Ursida

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
medveďovité
Brown Bear us fish.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ursidae
G. Fischer de Waldheim, 1817
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ursida je veľký taxón mäsožravcov. V mnohých systémoch (podrobnosti pozri nižšie) je úplne alebo takmer zhodný s nadčeľaďou medvede (lat. Ursoidea) a čeľaďou medveďovité (Ursidae) či podčeľaďou medvede (Ursinae). Rody z tohto taxónu (okrem rodov zo skupiny Ailuropidini, teda okrem (časti) pánd) sa po slovensky volajú medveď, pokiaľ vôbec majú slovenské meno.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Názov medveď je zloženina z praslovanských koreňov zachovaných v slovách med a jesť - medveď je teda ten kto jedáva med. Ide pravdepodobne o tabuistickú náhradu, ľudia sa mohli vyhýbať priamemu vyslovovaniu názvu nebezpečného zvieraťa. Podobný pôvod má asi aj jeho domácke meno.[1] Domácky ekvivalent slova medveď je od 19. storočia slovo maco (odvodené zdrobneniny sú: macko alebo macík). Slovo maco pôvodne znamenalo domácky tvar mena Matej. Tvar macko bolo zo slovenčiny prebraný aj do maďarčiny (maď.: mackó).[2][3]

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Medveďovité majú veľmi robustnú postavu, veľkú lebku, krátky chvost a silné nohy s dlhými nezatiahnuteľnými pazúrmi, ktorými môžu jediným úderom zabiť aj veľké zviera. Samce sú až o 20% väčšie než samice. Srsť býva čiernej, hnedej alebo bielej farby, obvykle majú na prsiach žltý alebo biely znak. Podľa dlhého ňufáku, malých očí a uší sa dá usudzovať, že majú výborný čuch, ale zároveň zlý zrak a sluch. Stoličky niektorých druhov stratili rezaciu a trhaciu funkciu. Miesto toho sú ploché s hrbolkami a sú výborným nástrojom k drveniu vegetácie. Medveďovité chodia pomaly a pri chôdzi sa dotýkajú zeme všetkými piatimi prstami aj pätou, ale v prípade potreby dokážu veľmi rýchlo zrýchliť a tiež veľmi dobre šplhajú.

Medzi medveďmi nájdeme najväčšieho žijúceho mäsožravca (šelmu) vôbec, je nim poddruh medveďa hnedého – kodiak, ktorý vo vztýčenej polohe na zadných nohách dosahuje výšku až 3,5 m.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potrava väčšiny druhov medveďovitých sa skladá väčšinou zo zmesi mäsa, vrátane rýb a hmyzu, a rastlinného materiálu ako sú korene a bobule. Výhradne na mäso sa špecializuje len medveď biely, pretože nežije v prostredí s vegetáciou, zatiaľčo panda veľká je takmer výlučne vegetarián. Živí sa bambusovými výhonkami. Medvede zbierajú potravu predovšetkým vo dne a na rastlinnú stravu sa zameriava viac, než ostatné šelmy, a preto trávia omnoho viacej času kŕmením.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Predkom súčasných medveďov je podľa niektorých názorov oligocénny rod Cephalogale, dosahujúci približne veľkosti dnešnej pandy červenej. V tom období mali ešte všetci predchodcovia medveďov dlhý chvost a dosahovali podobných rozmerov. V priebehu evolúcie zväčšovali medvede postupne svoje rozmery, až sa nakoniec stali najväčšími suchozemskými šelmami s masívnou hlavou, silným telom a krátkym chvostom. Miestom pôvodu medveďov bola Eurázia.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Ursida = Ursoidea v širšom zmysle = Ursidae A:


Priamo pod Ursida sa niekedy zaraďuje aj:

Staršie sa niekedy vedľa Ailuropodinae zaraďovala aj podčeľaď Ailurinae (dnes zaraďovaná inak alebo ako čeľaď pandovité).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. medveď. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 352.
  2. maco. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 338.
  3. mackó [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ursida
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ursida

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Medvědovití na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský projekt na záchranu medveďov