Kiribati

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kiribatská republika
Vlajka Kiribati Znak Kiribati
Vlajka Znak
Národné motto:
"Te Mauri, Te Raoi ao Te Tabomoa"

(Zdravie, Mier a Prosperita)

Štátna hymna:
Teirake Kaini Kiribati
Kiribati on the globe (Polynesia centered).svg
Miestny názov  
 • dlhý Republic of Kiribati
 • krátky Kiribati
Hlavné mesto Tarawa (Južná Tarawa)
1°21′ s.š. 172°55′ v.d.
Najväčšie mesto Tarawa
Úradné jazyky angličtina, kiribatčina


Štátne zriadenie
prezident
parlamentná republika
Taneti Maamau
Vznik 12. júl 1979
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
795 km² (173.)  
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2015)
 • sčítanie (2000)

 • hustota (2015)
 
115 300 (193.)
84 494

137/km² (80.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2015
166 mil. $ (190.)
1 787 $ (168.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0.588 (137.) – stredný
Mena kiribatský dolár, austrálsky dolár (AUD)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+12 až UTC+14)
bez zmeny (UTC+12 až UTC+14)
Internetová doména .ki
Smerové telefónne číslo +686

Kiribati, dlhý tvar Kiribatská republika, je ostrovný štát v Tichom oceáne. Skladá sa z 33 atolov o celkovej rozlohe 795 km², ktoré sa rozprestierajú od západu na východ v dĺžke 4 000 km. Ostrovy sú roztrúsené na približne 5,2 miliónov km² vodnej plochy. Ležia na oboch stranách rovníka a medzinárodnej dátumovej línie. Žije na nich niečo vyše 115 300 obyvateľov (2015). Vzhľadom k veľmi malej nadmorskej výške by štát v prípade stúpania morskej hladiny patril k najohrozenejším na svete.[1][2]

Predstavuje jediný štát sveta ležiaci na všetkých štyroch pologuliach (severnej, južnej, západnej, východnej) a prvý, na ktorom sa oslavuje Nový rok (jediný štát v pásme UTC +14).[3][4]

Poloha a hranice[upraviť | upraviť zdroj]

Kiribati sa rozkladá v centrálnej časti Tichého oceánu po oboch stranách rovníka a 180. poludníka, na hraniciach Mikronézie a Polynézie. Ostrovnú skupinu tvorí 33 atolov a koralových ostrovov. Hranice štátu Kiribati majú nepravidelný priebeh. Dĺžka republiky Kiribati od západu na východ má takmer 4000 km, celková rozloha je približne 5,2 miliónov km².

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Kiribati tvoria nízke atoly koralového pôvodu v rôznom štádiu vývoja. Najtypickejšie sú ostrovčeky s plytkou lagúnou uprostred. Ich georeliéf je veľmi nízky a málo členitý. Najväčšia výška povrchu atolov je 2-5 m nad úrovňou hladiny Tichého oceána. Len ostrovy Banaba (81 m n. m.) a Kiritimati (7 m n. m.) vystupujú vyššie.[5]

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovy majú tropickú, typicky rovníkovú klímu s celoročne vyrovnanými teplotami (26-30°C). Kiribati je vystavené pasátom vanúcim od juhovýchoduseverovýchodu. Rozdiely medzi ročnými zrážkami sú pomerne veľké (700-3000 mm). Obdobie dažďov začína v októbri a končí v apríli. Smerom na východ sú častejšie obdobia sucha. Súostrovie občas postihujú tropické búrky, veterné smršte a tajfúny.

Vodstvo a pôdy[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky nie sú vyvinuté, lebo všetka dažďová voda vsiakne do pórovitého podložia. Vrstva úrodnej pôdy je zlej kvality. Pôdy sú plytké, vápenité a podliehajú zasoľovaniu. Mnohé ostrovy trpia nedostatkom pitnej vody.

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Pustá vegetácia sa obmedzuje na druhy rastúce v nehostinných podmienkach. Pôvodné tropické lesy zaberajú len 3% plochy krajiny a boli nahradené kokosovníkmi a inými rastlinami, ktoré sa na ostrovy dostali umelo s prisťahovalcami. Dominujú slanomilné trávnaté porasty a nízke kry. Živočíšny svet je veľmi chudobný (krysy, ošípané, hydina). Ostrovy sú hniezdiskom morského vtáctva (medzi nimi aj fregatky). Bohatá je však morská biodiverzita, napr. ryby, kôrovce, mäkkýše, žraloky či korytnačky. Mnohé jedince sú endemitmi. Phoenixské ostrovy sú súčasťou morskej chránenej rezervácie UNESCO.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovy boli pôvodne osídlené Mikronézanmi asi pred dvoma tisícmi rokov. V 13.-15. storočí n. l. na ostrovy priplávali kmene zo Fidži, Samoy a Tongy.

Zámorské objavy[upraviť | upraviť zdroj]

Lagúna atolu Tarawa

V roku 1606 objavil ostrovy moreplavec portugalského pôvodu Pedro Fernandes de Queirós. Na konci 18.storočia väčšinu atolov v roku 1788 preskúmal a zmapoval britský námorník Thomas Gilbert, po ňom hlavnú skupinu ostrovov v roku 1820 ruský moreplavec Ivan Fiodorovič Kruzenštern a francúzsky kapitán Louis Duperrey pomenovali Gilbertove ostrovy (Gilbert Islands). So súhlasom obyvateľov sa Elliceove (dnešné Tuvalu) a Gilbertove ostrovy stali v roku 1892 britským protektorátom.

Morské vtáctvo

Koloniálna éra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1916 sa protektorát zmenil na britskú korunnú kolóniu. Postupne boli ku kolónii pripájané ďalšie ostrovné skupiny (o. Phoenix a Line). V roku 1900 boli na ostrove Banaba objavené ložiská fostátov, ktoré sa až do ich vyčerpania roku 1979 stali hlavným zdrojom príjmov kolónie. V roku 1939 boli oddelené ostrovy Canton a Enderbury, kde bolo vyhlásené kondomínium Veľkej Británie a USA. Za 2. svetovej vojny ostrovy okupovali Japonci. Okupácia skončila v novembri 1943 americkým víťazstvom v bitke o Tarawu.

Mikronézski predkovia

Nezávislosť[upraviť | upraviť zdroj]

V 50.a 60.rokoch 20.storočia vznikli prvé orgány miestnej samosprávy. K 1.10.1975 bola kolónia rozdelená na Gilbertove ostrovy a Tuvalu (od roku 1978 nezávislý štát). Nezávislá republika Kiribati bola vyhlásená 12. júla 1979. Jej súčasťou sa stalo i zrušené britsko-americké kondomínium Canton a Enderbury.[6]

V roku 2008 Kiribati požiadalo Austráliu a Nový Zéland o možnosť prijatia obyvateľov súostrovia ako ekologických utečencov v prípade zvýšenia hladiny oceána.[7] Podľa odhadov by tak mohol štát zaniknúť niekedy koncom 21. storočia.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Kiribati je republika v čele s prezidentom. Vláda sa skladá z prezidenta, viceprezidenta a desiatich prezidentom menovaných ministrov. Každý z obývaných ostrovov má potom svoju vlastnú radu. Bývalého dlhoročného prezidenta Anote Tong nahradil novozvolený prezident Kiribati, Taneti Maamau.[8] Hlavné a vládne centrá sú v Ambo, Bairiki a Betio - ide o časti atolu Južná Tarawa.

Budova parlamentu

V ostrovnom štáte síce existujú politické strany, ale ich funkciu preberajú kmeňové zväzy, ktorých zástupcovia sú volení na 4 roky do jednokomorového parlamentu. Secesionistické snahy ostrova Banaba dosiahli určitého stupňa samosprávy.

Kiribatská ústava, ktorá bola vyhlásená 12. júla 1979, ustanovuje slobodné a otvorené voľby. Vo veku 18 rokov existuje všeobecné volebné právo. Kiribati nemá žiadnu armádu, iba malé policajné sily. Justičná zložka vlády zahŕňa odvolací súd, najvyšší súd, ako aj magistrátne súdy.[9]

Medzinárodné vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

Kiribati je členom Commonwealthu (1979), MMF a Svetovej banky, plnoprávnym členom OSN sa stalo v roku 1999.

Administratívne delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kiribati

Kiribati má celkom 21 obývaných ostrovov. Tie sú zoskupené do troch ostrovných skupín a jedného ostrova s vlastnou samosprávou. Týmito skupinami sú:

  • ostrov Banaba (nazývaný tiež Ocean Island)
  • Gilbertove ostrovy / Tungaru (16 ostrovov - Butaritari, Makin, Marakei, Abaiang, Tarawa, Maiana, Abemama, Kuria, Aranuka, Nonouti, Tabiteuea, Beru, Nikunau, Onotoa, Tamana, Arorae),
  • Phoenixské ostrovy / Rawaki (8 ostrovov - Abariringa /Canton/, Enderbury, McKean, Birnie, Rawaki /Phoenix/, Nikumaroro /Gardner/, Orona /Hull/, Manra /Sydney/),
  • Líniové ostrovy / Teraina (8 ostrovov - Teraina /Washington/, Tabuaeran /Fanning/, Kiritimati /Christmas Island/, Malden, Starbuck, Vostok, Caroline /Millenium/, Flint).

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina patrí k ekonomicky najchudobnejším v regióne. Je závislá od prijímania cudzej pomoci (25-50% HDP) Spojeného kráľovstva, USA, Austrálie, Nového Zélandu, Fidži, Japonska a Číny (Tajvanu),[10] a finančných príspevkov domorodých emigrantov pracujúcich v zahraničí. Vývoznými artiklami sú kopra, riasy a ryby. Dovážajú sa potraviny, odevy, stroje a zariadenia.

Poľnohospodárstvo a rybolov[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo Kiribati je založené na pilieroch poľnohospodárstva. Pestujú sa predovšetkým kokosové palmy, z ktorých sa vyváža sušená dužina kokosových orechov, tzv. kopra. Pre výživu obyvateľstva majú lokálny význam sladké zemiaky, pandány, banány a taro. Väčšia časť potravín sa však musí dovážať. Pomerne rozvinutý je chov ošípaných a hydiny, kultivácia morských rias, lov rýb a morských plodov (tuniaky, kraby, ustrice). Ostrovná republika tiež vydáva povolenia na sezónny rybolov komerčným spoločnostiam.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Význam má kokosová palma

Na Kiribati priemysel prakticky neexistuje, okrem spracovateľských závodov rýb a agrárnych surovín. V minulosti sa na ostrove Banaba ťažili fosfáty (guáno), ktorých zásoby sa však vyčerpali približne v čase, keď Kiribati získalo nezávislosť. Výborne rozvinuté sú na týchto ostrovoch remeslá (tkáčstvo, pletenie rohoží, staviteľstvo člnov a lodí).

Cestovný ruch a doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitým odvetvím ekonomiky sa nedávno stal biznis s cestovným ruchom. Turistov lákajú prírodné krásy a exotický životný štýl ostrovanov, avšak kvôli ťažkej dopravnej dostupnosti a odľahlej polohe ich ročne navštívi len okolo 5 000.[11]

Medzi ostrovmi existuje lodná i letecká doprava menšieho rozsahu. V krajine je pomerne solídna cestná sieť. Hlavným dopravným uzlom je ostrov Tarawa, ale malé letiská sú aj na ostrovoch Butaritari a Kiritimati.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na Kiribati žije asi 115 300 obyvateľov, väčšinu z nich tvoria Mikronézania (98,8%), menšiu časť Polynézania, Melanézania a prisťahovalci z Eurázie. Z toho najväčšia časť (približne 90%) žije na Gilbertových ostrovoch. Ďalej sú trvalo osídlené tri z Líniových ostrovov (Washington, Fanning, Kiritimati), ostrov Banaba a atol Canton z ostrovov Phoenix. Populácia rýchlo rastie od začiatku 20. storočia.

Obyvatelia Kiribati využívajú oceánske jazyky, konkrétne kiribatčinu. Úradným jazykom je angličtina, ktorou plynule hovorí asi 30% populácie.

Rybolov

Prevládajúcou náboženskou skupinou sú kresťania, a to rímski katolíci (56%), protestanti (34%), mormoni (3,1%) a adventisti siedmeho dňa (1,9%). Kresťanstvo zaviedli misionári v 19.storočí. Časť veriacich sa hlási aj k bahá'í (2,3%).

Práca, vzdelanie a zdravie[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovy neponúkajú veľa pracovných príležitostí. Mnoho ekonomicky aktívnych odišlo za prácou a vzdelaním do zahraničia, odkiaľ finančne podporuje svoju vlasť a mnohopočetné rodiny. Školstvo, zdravotníctvo i životná úroveň zaostáva za európskym priemerom. Základné vzdelanie je však zabezpečené aj mimo veľkých miest.[12] Na každom ostrove je nemocnica alebo klinika. Pomerne vysoká úmrtnosť detí, nadmerné fajčenie, infekcie, otravy jedlom, kontaminovanou vodou a nedostatok lekárov spôsobujú nízky priemerne dožitý vek: u mužov 59 a u žien 65 rokov.

Folklór po kiribatsky

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Život na ostrove

Po kultúrnej stránke sa pestujú silné námornícke tradície, ktoré predstavujú charakteristickú črtu kiribatskej kultúry. V súostroví sa uchováva jedinečný folklór, typické sú melodické piesne a rytmické tance. Príbytky, odev a predmety dennej potreby si predkovia Kiribatčanov kedysi museli vytvárať z prírodných materiálov. Miestni ľudia žijú v ústraní, veľmi pokojným životom.[13]

Sídla[upraviť | upraviť zdroj]

Býva sa v malých osadách a dedinkách roztrúsených pri lagúne. Následkom zvyšujúcej urbanizácie (42%) sa hlavné mesto Tarawa stáva preľudneným.

  • Tarawa – 50 100 obyvateľov (hlavné mesto, nazývané aj Južná Tarawa)
  • Taburao – 4 200 obyvateľov
  • Bonriki – 3 800 obyvateľov
  • Buariki – 3 200 obyvateľov
  • Temaraia – 3 000 obyvateľov
  • Butaritari – 2 700 obyvateľov

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Názov Kiribati je odvodený z miestnej výslovnosti pôvodného anglického mena „Gilbert“.
  • V domorodej reči chýba hláska 's', tá sa píše latinkou po vzore francúzštiny, 'ti': Kiribati sa vyslovuje "Kiribas".
  • Súčasťou Kiribati je najväčší atol na svete, Vianočný ostrov (Kiritimati - 70% rozlohy štátu).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kiribati | Culture, History, & People. Encyclopedia Britannica. Dostupné online [cit. 2018-07-10]. (po anglicky)
  2. The World Factbook — Central Intelligence Agency [online]. www.cia.gov, [cit. 2018-07-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Kiribati & Interesting Facts About Its Geographic Anomalies. Brilliant Maps, 2015-09-14. Dostupné online [cit. 2018-07-10]. (po anglicky)
  4. Kiribati - The Encyclopedia of Earth [online]. editors.eol.org, [cit. 2018-07-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. KELE, F. - MARIOT, P. Ostrovy a súostrovia Oceánie. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1992. S. 43,44.
  6. LIŠČÁK, V. Státy a území světa. 3. vyd. Praha : Libri, 2009. S. 421,422.
  7. Kiribati mizí pod mořem. Lidi chce poslat do Austrálie | Aktuálně.cz. Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje, 2008-06-20. Dostupné online [cit. 2018-07-10]. (po česky)
  8. Taneti Maamau declared new president of Kiribati. Radio New Zealand, 2016-03-10. Dostupné online [cit. 2018-07-10]. (po anglicky)
  9. Culture of Kiribati - history, people, clothing, traditions, women, beliefs, food, customs, family [online]. www.everyculture.com, [cit. 2018-07-29]. Dostupné online.
  10. ZUBRICZKÝ, G. Geografia štátov sveta. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Plus, 2009. S. 241.
  11. SLIACKY, Jozef. Ostrovy, ktorých obyvatelia vítajú nový deň ako prví. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-07-24].
  12. Republic of Kiribati - Detail web obsahu - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR [online]. www.mzv.sk, [cit. 2018-07-11]. Dostupné online.
  13. KRUPA, V. Národy a kultúry ostrovnej Juhovýchodnej Ázie a Oceánie. 1. vyd. Bratislava : SAP, 2006. S. 200.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]