitom a leucitom. Kremeň je prítomný v menšom množstve, skôr sa vyskytuje tridymit. V starších trachytoch však býva prítomný vo väčšom množstve, čo je spôsobené rekryštalizíciou tridymitu. Z tmavých minerálov sú prítomné augity, amfiboly a biotit - prevažne v akcesorickom množstve. Amfiboly sú často skorodované a lemované sekundárnymi minerálmi - magnetitom a pyroxénmi. Je efuzívnym ekvivalentom syenitu.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Trachyty sa vyskytujú prevažne v treťohorných a mladších vulkanitoch - v rímskej vulkanickej provincii, na ostrove Ischia a v Nemecku. Recentné trachytické lávové prúdy sa nachádzajú na Islande, Azorských ostrovoch a vo východnej Afrike. Na Slovensku sa vyskytujú v treťohorných východoslovenských vulkanitoch Vihorlatu a Slanských vrchov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 356

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]