Montana (USA)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Montana
Flag of Montana.svg Seal of Montana.svg
Vlajka Pečať
Map of USA highlighting Montana.png
Ostatné štáty USA
Prezývka štátuTreasure state (Štát pokladov)
Hlavné mestoHelena
Najväčšie mestoBillings
GuvernérBrian Schweitzer
Rozloha
Poradie4. miesto
Celková381 156 km²
Súš381 156 km²
Voda1 km²
% vody1 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie44. miesto
Obyvateľov989 415
Rok sčítania2010
Hustota obyvateľov
Poradie48. miesto
Hustota2,59 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie41. v poradí
Dátum8. november 1889
Geografické údaje
Zemepisná šírka44°26' až 49° s. š.
Zemepisná dĺžka104°02' až 116°02' z. d.
Šírka410 km
Dĺžka1015 km
Nadmorská výška
Najvyššia3 901 m n. m.
Stredná1 035 m n. m.
Najnižšia549 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zónaStredná: UTC-7/-6
ISO 3166-2US-MS

Montana je severozápadný štát USA hraničiaci s Kanadou. Jeho meno pochádza zo španielskeho slova montaña, čo znamená hora alebo pohorie. V Montane žije najviac medveďov grizzly z celých USA. Za Montanu bola do kongresu USA zvolená prvá žena v histórii.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Montany bolo k USA ešte ako západné teritórium pripojené 26. mája 1864. Štát Montana bol ustanovený 8. novembra 1889, ako 41. v poradí. Montana bola posledným útočiskom Siouxov, Severných Čejenov a Severných Arapahov, indiánskych kmeňov, ktoré sa nechceli vzdať svojej slobody, a preto o ňu zúrivo bojovali. V bitke pri Little Bighorn bol zabitý podplukovník americké armády George Armstrong Custer potom, čo so svojou jednotkou napadol obrovský tábor spojených kmeňov. Indiáni však boli nakoniec porazení a na územie začali prúdiť bieli osadníci.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Severnú hranicu Montany tvorí Kanada. Na východe Montana hraničí so štátmi Južná Dakota a Severná Dakota, na juhu leží Wyoming a na juhozápade štát Idaho. Montana je štvrtý najväčší štát USA. Západná Montana je zem vysokých a drsných hôr, zatiaľ čo východ krajiny je tvorený pláňami. Pramení tu rieka Missouri.

V Montane je sústredený Národný park Glacier a časť Yellowstonského národného parku. Nachádza sa tu aj legendárne bojisko pri Little Bighorn, kde došlo ku slávnej bitke medzi Indiánmi a armádou USA. Teraz je to národná rekreačná oblasť. Hlavnou atrakciou sú veľké stáda bizónov. Národné parky v Montane sú tvorené nádhernými scenériami, plné špicatých vrcholkov hôr, zalesnených údolí a početných jazier a vodopádov.

Je tu aj niekoľko indiánskych rezervácií: Crow, Blackfeet, Flathead, Fort Belknap, Fort Peck, Northern Cheyenne, Rocky Boy.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

V Montane žije 989 415 obyvateľov (po sčítaní v roku 2010).[1] Hustota zaľudnenia je 2,59 obyvateľov na km², čo ju radí k najmenej zaľudneným štátom USA.

  • Hlavné mesto je Helena (25 780 obyvateľov).
  • Najväčšie mesto je Billings (89 847 obyvateľov).
  • Ďalšie dôležité mesto je Missoula (57 053 obyvateľov).

90,6% populácie predstavujú belosi, 6,1% Indiáni, 0,6% Aziati, 0,5% Černosi a 2,3% ostatní, alebo dve a viac rás. Hispánci alebo Latinos, tvoria 2,2% obyvateľstva.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

pohorie Whitefish Range

HDP Montany je 20 miliárd dolárov, čo ju radí na 48. miesto v Únii. Ročný príjem na hlavu je 22 569 dolárov, čo je 46. miesto v USA

  • Poľnohospodárskymi produktami sú: chov dobytka, mlieko, prasatá, pšenica, jačmeň, cukrová repa, seno.
  • Priemyselnými produktami sú: ťažba a spracovanie nerastných surovín, ťažba a spracovanie dreva, výrobky z dreva, spracovanie potravín.
  • Významnú úlohu v ekonomike Montany hrá turistika. Tvorí až 30 % HDP.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]