Preskočiť na obsah

Syenit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Syenit
Syenit
Syenit
Zloženie
Hlavné minerályDraselný živec, plagioklasy (oligoklas, andezín), amfibol, biotit
Akcesórietitanit, rutil, magnetit, ilmenit, apatit, granát
Vlastnosti
Textúravšesmerne zrnitá
Farbasivá, sivomodrá, hnedastá, žltohnedá, ružovkastá

Syenit je intermediárna vyvretá hornina tvorená hlavne K-živcami, menej plagioklasmi, biotitom a amfibolom.

Hypoabysálnymi ekvivalentmi syenitu sú syenitový porfýr a lamprofýry mineta a vogesit. Efuzívnym ekvivalentom je trachyt. Samostatné variety syenitu sú kremitý, kremito-alkalický, foiditický a foiditicko-alkalický syenit.

Označenie syenit pôvodne patrilo amfibolickému granitu, bolo odvodené od gréckeho pomenovania mesta Syene, dnes Egyptský Asuán. Pre syenit toto pomenovanie zaviedol H. Rosenbusch[1].

Zloženie a vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Syenit v QAPF diagrame

Syenity sú zložené hlavne zo živcov s prevahou draselných živcov (ortoklas, anortoklas, mikroklín[2]) nad kyslým plagioklasom, z vedľajších minerálov je zastúpený amfibol, biotit alebo zriedkavo i pyroxén[3]. Kremeň je prítomný len v akcesorickom množstve a nepresahuje 5 %. Štruktúra je väčšinou hrubozrnná a porfýrická. Makroskopicky môžu byť veľmi podobné tonalitom[3]. Niektoré odrody syenitov majú zvýšený obsah foidov, najmä nefelínu, veľmi častý je preto tzv. nefelinický syenit[4]. Tmavé (melanokátne) syenity sú niekedy označované ako durbachyt.

Syenit z Česka

Syenit nie je bežná hornina. Sám zväčša netvorí väčšie telesá, skôr ho možno nájsť na okrajoch granitoidných, gabrových alebo dioritových intrúzií. Nájsť ho možno v Novom Anglicku, Arkansase, Montane, New Yorku, Švajčiarsku, Nemecku, Nórsku na Ukrajine (Volynská oblasť), v Rusku na Urale, či pri Krasnojarsku, tiež v Kazachstane, na Kaukaze a v Strednej Ázii. V Českom masíve sú známe výskyty blízko Tábora, Vodňan, Prachatíc a Jihlavy[1]. Známa je napr. lokalita syenitové skály u Pocoucova blízko Třebíča.

Na Slovensku sa v malom množstve vyskytuje v okolí Harmónie v Malých Karpatoch[4].

Veľmi kvalitné zahraničné syenity sa používajú na výrobu ušľachtilých kamenárskych výrobkov[4].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2009-04-14]. Dostupné online.
  2. Petránek, J. Syenit, On-line geologická encyklopdie [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2008-09-03]. Dostupné online.
  3. a b Gregerová, M.; Pospíšil, P.; Suk, M. Syenit, Horniny magmatické [online]. petrol.sci.muni.cz, [cit. 2008-09-03]. Dostupné online.
  4. a b c Syenit, nefelinický syenit, Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2008-09-03]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.

Ďalšie zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému syenit.