Ohio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Ohio pozri Ohio (rozlišovacia stránka).
State of Ohio
Flag of Ohio.svg Seal of Ohio.svg
Vlajka Pečať
Map of USA highlighting Ohio.png
Ostatné štáty USA
Prezývka štátuGaštanový štát
(Buckeye State)
Hlavné mestoColumbus
Najväčšie mestoColumbus
GuvernérJohn Kasich (R)
Rozloha
Poradie34. miesto
Celková116,096 km²
Súš? km²
Voda? km²
% vody8,7 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie7. miesto
Obyvateľov11536504
Rok sčítania2011
Hustota obyvateľov
Poradie10. miesto
Hustota109 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie17. v poradí
Dátum1. marec 1803
Geografické údaje
Zemepisná šírka80°31' až 84°49' s.š.
Zemepisná dĺžka38°24' až 41°59' z.d.
Šírka355 km
Dĺžka355 km
Nadmorská výška
Najvyššia472 m n. m.
Stredná260 m n. m.
Najnižšia139 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zónaEST -5/-4
ISO 3166-2US-OH


Ohio je štát na stredozápade USA. Má 11 536 504 obyvateľov (2010).[1]

Mestá[upraviť | upraviť kód]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Počas prehistorického obdobia obývali oblasť Ohio ľudia z archaických kultúr Hopewell a Adena. Obe kultúry zanikli okolo r. 1200. O existencii týchto tzv. Paleoindiánov svedčia významné historické pamiatky - kopcovité stavby, násypy a mohyly. Najznámejšie zachované sú Serpent Mounds a Newark Earthworks. Dnešné Ohio bolo do 17. storočia z veľkej časti neobývané, ale po príchode prvých Európanov sa sem rôzne skupiny indiánskych kmeňov presídľovali zo severu, východu a juhovýchodu krajiny (Iroquois, Huron, Chippewa, Shawnee, Kaskaskia, Ottawa, Miami, Delaware, Potawatomi, Sauk).

Prví Európania, ktorí prišli do Ohia, boli francúzski prieskumníci v r. 1669. Našli tu bohato zalesnenú oblasť, vodné toky a pramene so živočíšnymi a minerálnymi zdrojmi. Postavili tu niekoľko pevností a založili obchodné miesta s cieľom využiť cenné obchodovanie s kožušinou s domorodými americkými indiánmi. Neskôr sa začali zaujímať o tento región britskí kolonisti z východného pobrežia. Ich zámerom nebol len obchod s kožušinou, chceli tu vybudovať trvalé osídlenie. Nezhoda Britov a Francúzov nakoniec viedla k Francúzsko-indiánskej vojne (1754 - 1763). Niektoré indiánske kmene bojovali na strane Britov (Iroquois, Catawba, Cherokee, Delaware) a niektoré na strane Francúzov (Huron, Chippewa, Shawnee, Ottawa, Wabanaki). Briti zvíťazili a v r. 1763 prevzali oblasť Ohia, nasledovali však konflikty s domorodými indiánmi, ktorí nesúhlasili s masívnym "bielym" osídľovaním. Aj táto nespokojnosť čiastočne viedla k Americkej vojne za nezávislosť (1775 - 1783). Parížska zmluva v r. 1783 ukončila vojnu a Spojené kráľovstvo uznalo nezávislosť Spojených štátov. V r. 1787 kongres Spojených štátov odsúhlasil pohraničnú oblasť, tzv. oblasť Severozápad, kam patrili budúce americké štáty: Ohio, Illinois, Indiana, Michigan, Wisconsin a časť Minnesoty. V r. 1788 bolo zriadené prvé trvalé osídlenie Marietta v juhovýchodnom Ohiu pri ústí rieky Muskingum, ako hlavné mesto Severozápadného teritória. Naďalej však pretrvávali násilnosti medzi indiánmi a americkými bielymi osadníkmi o územie. Vláda Spojených štátov nemala prostriedky na vybavenie armády, ktorá by primerane zvládla črtajúcu sa Americko-indiánsku vojnu. Henry Knox (1750 - 1806), minister vojny, požiadal aby Arthur St. Clair (1737 - 1818), guvernér Severozápadnej oblasti, nadviazal mierový vzťah medzi bielymi osadníkmi a americkými indiánmi v regióne. Stretnutie sa uskutočnilo v Fort Harmar 13. decembra 1788 a medzi prítomné indiánske kmene boli Iroquois, Delaware, Ottawa, Chippewa, Potawatomi a Sauk. Indiáni dúfali, že St. Clair by súhlasil s vytvorením indiánskej rezervácie - západne od rieky Muskingum až po severný okraj rieky Ohio. St. Clair odmietol a požadoval, aby indiáni súhlasili s hranicou, ktorá bola podpísaná v zmluve z Fort McIntosh z r. 1785. Podľa nej sa indiáni mali vzdať svojej pôdy v južnom a východnom Ohiu. Odmietnutie indiánov dodržať túto zmluvu spustilo sériu krviprelievaní. Tieto konflikty sa stali známe ako Indiánske vojny v Ohiu (Ohio Indian Wars). Hlavná bitka sa odohrala v r. 1794 pri Fallen Timbers s víťazstvom Spojených Štátov pod vedením gen. Anthonyho Waynea (1745 - 1796). Po tejto vojne sa rozhodli občania Ohia prijať štátnu ústavu 19.februára 1803. Ohio sa stalo s hlavným mestom Chillicothe v poradí 17. americkým štátom 1.marca 1803. Definitívne sa Indiánske vojny v Ohiu skončili v r. 1813, keď gen. William H. Harrison (1773 - 1841) porazil Tecumsehovu Konfederáciu podporovanou britskou armádnou flotilou na Erijskom jazere (Lake Erie) počas  Britsko-americkej vojny (1812 - 1815).

V priebehu 19. a 20 storočia bol štát Ohio preformovaný na významné priemyselné siete vodných kanálov, železníc a diaľnic. Industrializácia a urbanizácia v Ohiu rástla a štát s hlavným mestom Columbus (od r. 1816) sa vyvinul na miesto s veľkým národnym hospodárskym a politickým vplyvom. Významnými v štáte sa stali aj mestá s nadnárodnými spoločnosťami ako The Proctor & Gamble (1837) so spotrebným tovarom v Cincinnati, The Goodyear Tire and Rubber (1898) s výrobou pneumatík v Akrone či svetový líder vo výrobe technológií Parker-Hannifin (1917) v druhom najväčšom meste Cleveland.

Štát Ohio je niekedy označovaný ako aj „Matka prezidentov“. Ohio je rodiskom siedmych amerických prezidentov: Ulysses S. Grant (1822 - 1885), Rutherford B. Hayes (1822 - 1893), James Abram Garfield (1831 -1881), Benjamin Harrison (1833 - 1901), William McKinley (1843 - 1901), William Howard Taft (1857 - 1930) a Warren G. Harding (1865 - 1923). Ďalší prezident William Henry Harrison (1773 - 1841) sa narodil vo Virgínii, ale väčšinu svojho života strávil v Ohiu.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ohio