Pyroklastický prúd

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pyroklastický prúd, zbiehajúci po svahu sopky Mayon na Filipínach pri erupcii v roku 1984.

Pyroklastický prúd alebo horúce (sopečné) mračno alebo nuée ardente [nüe arda(n)t] (z francúzštiny, doslova "horúce mračno") je často sa vyskytujúci fenomén explozívnych sopečných erupcií. Je to pohyblivá, fluidizovaná zmes žeravých plynov, úlomkov magmy a sopečného popola s teplotou od 100 do 800 °C, pohybujúca dolu vulkanickým svahom veľkou rýchlosťou (až 300 km.h-1). Pre tieto vlastnosti je jednou z najdevastujúcejších foriem sopečnej činnosti. Pyroklastické prúdy sa vyskytujú pri explozívnych erupciách viskóznej magmy.

Príčiny vzniku pyroklastických prúdov sú nasledovné:

  • Kolaps plynovo-popolového mraku plínijskej erupcie. Pokiaľ tlak explózie nie je dostatočný na vytlačenie popolových mrakov vysoko do atmosféry, tieto naspäť padajú po bokoch sopky.
  • Kolaps lávového dómu a jeho následný rozpad.
  • Zničenie časti sopky pri veľkej explózii.
  • „Spenenie“ lávy počas jej degazácie (odplynenia) pri erupcii.

Pyroklastické prúdy sú veľmi nebezpečný fenomén, možno ešte nebezpečnejší ako samotná tečúca láva (pre obrovskú kinetickú energiu a ďaleký dosah). Z množstva katastrof spôsobených pyroklastickými prúdmi sa dajú uviesť najznámejšie: zničenie Pompejí v roku 79 pri erupcii sopky Vezuv v Taliansku a explózia sopky Pelée v Karibiku v roku 1902.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]