Sviňa domáca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sviňa domáca
Sus scrofa scrofa.jpg
Sviňa domáca
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sus scrofa domestica
Linnaeus, 1758
Synonymá
Sus scrofa domesticus, Sus scrofa f. domestica,
Sus domestica, Sus domesticus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sviňa domáca[1] (iné názvy: prasa domáce [2], sviňa, v poľnohospodárstve aj: (domáca) ošípaná [3]; lat. Sus scrofa domesticus, Sus scrofa domestica, Sus scrofa f. domestica, Sus domestica, Sus domesticus) je rôzne zaraďovaný taxón z rodu Sus.

Najčastejšie sa zaraďuje ako poddruh diviaka lesného, ale niekedy sa považuje za samostatný druh alebo naopak za integrálnu súčasť druhov, z ktorých sa vyvinul, teda spravidla diviak lesný (Sus scrofa), Sus vittatus a prípadne aj Sus mediterraneus.

Sviňa domáca je významným hospodárskym zvieraťom v poľnohospodárstve. V spotrebe mäsa obyvateľstvom na Slovensku prevláda práve bravčové mäso. Okrem mäsa poskytuje kožu.Z kosti a chrupaviek sa vyrába glej (lep)

Odborné názvoslovie[upraviť | upraviť kód]

Samica sa volá prasnica (spravidla taká, že už porodila) príp. sviňa (v užšom zmysle), mladá prasnica sa volá prasnička, samec sa volá kanec, vykastrovaný samec sa volá brav, mláďa po pôrode v období cicania mlieka sa volá ciciak, v období odstavenia od matky odstavča (po odstavení do veku 4 mesiacov). Obdobie od oplodnenia po pôrod je prasnosť, pôrod je oprasenie.

Fylogenéza[upraviť | upraviť kód]

Rod Sus má dva poľnohospodársky významné druhy: diviak lesný (Sus scrofa) a domáca ošípaná (Sus scrofa domestica)

Dnešné plemená ošípaných vznikli zrejme z viacerých foriem divej ošípanej: divá európska ošípaná (Sus scrofa ferus L.), divá ázijská pásikovaná ošípaná (Sus vittatus) a divá stredomorská ošípaná (Sus mediterraneus). Tieto formy sa od seba líšia hlavne tvarom slznej kosti.

Domáca ošípaná bola domestikovaná asi 4000 rokov pred Kr. v Číne. Chov ošípaných sa písomne spomína asi 2500 rokov pred Kr. v Asýrii a Babylone v Hamarubisovom zákonníku. V Európe sa ošípaná objavuje v staroveku. Domáca ošípaná mala minimálne tri domestikačné centrá. Dve v Európe, jedno v oblasti Baltského mora, druhé v oblasti Stredozemného mora. Tretie domestikačné centrum bolo v oblasti východnej Ázii.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • brav. In: Encyclopaedia Beliana 2 S. 283
  • nariadenie vlády č. 735/2002 Z. z.
  • Ošípaná. In: Kultúra slova č. 3 1968, S. 94 [1]