Medveď pyskatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Medveď pyskatý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Melursus ursinus
Shaw, 1791

Rozšírenie medveďa pyskatého:
     potvrdený výskyt
     vyhynutý
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Medveď pyskatý (lat. Melursus ursinus) patrí medzi menšie druhy medveďov. Je to myrmekofágna šelma (živí sa najmä mravcami alebo termitmi), ktorá pochádza z indického subkontinentu. V kohútiku meria 60 – 90 cm a dĺžka tela je 150 – 190 cm, z toho na chvost pripadá 15 – 18 cm (v porovnaní s ostatnými medveďmi má jeho chvost najväčšiu priemernú dĺžku[1][2]). Jeho hmotnosť sa pohybuje od 55 do 145 kg, pričom samce sú o 30 – 40 % ťažšie ako samice. Čiernu srsť na hrudi zdobí svetlá, takmer biela škvrna v tvare polmesiaca alebo písmena „U“ či „Y“. Jeho nezvyčajne huňatá, rozcuchaná srsť, kvôli miernejšiemu podnebiu bez podsady, môže dosahovať dĺžku až 30 cm.[3][4][5]

Medveď pyskatý obýva širokú škálu biotopov: suché a vlhké tropické lesy, savany, kroviny a lúky až do nadmorskej výšky 2 000 metrov.[3] Celosvetový areál zahŕňa Indiu, Teraje v Nepálu a mierne klimatické oblasti Bhutánu a Srí Lanky. Tvorí dve samostatné a izolované populácie (dva poddruhy) – M. u. ursinus (India, Nepál) a M. u. inornatus (Srí Lanka). Kedysi sa vyskytoval na oveľa väčšom území, kým nebol intenzívne lovený, pretože bol považovaný za nebezpečného škodcu. V súčasnosti je najviac ohrozený ničením životného prostredia. Hoci nie sú známe údaje o početnosti druhu, je klasifikovaný ako zraniteľný (2016).[3][4][5]

Aktívny je zvyčajne za súmraku a v noci. Živí sa najmä termitmi a mravcami, ktorých hniezda rozoberá svojimi silnými labami a srpovitými pazúrmi, ktoré používa aj na sebaobranu alebo pri šplhaní po stromoch. Pomocou pazúrov vyreže v hniezde úzky otvor, ktorým potom vysáva hmyz alebo jeho larvy. Robí to pomocou svojho špeciálne prispôsobeného jazyka, ktorý sa môže stočiť do úzkej trubice. Čumák pritlačí k otvoru a stočeným jazykom ako slamkou vysaje obsah hniezda. Nosné dierky má pri tom uzavreté, aby sa doň nedostal žiadny hmyz. Medveď pyskatý je inak schopný živiť sa čímkoľvek, napríklad medom, vtáčími vajcami alebo ovocím na stromoch. Podobne ako iné medvede často neodolá „rýchlemu občerstveniu“, ktoré nájde na poliach a plantážach, za čo môže zaplatiť životom, keď sa dostane do konfliktu s človekom. Potravu vyhľadáva výlučne podľa čuchu. Jeho zrak a sluch sú pomerne slabé.[3][4][5]

Medveď pyskatý je väčšinou samotársky, s inými jedincami sa stretáva len v období rozmnožovania, ktoré môže prebiehať kedykoľvek počas roka. Samec sa často páruje len s jednou samicou, takže súboje medzi samcami sú skôr výnimočné. Samica je gravidná 4 – 7 mesiacov (vrátane oneskorenej implantácie) a rodí 2 – 3 holé mláďatá v dobre ukrytej nore. Keď trochu vyrostú, malé medvieďatá sa držia matky na chrbte. Po niekoľkých týždňoch sú už celkom samostatné, ale zostávajú s matkou ešte 2 – 3 roky, takmer do dospelosti. Môžu sa dožiť až 40 rokov, ale tohto veku skôr len v zajatí.[4][5]

Hoci ide o medveďa pomerne malého vzrastu, samica s mláďatami, podobne ako iné medvede, dokáže svoje potomstvo brániť veľmi odhodlane a agresívne. Nebezpečné môžu byť aj medvede prebudené počas denného spánku, napríklad drevorubačmi, zberačmi medu alebo lesných plodov. Spomedzi všetkých druhov medveďov má práve medveď pyskatý na svedomí pravdepodobne najviac útokov na ľudí. Boli zaznamenané aj prípady, keď roztrhali a možno aj čiastočne zjedli človeka. Miestna ľudová múdrosť hovorí, že medveď pyskatý oplýva silou desiatich a dôvtipom dvanástich mužov.[4][5][6][7][8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Bear with longest tail [online]. Guinness World Records, 2014-10-28, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ BROWN, Gary. The great bear almanac. New York : Lyons & Burford, 1993. ISBN 978-1-55821-210-7. Kapitola Anatomy and Physiology. (po anglicky)
  3. ↑ a b c d DHARAIYA, N.; BARGALI, H.S.; SHARP, T.. Sloth Bear (Melursus ursinus) [online]. The IUCN Red List of Threatened Species (IUCN), 2016, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d e BIES, LeeAnn. Melursus ursinus (sloth bear) [online]. Animal Diversity Web (University of Michigan), 2002, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ a b c d e KOLEKTIV AUTORŮ. Medvědi. Praha : International Masters Publisher AB, 2008.. ISBN 978-80-87208-53-3. Kapitola Medvěd pyskatý, s. 40–55. (po česky)
  6. ↑ DHAMORIKAR, Aniruddha H.; MEHTA, Prakash; BARGALI, Harendra. Characteristics of human - sloth bear (Melursus ursinus) encounters and the resulting human casualties in the Kanha-Pench corridor, Madhya Pradesh, India. PLOS ONE, 2017-04-27, roč. 12, čís. 4, s. e0176612. Dostupné online [cit. 2023-07-23]. ISSN 1932-6203. DOI: 10.1371/journal.pone.0176612. (po anglicky)
  7. ↑ PRAJAPATI, Utkarsh; KOLI, Vijay Kumar; SUNDAR, K. S. Gopi. Vulnerable sloth bears are attracted to human food waste: a novel situation in Mount Abu town, India. Oryx, 2021-09, roč. 55, čís. 5, s. 699–707. Dostupné online [cit. 2023-07-23]. ISSN 0030-6053. DOI: 10.1017/S0030605320000216. (po anglicky)
  8. ↑ ZARGAR, Ashad R.. Sloth bear kills couple walking through Indian forest [online]. CBS News, 2022-06-11, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Medveď_pyskatý&oldid=7830111“