Kiribati

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kiribatská republika
Vlajka Kiribati Znak Kiribati
Vlajka Znak
Národné motto:
"Te Mauri, Te Raoi ao Te Tabomoa"

(Zdravie, Mier a Prosperita)

Štátna hymna:
Kiribati on the globe (Polynesia centered).svg
Miestny názov  
 • dlhý Republic of Kiribati
 • krátky Kiribati
Hlavné mesto Tarawa
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Tarawa
Úradné jazyky angličtina


Štátne zriadenie
republika
Vznik 12. júl 1979
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
811 km² (187.)  
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2000)

 • hustota (2005)
 
99 350 (197.)
84 494

137/km² (73.)
Mena austrálsky dolár (AUD)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+12 až UTC+14)
bez zmeny (UTC+12 až UTC+14)
Internetová doména .ki
Smerové telefónne číslo +686
Satelitný pohľad na atol Kiritimati

Kiribati, dlhý tvar Kiribatská republika, je ostrovný štát v Tichom oceáne. Hlavné mesto je Bairiki.

Poloha a charakter územia[upraviť | upraviť zdroj]

Kiribati sa rozkladá v rovníkovej časti Tichého oceánu od západu na východ po oboch stranách 180. poludníku a na sever a na juh od rovníka. Republiku tvorí 33 atolov. Najzápadnejší je samostatný atol Banaba, zvyšné atoly sa členia do troch skupín: Gilbertove ostrovy (16 atolov), Line Islands (8 atolov) a Rawaki (8 atolov). Tieto ostrovy a ostrovčeky sa tiahnu od západu na východ v dĺžke takmer 4000 km.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Kiribati je vystavené pasátom vanúcim od juhovýchoduseverovýchodu. Rozdiely medzi ročnými zrážkami na jednotlivých ostrovoch sú pomerne veľké. Na niektorých ostrovčekoch spadne priemerne 700 mm, na skupine Gilbertových ostrovov okolo 3000 mm. V októbri začína obdobie dažďov, ktoré končí v apríli. Celoročná teplota je pomerne stála, pohybuje sa okolo takmer 30 °C.

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Neveľkú plochu územia zaberajú pôvodné tropické lesy, tvoria len 3 percentá plochy krajiny. Tieto lesy boli väčšinou nahradené kokosovými palmami dôležitými pre miestne poľnohospodárstvo. Omnoho častejšie sú rôzne slanomilné rastliny, ako aj kokosové palmy a figovníky. V plytkých vodách koralových útesov má domov veľké množstvo podmorských rastlín a živočíchov.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo Kiribati je závislé od poľnohospodárstva. Pestujú sa predovšetkým kokosové palmy, z ktorých sa vyváža sušená dužina kokosových orechov, tzv. kopra, figovníky, banánovníky, melóny, kolokázie a chlebovníky. Ďalšou dôležitou súčasťou hospodárstva je lov morských živočíchov. Lovia sa hlavne tuniaky. Vzniklo tu aj niekoľko chovných fariem.

Dobre rozvinuté sú remeslá. Veľká časť obyvateľov sa zaoberá pletením rohoží, košíkov, lán a sietí. Ručne sa vyrábajú aj člny a menšie lode. Na Kiribati inak priemysel neexistuje.

V minulosti sa na ostrovoch dobývalo guano, jeho zásoby sa však vyčerpali približne v čase, keď Kiribati získalo nezávislosť.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na Kiribati žije asi 103 092 obyvateľov, väčšinu z nich tvoria Mikronézania, menšiu časť Polynézania. Prevládajúcou náboženskou skupinou sú kresťania, a to rímski katolíci a protestanti. Stredná dĺžka života mužov je 58,7 rokov a žien 64,9 rokov.

Najväčšie sídla[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bairiki – 44 000 obyvateľov (hlavné mesto, nazývané aj South Tarawa)
  • Taburao – 4 000 obyvateľov
  • Bonriki – 4 000 obyvateľov
  • Buariki – 3 000 obyvateľov
  • Temaraia – 3 000 obyvateľov
  • Butaritari – 3 000 obyvateľov

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prví obyvatelia boli Mikronézania. Tí sa tu usadili pred troma tisíc rokmi. Neskôr sem priplávali Polynézania z územia dnešného Fidži, Samoy a Tongy. V roku 1606 objavil ostrovy moreplavec Pedro Fernandes de Queirós. Na konci 18. storočia väčšinu atolov v roku 1788 preskúmal a zmapoval britský moreplavec Thomas Gilbert, po ňom hlavnú skupinu ostrovov v roku 1820 ruský moreplavec Ivan Fiodorovič Kruzenštern (Иван Фёдорович Крузенштерн) a francúzsky kapitán Louis Duperrey pomenovali Gilbertove ostrovy (Gilbert Islands). V roku 1857 sa tu začalo šíriť kresťanstvo. V roku 1892 vyhlásili Briti nad skupinou Kiribati protektorát, o deväť rokov neskôr obsadili ostrov Banaba. V roku 1916 sa protektorát zmenil na britskú korunnú kolóniu. Neobývaná skupina atolov Rawaki bola pripojená v roku 1937 k území kolónie Britov. Za 2. svetovej vojny ostrovy okupovali Japonci. Okupácia skončila v novembri 1943 americkým víťazstvom v bitke o Tarawu. Nezávislá republika bola vyhlásená 12. júla 1979.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Názov Kiribati je odvodený z miestnej výslovnosti pôvodného anglického mena „Gilbert“.
  • Po anglicky plynule hovorí asi 30% populácie, všetci obyvatelia ovládajú kiribatčinu
  • Súčasťou Kiribati je najväčší atol na svete, Vianočný ostrov (Kiritimati)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]