Rutil

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rutil
Rutil
TiO2
Všeobecné informácie
Trieda Oxidy a hydroxidy
Zaradenie IV/D.02-10
Rok objavenia 1803
Pôvod názvu z lat. rutilus - červenkastý
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava tetragonálna
Bodová grupa 4/mmm
Priestorová grupa P 4/mmm
Mriežkové param. a=4,594 Å
c=2,958 Å
V=62,43
Z=2
Morfológia
Habitus masívny, zrnitý, prizmatické kryštály, predĺžené pozdĺž osi Z ukončené tvarmi {101}, {111}, vzácnejšie sú pyramidálne kryštály
Zrasty bežné dvojčatné zrasty podľa {011}, {031}, menej sa vyskytujú aj šestorčatá, osmorčatá
Optické vlastnosti
Farba(y) červený, červenohnedý, hnedý
Farba vrypu šedočierny
Lesk diamantový
Priesvitnosť priehľadný až opakný
Indexy lomu nε=2,621
nω=2,908
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 6-6,5
Hustota 4,21-4,25 kg.dm−3
Štiepateľnosť dobrá podľa {110}, zlá podľa {100}
Lom nepravidelný
Odrody a variety
iserit, lusterit, nigrit, sagenit
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Rutil je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave, chemicky oxid titaničitý - TiO2.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rutil sa vyskytuje vo forme dlhostĺpcovitých, prizmatických alebo ihličkovitých kryštáloch, vertikálne ryhovaných. Niekedy vytvára ihličky v kryštáloch kremeňa. Býva červeno, žlto, hnedo alebo čierno sfarbený. Väčšinou je nepriehľadný alebo priesvitný. Lesk rutilu je diamantový.

Nepôsobia naň kyseliny a má vysoký bod tavenia.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká predovšetkým ako akcesorický minerál v magmatitoch, žulách syenitoch, dioritoch, prípadne v metamorfitoch ako rula, svor. Pekne kryštalizovaný býva v žilách alpského typu. U nás je veľmi vzácny, aj keď bol prvýkrát opísaný (pod názvom bazaltový rubín) v roku 1772 z lokality Veľká Revúca (dnes Revúca).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]