Bahájska viera

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové centrum v Hajfe, Izrael

Bahájska viera (iné názvy: bahaizmus, bahá’izmus, bahá’i, zriedkavo baháizmus) je jedno z najmladších nezávislých náboženstiev na svete, založené Bahá’u’lláhom približne v polovici 19. storočia, ktoré pochádza z Perzskej ríše (teraz Irán) a ktoré pre postupné niekoľkonásobné vyhnanstvo svojho Zakladateľa ukončené vyhostením do tureckej väzenskej kolónie v Akke natrvalo ustanovilo svoje duchovné a administratívne centrum v Izraeli. Podľa Encyclopedia Britannica z roku 2014 tvorí svetové bahájske společenstvo 7,337,000 bahájov a je druhým územne najrozšírenejším náboženstvom s veriacimi v 221 krajinách.[1]

Jej zakladateľom je Bahá’u’lláh (1817-1892), bahájmi považovaný za posledného z radu Božích Prejavov, ktorý siaha do čias starších než zachované záznamy až po Abraháma, Mojžiša, Budhu, Zoroastra, Krista a Mohameda. Všetky Prejavy Božie prichádzajú podľa tejto viery na svet ako učitelia, aby ľudstvo viedli. Ich učenie obsahuje dve hlavné časti:

  • učenie o duchovných otázkach - o morálnom zmysle života, o potrebe milovať všetkých ľudí, o úcte k rodičom, o konaní dobrých skutkov a o pomoci druhým a pod.
  • učenie týkajúce sa spoločenských problémov - toto učenie Prejavy Božie vždy prispôsobujú podmienkam a okolnostiam danej doby. Ide o spoločenské zákony, ktoré upravujú vzťahy medzi jednotlivcami navzájom (napr. sobáš a rozvod) či medzi jednotlivcom a spoločnosťou (trestné právo).

Ústrednou myšlienkou Bahá’u’lláhovho posolstva v oblasti spoločenského učenia je to, že ľudstvo má jeden spoločný pôvod a že nadišiel čas, aby sa spojilo do jedného celosvetového globálneho spoločenstva. „Boh“, hovorí Bahá’u’lláh, „uviedol do pohybu historické sily, ktoré rúcajú tradičné bariéry rasami, triedami, ľuďmi rôznych vyznaní a rôznych národov, a ktoré zanedlho vytvoria svetovú civilizáciu“. Hlavnou úlohou, ktorá teraz podľa bahájskej viery ľudstvo čaká, je prijať myšlienku jednoty celého sveta a podporiť proces zjednocovania. Táto myšlienka podľa nej v sebe obsahuje potrebu ocenenia rozmanitosti jednotlivých kultúr či rás, a preto sa baháji nesnažia o uniformitu, ale vnímanie rôznorodosti na svete ako prvku, ktorý môže byť obohatením pre celé ľudstvo.

Bahájska viera je registrovanou náboženskou spoločnosťou na Slovensku.[2]

Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike patrí medzi registrované cirkvi a náboženské spoločnosti[3].

V Slovenskej republike uviedlo počas Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011[4] ako náboženské vyznanie Bahájske spoločenstvo 1065 respondentov[5] Bahájske společenstvo združuje asi 300 členov, pričom takmer všetci sú Slováci.[6]

Základy Bahá’u’lláhovho učenia[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám v Indii

Princíp postupného zjavovania božského učenia[upraviť | upraviť zdroj]

I keď pochádza bahájska viera z prostredia shiitského islámu a v raných dobách svojho vývoja bola nesprávne považovaná za odnož už existujúcich náboženských systémov, v súčasnosti je stále viditeľnejšie, že má charakteristiky nezávislého svetového náboženstva[1]. Bahájska viera potvrdzuje nemenné skutočnosti hlásané všetkými predošlými náboženstvami a prináša ich nasledovníkom nový pohľad vyzdvihujúci to, čo ich spája a čo majú spoločné.

Bahá’u’lláh učil, že existuje jeden Boh spoločný všetkým náboženstvám, všetky veľké náboženstvá majú božský pôvod a náboženská pravda nie je absolútna, ale relatívna, teda že zjavovanie božského učenia je postupným a pokračujúcim procesom. Tento proces sa uskutočňuje prostredníctvom Božích Prejavov, ktorých ľudstvo vníma ako Zakladateľov jednotlivých náboženských systémov, a ktorých spoločným cieľom je vzdelávať ľudstvo: "Boh posiela Svojich Prorokov z dvoch dôvodov. Prvým zámerom je oslobodiť deti ľudí z temnoty nevedomosti a doviesť ich ku svetlu pravého porozumenia. Druhým je zabezpečiť pre ľudstvo mier a pokoj a poskytnúť na ich ustanovenie všetky prostriedky."[7]

Bahá´u´lláh vo svojich spisoch predložil argumenty o naplnení proroctiev predošlých náboženstiev[8], aby preukázal, že Jeho snahou je naplniť prísľuby predošlých Prorokov a uzmieriť rozkoly medzi rôznymi skupinami v spoločnosti, nie ich zničiť alebo nahradiť. Jeho snahou nie je znižovať postavenie predošlých Prorokov, ani napádať ich učenie, ale naopak, potvrdiť základné pravdy v tomto učení spôsobom, ktorý odpovedá na potreby a schopnosti súčasného ľudstva, a ktorý je použiteľný na dnešné problémy. Tvrdí, že odlišnosti medzi náboženstvami spočívajú jedine v konkrétnych predpisoch a doktrínach, ktoré netvoria podstatnú časť učenia, a ktoré sa v každom náboženskom systéme menia podľa potrieb ľudstva.[9]

Bahá´u´lláh v súvislosti s týmto princípom tiež hovorí, že tento proces postupného zjavovania sa nekončí, predpovedá príchod ďalších Poslov Božích v budúcnosti, ktorí opäť ľudstvu zjavia väčší diel Božského poznania prispôsobeného zmenám v schopnostiach a chápaní ľudstva tak, aby mohlo do nekonečna napredovať a vyvíjať sa[10].

Princíp jedinosti ľudského rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Bahájska viera uznáva jednotu Boha, jednotu Jeho Prorokov a zahŕňa princíp jedinosti a celistvosti ľudskej rasy. Hlása potrebu a nevyhnutnosť zjednotenia celého ľudstva, ku ktorému sa ľudstvo postupne blíži. Vysvetľuje, že ľudstvo v priebehu histórie prechádzalo rozličnými štádiami kolektívneho vývoja: od rodín, kmeňov cez mestské štáty až po národné a mnohonárodnostné štáty. Dnes stojí ľudstvo podľa bahájskej viery na prahu dospelosti. A práve to mu umožňuje, aby prešlo do ďalšieho štádia: k zjednoteniu celého sveta. Takáto jednota bude potom základom pre celosvetový mier. Bahá´u´lláh hovorí, že ľudstvo je možné prirovnať k ľudskému telu[11], pričom rozličné národy sú ako jeho rozličné orgány, ktoré sa od seba líšia, ale pritom sú všetky nevyhnutné pre správne fungovanie celku. Ľudstvo má teraz dospieť na takú úroveň duchovnej vyspelosti, keď bude nešťastie v niektorej časti sveta vnímať ako svoje vlastné, a bude sa danej časti snažiť všemožne pomôcť.

Medzi ďalšie princípy patrí[12]:

  • zbaviť sa všetkých foriem predsudkov
  • zaistiť rovnoprávnosť žien a mužov
  • uznať, že náboženská pravda je relatívna vzhľadom na stav ľudského poznania
  • odstrániť extrémne prípady chudoby a bohatstva
  • zabezpečiť vzdelanie pre všetkých
  • zodpovednosť každého jedinca za nezávislé hľadanie pravdy
  • rovnocennosť všetkých rás, kultúr a národov a docenenie krásy ich rozmanitosti
  • poznať, že pravdivé náboženstvo je v súlade s rozumom a vedeckými poznatkami
  • prijať jednotný svetový pomocný jazyk a písmo

Ústredné postavy bahájskej viery[upraviť | upraviť zdroj]

Bahájska viera sa sústreďuje okolo troch ústredných postáv: Báb, ktorý je podľa bahájskej viery považovaný za Zakladateľa viery Bábí (alebo bábizmu), ktorej hlavným zámerom bolo zvestovať a pripraviť ľudstvo na príchod Toho, ktorý bol v predošlých proroctvách prisľúbený. Báb je preto označovaný napríklad aj ako Zvestovateľ (Herald). Druhou postavou je Bahá´u´lláh, Zakladateľ bahájskej viery. Treťou ústrednou postavou je ´Abdu´l-Bahá, ktorý bol Bahá´u´lláhovým prvorodeným synom a ktorý bol v Jeho poslednej vôli ustanovený za Hlavu (vodcu) viery s presne vymedzenými právomocami a postavením. Báb a Bahá´u´lláh patria podľa bahájskej viery medzi Poslov alebo Prejavov Božích, pričom ´Abdu´l-Bahá je svojím postavením človek s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami[13].

Báb[upraviť | upraviť zdroj]

Prvou ústrednou postavou bol mladík pôvodom zo Shírázu, zvaný Mirzá ´Alí Muhammad (1819 - 1850) a neskôr prezývaný Báb (Brána), ktorý v máji 1844, vo veku 25 rokov, o Sebe vyhlásil, že je Zvestovateľom Prejavu Božieho, ktorý príde čoskoro po Ňom, s významnejším postavením, ktorého poslaním bude započať dobu spravodlivosti a mieru, v ktorej sa naplnia všetky proroctvá predošlých náboženských zriadení, a ktorý takto zaháji nový cyklus v náboženskej histórii ľudstva. Jeho učenie predstavovalo zásadnú náboženskú a spoločenskú reformu vtedajšej perzskej spoločnosti. Získal si desaťtisíce prívržencov, ale zároveň sa proti jeho neortodoxným názorom zdvihla aj vlna odporu, ktorá vyvrcholila Bábovou popravou v roku dňa 9. júna 1850 v perzskom meste Tabríz. Následne v Perzii prebehlo prenasledovanie Jeho nasledovníkov, pričom bolo mučených a usmrtených minimálne 20 000.[14]

Bahá’u’lláh[upraviť | upraviť zdroj]

Mírzá Husayn-'Alí (1817-1892), neskôr prezývaný Bahá’u’lláh (Sláva Božia), pôvodom šľachtic z provincie Mázindarán v Perzii, bol ako jeden z Bábových nasledovníkov prenasledovaný, uväznený v hlavnom meste Perzie, Teheráne, a následne aj so Svojou rodinou vyhnaný do Bagdádu, neskôr do Konštantinopolu (teraz Istanbul) a Adrianopolu (teraz Edirne), a na záver do väzenského mesta Akká, kde bol držaný 24 rokov a v ktorého blízkosti skonal prirodzenou smrťou v roku 1892. Bol pochovaný v blízkosti domu, zvanom Bahjí, v ktorom s rodinou posledné roky Svojho života býval.[15] Miesto Jeho posledného odpočinku sa nazýva Bahá´u´lláhova svätyňa, ktorá je dnes prispôsobená na modlenie a rozjímanie a v ktorej okolí sa rozprestierajú upravené záhrady[16].[14]

Bahá´u´lláh v roku 1863 v Bagdáde v prítomnosti ďalších nasledovníkov Bába o Sebe vyhlásil, že je oným Prisľúbeným, ktorého príchod Báb zvestoval.[10] Toto vyhlásenie potom verejne zopakoval v Adrianopole, potvrdil ho vo Svojich listoch vtedajším najvýznamnejším politickým a náboženským vodcom sveta, a v množstve tabuliek, ktoré adresoval Svojím a Bábovým nasledovníkom, ako aj v odpovediach na otázky ľudí iného vierovyznania z rôznych krajín. V týchto listoch a tabuľkách poskytol dôkazy Svojho tvrdenia, vysvetlil princípy nového učenia a formuloval zákony a nariadenia nového náboženstva[17].

'Abdu'l-Bahá[upraviť | upraviť zdroj]

Bahá´u´lláhov najstarší syn, ´Abbás Effendi (1844-1921), známy ako 'Abdu'l-Bahá (Služobník Slávy), bol Bahá´u´lláhom menovaný za Jeho zákonného nástupcu a autorizovaného vysvetľovateľa Jeho učenia.[13] Ako Jeho syn zdieľaľ Otcovo vyhnanstvo a ťažkosti a aj po Jeho smrti bol stále politickým väzňom až do roku 1908, kedy bol následkom revolúcie oslobodený. Presťahoval sa do Hajfy a čoskoro potom absolvoval trojročné cestovanie po Egypte, Európe a Severnej Amerike, ktorého zámerom bolo rozšíriť a upevniť bahájske učenie na západnej pologuli. Počas týchto ciest vysvetľoval učenie Svojho Otca pri rôznych príležitostiach verejnosti ako aj rôznym spoločnostiam (napr. teologickým, feministickým, akademickým) a stretával sa s veriacimi, ktorým prakticky približoval zásady bahájskej viery, bahájsky štandard správania a žitia a predstavoval zákony, ktoré Bahá´u´lláh zaviedol.[18] Na západnej pologuli takto položil silné základy budúcich bahájskych spoločenstiev a zabezpečil jednotné chápanie bahájskeho učenia. Tieto cesty sú bahájmi považované za najvýznamnejší spomedzi úspechov dosiahnutých počas ´Abdu´l-Bahovho pôsobenia.[19] Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa vrátil domov. V roku 1921 zosnul a bol pochovaný v mauzóleu, ktoré bolo podľa presných Bahá´u´lláhových inštrukcií vybudované na hore Karmel v Hajfe a kde boli už predtým uložené pozostatky Bába. Nad týmto mauzóleom bola neskôr vybudovaná Bábova svätyňa a v jej okolí vytvorené kaskádovité terasy so záhradami prístupné verejnosti.[20]

Po Bahá’u’lláhovom úmrtí viedol bahájske spoločenstvo jeho najstarší syn 'Abdu'l-Bahá (1844-1921), ktorého Bahá’u’lláh ustanovil za "Stred Zmluvy" a vysvetľovateľa jeho spisov. Po ňom mal rovnakú úlohu ´Abdu´l-Bahov vnuk Shoghi Effendi (1896 - 1957) - od jeho úmrtia spravuje záležitosti bahájskeho spoločenstva volený administratívny orgán Svetový dom spravodlivosti.

Svetový dom spravodlivosti[upraviť | upraviť zdroj]

Svetový dom spravodlivosti bol po prvýkrát zvolený v roku 1963, pričom Bahá’u’lláh zakotvil jeho ustanovenie vo svojej knihe zákonov nazvanej Kitáb-i-Aqdas (Najsvätejšia kniha). Ide o legislatívny orgán bahájskeho spoločenstva. Skladá sa z 9 členov, volených na 5-ročné obdobie všetkými členmi národných duchovných rád - administratívnych inštitúcií bahájskeho sveta, ktoré sú najvyšším správnym orgánom v každej krajine. V bahájskom spoločenstve volené orgány riadia organizačné záležitosti spoločenstva, pretože v bahájskej viere niet kňazov či duchovných.

Svetový dom spravodlivosti dohliada na administratívne záležitosti svetového bahájskeho spoločenstva. Taktiež má funkciu správcu a opatrovníka posvätných miest a ostatného majetku Svätej zeme. Bahá’u’lláh mu dal právomoc vydávať zákony, týkajúce sa všetkých oblastí, ktoré nie sú špecificky zahrnuté v spisoch viery.

Sídlo Svetového domu spravodlivosti sa nachádza v izraelskej Haife, kde sú na hore Karmel zároveň aj sväté miesta bahájskej viery - Svätyňa Bába a okolité terasovité záhrady.

Svetové bahájske spoločenstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti má bahájske spoločenstvo okolo 6 miliónov členov, ktorí žijú v 166 nezávislých krajinách a 48 územiach.

Bahájska viera nemá duchovenstvo. Stúpenci bahájskej viery sú presvedčení, že ľudstvo vstúpilo do obdobia svojej zrelosti a každý jednotlivec je zodpovedný sám za svoj vzťah k Bohu, každý má nezávisle hľadať náboženskú pravdu, sám má čítať sväté spisy a Božie zjavenie.

Rovnaký princíp platí aj v kolektívnom živote spoločenstva. Zvolené rady, ktoré sa nazývajú duchovnými radami, spravujú záležitosti bahájskej viery na miestnej a národnej úrovni. Volebné právo majú všetci dospelí veriaci. Voľby prebiehajú tajným hlasovaním bez nominácií či kandidatúr.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Použité zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b "Bahāʾī Faith." Encyclopaedia Britannica. Encyclopaedia Britannica Online Academic Edition. Encyclopædia Britannica Inc., 2014. Web. 19 Jun. 2014. <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/48930/Bahai-Faith>. 

  2. Ministerstvo kultúry SR, registrované cirkvi a náboženské spoločnosti http://www.culture.gov.sk/registrovane-cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti-f9.html
  3. Ministerstvo Kultúry Slovenskej Republiky : Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike. http://www.mksr.sk/vdoc/249/bahajske-spolocenstvo-v-slovenskej-republike-1d.html
  4. =  Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, http://www.scitanie2011.sk/neprehliadnite/vysledky-sodb-2011 =
  5. Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, Tab. 14 Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania  – sčítanie 2011, 2001, 1991, http://www.scitanie2011.sk/wp-content/uploads/Tab.-141.pdf
  6. Irán: obete viery. Časopis Týždeň. Dostupné na: http://www.tyzden.sk/casopis/4212/iran-obete-viery/
  7. Bahá´u´lláh, Výber z Bahá´u´lláhových spisov, XXXIV. Dostupné na internete: http://preklady.bahai.sk/home/Ruhi%203%20G2%20citaty%20eng%2C%20sk.doc
  8. Bahá´u´lláh, Kitáb-i-iqán, Kniha istoty. 2012. Bratislava: Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike. ISBN 978-80-971074-0-6. Dostupné na: http://docs.google.com/viewer?a=v&pid=sites&srcid=YmFoYWkuc2t8ZHJlc291cmNlc3xneDo3ZjQwZjkzNmUzZmFkMjEz
  9. Odpovědi na některé otázky, ´Abdu´l-Bahá. 1998. Mladá Boleslav: Bahá´í Nakladatelství. ISBN 80-85478-19-6.
  10. a b Bahá'u'lláh and the New Era. J. E. Esslemont. US Bahá'í Publishing Trust, 1980 edition; Pages: 286. Dostupné na: http://reference.bahai.org/en/t/o/BNE/
  11. Foundations of World Unity. ‘Abdu’l-Bahá. US Bahá’í Publishing Trust. 1979. Šieste vydanie. 112 strán. Dostupné na: http://reference.bahai.org/en/t/c/FWU/
  12. Víra Bahá´í. Oakham: Bahá´í Publishing Trust.
  13. a b Bahá´u´lláhův Světový řád. Shoghi Effendi. 2008. Praha: Bahá´í nakladatelství. ISBN 978-80-85478-24-2. Str. 180.
  14. a b Joseph Sheppherd. The Elements of the Bahá´í Faith. 1992. Dorset: Element Books Limited. ISBN 1-86204-145-8.
  15. George Townshend. Introduction. In: Shoghi Effendi. God Passes By. 2004. Šieste vydanie. Wilmette: Bahá´í Publishing Trust. ISBN 0-87743-034-9.
  16. https://bahai.bwc.org/pilgrimage/
  17. Bahá´u´lláh. Kitáb-i-aqdas, Najsvätejšia kniha. 2004. Trenčín: SVETLANA. ISBN 80-968326-9-7.
  18. ‘Abdu’l‑Bahá. The Secret of Divine Civilization. Dostupné na: http://www.bahai.org/library/authoritative-texts/abdul-baha/secret-divine-civilization/
  19. Earl Redman. ´Abdu´l-Bahá in Their Midst. 2011. Oxford: George Ronald Pub. ISBN 978-0853985570.
  20. http://www.bwc.org/
  • informácie z letáku „Viera Bahá'í“ vydaný Medzinárodným bahájskym spoločenstvom.