Riasa (vodný organizmus)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rozsievka (Phaeodactylum tricornutum) je príkladom jednobunkovej riasy

Riasy (lat. Algae) sú:

  • eukaryotické vodné organizmy, ktoré sú vačšinou autotrofné (fotosyntetizujúce). Ich spoločnou charakteristikou je, že ich predkovia vznikli spojením (endosymbiózou) heterotrofnej eukaryotickej bunky so sinicou, čím vznikli ich chloroplasty.
  • Tradične sa za riasy považujú aj samotné sinice, ide však o prokaryotické organizmy, ktoré sa dnes zaraďujú medzi baktérie (a novšie sa označujú aj názvom cyanobaktérie).

Riasy netvoria jeden taxón, ale patria do rôznych taxonomických kategórií.

Stavba tela rias[upraviť | upraviť zdroj]

Telo rias označujeme pojmom stielka. Riasy môžu byť jednobunkové aj mnohobunkové. Jednobunkové riasy často plávajú vo voľnom oceáne a tvoria dôležitú zložku planktónu, ktorý je základnou potravou pre mnohé morské organizmy. Najväčšie riasy môžu byť až desiatky metrov veľké a žijú vačšinou prichytené na dne. Telo veľkých rias je značne diferencované, a niekedy podobné suchozemským rastlinám (môžeme na nich rozlíšiť pakorienky (rhizoidy), pabyľku (cauloid) a palístky (fyloidy)), nemajú však typické korene, ani listy.

Morská riasa z rodu Sargassum je príkladom pletivovitej stielky

Typy stielok[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa typu stielky rozlišujeme riasy:

  • jednobunkové:
    • kokálne (tvorené jednoduchou bunkou bez bičíikov)
    • amébovité (bunky nemajú pevnú bunkovú stenu, majú premenlivý tvar a vytvárajú vylačeniny (panôžky), pomocou ktorých sa pohybujú)
    • monádovité (pohybujú sa pomocou bičíkov)
  • mnohobunkové:
    • trichálne (vláknitá stielka, tvorená reťazcom buniek)
    • sifonálne (stielka je rúrkovitá, mnohojadrová ale bez prepážok – celé telo je zdanlivo jediná bunka s množstvom bunkových jadier bunka)
    • sifonokládiové resp. sifonokladálne (skladá sa z viacerých mnohojadrových buniek)
    • pletivotité (so stielkov rozlíšenou na pakorienky, pabyľku a palístky)

Vznik rias[upraviť | upraviť zdroj]

Riasy vznikli endosymbiózou sinice s eukaryotickým organizmom, ktorý sinicu pohltil, tá ostala pri živote a oba organizmy ťažili zo vzájomnej spolupráce. Takto vznikli chloroplasty (podobným spôsobom vznikli aj mitochondrie, k čomu došlo ešte pred vznikom chloroplastov u predkov rastlín živočíchov aj húb). Dôkazom tejto teórie je dodnes zachovalá DNA bakteriálneho typu v chloplastoch (odlišná od jadrovej), syntéza bielkovín v choloroplaste taktiež bakteriálneho typu (napr. ribozómová RNA), ako aj dvojitá membrána chloroplastov (jedna pochádzajúca v vonkajšej membrány sinice a druhá je membránou hostiteľskej eukaryotickej bunky).

Po pohltení sinice došlo k rozdeleniu rias na dve základné línie. Prvá zahŕňa zelené riasy (Chlorophyta) a rastliny, s tzv. "zeleným" typom chloroplastu, pre ktorý je typická prítomnosť chlorofylu b. Druhá línia má tzv. "červený" chloroplast a zahŕňa napr. červené (Rhodophyta) a hnedasté riasy (Chromista).

V niektorých skupinách rias (netýkalo sa to ale predkov suchozemských rastlín) došlo k druhotnému pohlteniu, keď jedna eukaryotická bunka pohltila inú vrátane jej chloroplastov. K tomuto procesu došlo tak v "zelenej" línii chloroplastov (vznikli euglény – Euglenophyta), ako aj v "červenej" chloroplastovej línii (takto vznikli napr. všetky hnedasté riasy – Chromista). Dnes má chloroplast takýchto rias štyri membrány a medzi 2. a 3. membránov obsahuje tzv. nukleomorf, ktorý je pozostatkom DNA v pohltenej eukaryotickej bunky (DNA nukleomorfu sa v súčasnosti študuje a je stopou totožnosti pohltenej eukaryotickej bunky).

Prehľad skupín rias podľa ich evolučného vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

taxonomická skupina Endosymbiont Spôsob vzniku
sinica Vznikli jednou endosymbiózou eukaryotickej bunky so sinicou. Majú tzv. primárne chloroplasty, ktoré sú obklopené dvoma membránami. Endosymbióza zelených rias, červených rias a glaukofyta vznikla pravdepodobne nezávisle na sebe a týkala sa rôznych organizmov. Všetky suchozemské rastliny vznikli zo zelených rias.
zelená riasa

Vznikli zo endosymbiózy eukarytickej bunky s (taktiež eukaryotickou) zelenou riasou, čo nazývame sekundárna endosymbióza. Ich chloroplasty sú teda podobné ako u zelených rias a obsahujú chlorofyl a a chlorofyl b a sú obklopené 4 membránami (v prípade euglen 3).

červená riasa

Prvé dve skupiny obsahujú chlorofyl a a chlorofyl c. Dnes žijúce červené riasy síce chlorofyl c nemajú, ale genetické štúdie poukazujú na ich príbuznosť s chloroplastami hnedých rias a dinoflagelát.

Hnedasté riasy Chromista vznikli sekundárnou endosymbiózou, dinoflageláta vznikli pravdepodobne z hnedastých rias terciárnou endosymbiózou (keď eukaryotická bunka pohltila jednobunkovú hnedú riasu).

Apicomplexa a Ciliata sú parazitické heterotrofné organizmy zaraďované medzi prvoky. Chloroplasty nemajú ale Apicoplexa majú chloroplastom podobnú štruktúru, apicoplast. Molekulárno biologické štúdie poukazujú na to, že pochádzajú z rias.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]