Kokosovník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kokosovník obyčajný
Kokosová palma
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Cocos nucifera
Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kokosovník (lat. Cocos) je rod paliem (čeľaď: arekovité). Jeho jediný druh je kokosovník obyčajný (iné názvy: palma kokosová, kokosovník orechoplodový, ľudovo kokosová palma, lat. Cocos nucifera). Je pestovaný pre svoje plody, respektíve semená, nazývané kokosový orech alebo kokos. Pochádza pravdepodobne z juhovýchodnej Ázie, pestuje sa v tropických oblastiach na morských pobrežiach a pobrežiach veľkých riek.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

10 najväčších producentov kokosu
19. december 2009
Štát Produkcia (v tonách) Poznámka
Filipíny 19 500 000 *
Indonézia 15 319 500
India 10 894 000
Brazília 2 759 044
Srí Lanka 2 200 000 F
Thajsko 1 721 640 F
Mexiko 1 246 400 F
Vietnam 1 086 000 A
Papua-Nová Guinea 677 000 F
Malajzia 555 120
Tanzánia 370 000 F
Svet 54 716 444 A
žiadny symbol = oficiálne čísla
P = oficiálne čísla, F = FAO odhad
* = neoficiálne/polooficiálne/zrkadlové údaje
C = vypočítané údaje,
A = Celkové (môže obsahovať oficiálne, polooficiálne
alebo približné);

Zdroj: Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo

Kokosová palma je až 30 metrov vysoká palma, v kmeni často prehnutá. Kmeň je pokrytý hustými kruhovými jazvami. Listy pozdĺžneho tvaru vyrastajú na vrchole palmy a sú dlhé až 6 metrov a majú silnú tenkú žilku uprostred. Stonka listu dosahuje dĺžku až 1 m. Kvety, vyrastajú v dlhých latách z listov a majú žltú farbu, sú samčia aj samičie, rastlina je samoopelivá.

Plod[upraviť | upraviť zdroj]

Plodom kokosovej palmy je veľká kôstkovica vajcového tvaru s priemerom približne 30 cm. Povrch je zelenej až žltozelenej farby. Konzumuje sa semeno (kokosový orech), z ktorého sa odlupuje vláknitý obal, ktorý kokosu umožňuje rašiť a plávanie na hladine vody, čo umožňuje rozšírenie kokosovníka do mnohých častí tropického pásu. Jedna palma má úrodu približne 50 – 60 plodov.

Vnútri nezrelých semien je vrstva bielkoviny, ktorá vytvára vo vode emulziu – kokosová voda. Pri zretí sa podiel kokosovej vody zmenšuje, ale úplne nezmizne. Pri usušení dužiny vzniká priemyselne využiteľná kopra. Kokosová palma sa rozmnožuje výhradne semenami, ktorých klíčivosť sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých mesiacov až rokov.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pestuje sa vo väčšine tropického pásu, na brehoch veľkých riek a morí, vyhovuje mu piesčitá a piesčito-hlinitá pôda s väčším podielom rašeliny.

Pestovanie v domácnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Ovocie zakúpené v bežných obchodoch je zbavené vláknitej vrstvy, ktorá podporuje klíčenie a preto sa z neho nedá vypestovať rastlina. Rastlina vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu, v lete teploty v rozmedzí 25 – 30 °C, v zime by teploty nemali klesnúť pod 18 °C. Pravidelná zálievka je nutnosťou, ale rastlina neznesie premočenie. V období vegetačného rastu sa rastlina hnojí 1× týždenne normálnym hnojivom pre izbové rastliny.

Obsahové látky[upraviť | upraviť zdroj]

Kokos obsahuje 60 – 67 % tuku, 20 % glycidov, 8 % proteínov a 6 % vody. Lisovaním alebo extrakciou sa získava kokosový olej s teplotou topenia 23 – 26 °C.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Kokosová palma a jej plody má široké využitie a to nielen priemyselné ale aj kultúrne.

  • potravinárstvo – zo žltých kvetov sa vyrába sladká šťava, ktorá môže byť ďalej spracovaná na cukor a palmové víno. Z kokosu sa získava kokosový olej a kokosová múčka. Zo kvaseného kokosového mlieka sa vyrába liehovina zvaná arak. Z mladých listov sa pripravuje šalát.
  • textilný priemysel – z vláknitej vrstvy z oplodia sa pletú rohože a vrecia, spriadajú sa z nej motúzy
  • stavebníctvo – listy používa domorodé obyvateľstvo tropických oblastí ako strešnú krytinu
  • záhradníctvo – z kokosových vlákien sa vyrábajú kvetináče, disky proti burinám

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kokosová palma sa pestuje už viac ako 3 tisíc rokov, napr. v Indii sú prvé záznamy o jej pestovaní datované už približne roku 1000 pred Kr. Skôr sa z škrupín sústružili gombíky a misky. Stredná Európa sa o kokosovej palme dozvedela v 16. storočí z antických spisov a herbárov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]