Palau

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Palau pozri Palau (rozlišovacia stránka).
Palauská republika
Vlajka  štátu Palau Znak  štátu Palau
Vlajka - Palau Znak - Palau
Národné motto:
Rainbow's End
(Koniec dúhy)
LocationPalau.png
Oficiálny názov
  - Dlhý

Beluu er a Belau
  - Krátky Palau
Úradné jazyky angličtina, palaučina, japončina
Hlavné mesto Melekeok
Najväčšie mesto Koror
Hlava štátu Johnson Toribiong
Predseda vlády
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

198. miesto
458 km²
458 km²
zanedbateľné km²
zanedbateľné %

Susedia
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2005

190. miesto
20 303

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

126. miesto
44 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav [[]]

. miesto

Vznik

1. október 1994

Forma štátu federatívna republika
Mena americký dolár
Gramotnosť
Časová zóna

UTC +9

Štátna hymna Belau loba klisiich er a kelulul
Medzin. kód (ISO 3166-1)
Kód motorových vozidiel (OSN) PAL
Internetová doména .pw
Smerové telefónne číslo +680
16 štátov Palauskej republiky

Palau, dlhý tvar Palauská republika, je štát v Austrálii a Oceánii. Je to nezávislý štát, ale zároveň pridružený štát USA.

Hlavné mesto je Koror.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Palau je skupinou 26 ostrovov a asi 300 ostrovčekov, z ktorých všetky okrem 6 ležia vnútri rozsiahlej lagúny uzatvorenej bariérovým útesom. Sú najzápadnejšie zo 6 hlavných ostrovných skupín, ktoré tvoria súostrovie Karolíny. Z celej skupiny je obývaných iba 11 ostrovov, z ktorých najväčší je Babelthuap. K ďalším dôležitým ostrovom patria Angaur, Koror, na ktorom žijú dve tretiny obyvateľstva, a Peleliu. Severne od Babelthuapu leží koralový atol Kayangel. Juhozápadne od ostrova Kororu sa v rovnomennom štáte rozkladá skupina asi 300 neobývaných ostrovčekov Rock Islands. Asi 600 km južne od ostrova Angaur sa rozkladá izolovaná skupina Juhozápadných ostrovov, ktoré sú tiež súčasťou republiky Palau.

História[upraviť | upraviť zdroj]

V koloniálnom období boli ostrovy spolu s Mariánami, Karolínami a Marshallovými ostrovmi súčasťou tzv. Španielskej východnej Indie. V roku 1889 ich získali Nemci a neskôr Japonci, ktorí boli vytlačení vojskami USA. V roku 1979 odmietlo Palau vstup do Federatívneho štátu Mikronźie. Radšej si v roku 1994 zvolilo samostatnosť (s 50 ročnou vojenskou ochranou USA)

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia sa tradične živia samozásobiteľským poľnohospodárstvom a rybolovom. Pestujú sa najmä sladké hľuzy a chovajú sa ošípané a hydina. Pre výživu je dôležitý aj rybolov. Palau predáva zahraničným rybárom aj licencie na lov tuniaka vo výsostných vodách. Štát je enormne závislý od finančnej podpory zo strany USA. Spoločná dohoda zahrňuje aj stálu prítomnosť amerických vojsk v krajine.

Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Na ostrovoch sa pomerne darí rozvíjať cestovný ruch - napomáha tomu blízkosť Ázie, letecké prepojenie s čoraz väčším počtom krajín a zahraničné investície do infraštruktúry a služieb. V Palau pribúda v poslednom období aj zahraničných pracovníkov, napr. z Filipín, Indonézie či Taiwanu. Na väčších ostrovoch je cestná sieť s pevným povrchom. Medzi ostrovmi je pravidelná lodná a letecká doprava. Medzinárodné letisko sa nachádza na ostrove Babelthuap

Spolkové štáty[upraviť | upraviť zdroj]

Palau sa skladá zo 16 miniatúrnych spolkových štátov:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Zubriczký G : Geografia štátov sveta (2009), MAPA Slovakia Plus, s.r.o. s 254