Palau

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Palau pozri Palau (rozlišovacia stránka).
Palauská republika
Vlajka Palau Znak Palau
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Belau rekid
Palau on the globe (Southeast Asia centered) (small islands magnified).svg
Miestny názov  
 • dlhý Beluu er a Belau
 • krátky Belau
Hlavné mesto Ngerulmud
7°30′ s.š. 134°37′ v.d.
Najväčšie mesto Koror
Úradné jazyky Palaučina, Angličtina


Štátne zriadenie
Prezident
Viceprezident
Pridružený štát USA
Tommy Remengesau
Antonio Bells
Vznik 1. október 1994
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
465,55 km² (196.)  
? km² (? %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2015)
 • sčítanie (2012)

 • hustota (2015)
 
17 948 (224.)
20 918

38,6/km² (?.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2014
288 mil. $ (?.)
16 300 $ (81.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0.780 (60.) – vysoký
Mena Americký dolár (USD)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+9)
(UTC+9)
Medzinárodný kód PW
Internetová doména .pw
Smerové telefónne číslo +680

Palau, dlhý tvar Palauská republika, je štát v Austrálii a Oceánii. Je to nezávislý štát, ale zároveň pridružený štát USA.

Hlavné mesto je Ngerulmud.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Palau je skupinou 26 ostrovov a asi 300 ostrovčekov, z ktorých všetky okrem 6 ležia vnútri rozsiahlej lagúny uzatvorenej bariérovým útesom. Sú najzápadnejšie zo 6 hlavných ostrovných skupín, ktoré tvoria súostrovie Karolíny. Z celej skupiny je obývaných iba 11 ostrovov, z ktorých najväčší je Babelthuap. K ďalším dôležitým ostrovom patria Angaur, Koror, na ktorom žijú dve tretiny obyvateľstva, a Peleliu. Severne od Babelthuapu leží koralový atol Kayangel. Juhozápadne od ostrova Kororu sa v rovnomennom štáte rozkladá skupina asi 300 neobývaných ostrovčekov Rock Islands. Asi 600 km južne od ostrova Angaur sa rozkladá izolovaná skupina Juhozápadných ostrovov, ktoré sú tiež súčasťou republiky Palau.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V koloniálnom období boli ostrovy spolu s Mariánami, Karolínami a Marshallovymi ostrovmi súčasťou tzv. Španielskej Východnej Indie. V roku 1889 ich získalo Nemecko a neskôr Japonsko, ktoré vytlačilo vojsko USA. V roku 1979 odmietlo Palau vstup do Federatívneho štátu Mikronézie. V roku 1994 si zvolilo samostatnosť (s 50 ročnou vojenskou ochranou USA)

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia sa tradične živia samozásobiteľským poľnohospodárstvom a rybolovom. Pestujú najmä sladké hľuzy a chovajú ošípané a hydinu. Pre výživu je dôležitý aj rybolov. Palau predáva zahraničným rybárom aj licencie na lov tuniaka vo výsostných vodách. Štát je enormne závislý od finančnej podpory zo strany USA. Spoločná dohoda zahrňuje aj stálu prítomnosť amerických vojsk v krajine.

Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Na ostrovoch sa pomerne darí rozvíjať cestovný ruch - napomáha tomu blízkosť Ázie, letecké spojenie s čoraz väčším počtom krajín a zahraničné investície do infraštruktúry a služieb. V Palau pribúda v poslednom období aj zahraničných pracovníkov, napr. z Filipín, Indonézie či Taiwanu. Na väčších ostrovoch je cestná sieť s pevným povrchom. Medzi ostrovmi je pravidelná lodná a letecká doprava. Medzinárodné letisko sa nachádza na ostrove Babelthuap.

Spolkové štáty[upraviť | upraviť zdroj]

16 štátov Palauskej republiky

Palau sa skladá zo 16 miniatúrnych spolkových štátov:

  • Aimeliik
  • Airai
  • Angaur
  • Hatohobei
  • Kayangel
  • Koror
  • Melekeok
  • Ngaraard
  • Ngarchelong
  • Ngardmau
  • Ngatpang
  • Ngchesar
  • Ngeremlengui
  • Ngiwal
  • Peleliu
  • Sonsorol

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]