Montana (USA)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Montana
Flag of Montana.svg Seal of Montana.svg
Vlajka Pečať
Map of USA highlighting Montana.png
Ostatné štáty USA
Prezývka štátu Treasure state (Štát pokladov)
Hlavné mesto Helena
Najväčšie mesto Billings
Guvernér Brian Schweitzer
Rozloha
Poradie 4. miesto
Celková 381 156 km²
Súš 381 156 km²
Voda 1 km²
% vody 1 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie 44. miesto
Obyvateľov 989 415
Rok sčítania 2010
Hustota obyvateľov
Poradie 48. miesto
Hustota 2,59 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie 41. v poradí
Dátum 8. november 1889
Geografické údaje
Zemepisná šírka 44°26' až 49° s. š.
Zemepisná dĺžka 104°02' až 116°02' z. d.
Šírka 410 km
Dĺžka 1015 km
Nadmorská výška
Najvyššia 3 901 m n. m.
Stredná 1 035 m n. m.
Najnižšia 549 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zóna Stredná: UTC-7/-6
ISO 3166-2 US-MS

Montana je severozápadný štát USA hraničiaci s Kanadou. Jeho meno pochádza zo španielskeho slova montaña, čo znamená hora alebo pohorie. V Montane žije najviac medveďov grizzly z celých USA. Za Montanu bola do kongresu USA zvolená prvá žena v histórii.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Montany bolo k USA ešte ako západné teritórium pripojené 26. mája 1864. Štát Montana bol ustanovený 8. novembra 1889, ako 41. v poradí. Montana bola posledným útočiskom Siouxov, Severných Čejenov a Severných Arapahov, indiánskych kmeňov, ktoré sa nechceli vzdať svojej slobody, a preto o ňu zúrivo bojovali. V bitke pri Little Bighorn bol zabitý podplukovník americké armády George Armstrong Custer potom, čo so svojou jednotkou napadol obrovský tábor spojených kmeňov. Indiáni však boli nakoniec porazení a na územie začali prúdiť bieli osadníci.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Severnú hranicu Montany tvorí Kanada. Na východe Montana hraničí so štátmi Južná Dakota a Severná Dakota, na juhu leží Wyoming a na juhozápade štát Idaho. Montana je štvrtý najväčší štát USA. Západná Montana je zem vysokých a drsných hôr, zatiaľ čo východ krajiny je tvorený pláňami. Pramení tu rieka Missouri.

V Montane je sústredený Národný park Glacier a časť Yellowstonského národného parku. Nachádza sa tu aj legendárne bojisko pri Little Bighorn, kde došlo ku slávnej bitke medzi Indiánmi a armádou USA. Teraz je to národná rekreačná oblasť. Hlavnou atrakciou sú veľké stáda bizónov. Národné parky v Montane sú tvorené nádhernými scenériami, plné špicatých vrcholkov hôr, zalesnených údolí a početných jazier a vodopádov.

Je tu aj niekoľko indiánskych rezervácií: Crow, Blackfeet, Flathead, Fort Belknap, Fort Peck, Northern Cheyenne, Rocky Boy.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

V Montane žije 989 415 obyvateľov (po sčítaní v roku 2010).[1] Hustota zaľudnenia je 2,59 obyvateľov na km², čo ju radí k najmenej zaľudneným štátom USA.

  • Hlavné mesto je Helena (25 780 obyvateľov).
  • Najväčšie mesto je Billings (89 847 obyvateľov).
  • Ďalšie dôležité mesto je Missoula (57 053 obyvateľov).

90,6% populácie predstavujú belosi, 6,1% Indiáni, 0,6% Aziati, 0,5% Černosi a 2,3% ostatní, alebo dve a viac rás. Hispánci alebo Latinos, tvoria 2,2% obyvateľstva.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

pohorie Whitefish Range

HDP Montany je 20 miliárd dolárov, čo ju radí na 48. miesto v Únii. Ročný príjem na hlavu je 22 569 dolárov, čo je 46. miesto v USA

  • Poľnohospodárskymi produktami sú: chov dobytka, mlieko, prasatá, pšenica, jačmeň, cukrová repa, seno.
  • Priemyselnými produktami sú: ťažba a spracovanie nerastných surovín, ťažba a spracovanie dreva, výrobky z dreva, spracovanie potravín.
  • Významnú úlohu v ekonomike Montany hrá turistika. Tvorí až 30 % HDP.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]