Karwendel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Karwendel
pohorie
Gamsjochguppe.jpg
Štáty Rakúsko Rakúsko,  Nemecko Nemecko
Krajina Tirolsko, Bavorsko
Časť Nördliche Kalkalpen
Povodie Inn, Isar
Najvyšší bod Birkkarspitze
 - výška 2 749 m n. m.
Geologické zloženie vápenec, dolomit
Wikimedia Commons: Karwendel

Karwendel je vápencové pohorie ležiace svojou väčšou časťou v Rakúsku v spolkovej krajine Tirolsko a len okrajovo zasahuje do Nemecka (Bavorsko). Najvyšším vrcholom je Birkkarspitze (2 749 m n. m.). Pohorie je tvorené vápencom, ktorý tu vymodeloval veľa charakteristických útvarov, ako sú veže, skalné brány, rozorvané hrebene a strmé steny. Prevyšuje údolie rieky Inn o dva kilometre a budí tak dojem obrovskej vápencovej masy. Na jeho južnom okraji leží Innsbruck, hlavné mesto Tirolska, ktorému Karwendel tvorí pôsobivú kulisu.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Na juhu tvorí hranicu tok rieky Inn. Západ oddeľuje potok Drahn Bach od pohoria Wetterstein. Severnou hranicou je údolie rieky Isar ležiace na nemeckom území. Údolie Achental s klenotom Tirolska jazerom Achensee, ohraničuje masív Karwendel na západe.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Birkkarspitze
Solstein
Gamsjoch
Hochkarspitze
Klettersteig Bruder tunnel na Lamsenspitze
Pohľad na konečnú stanicu lanovky Nordkettenbahn (Hafelekarspitze)

V pohorí Karwendel sú základnými stavebnými prvkami vápenec a dolomit (dolomit najmä v Erlspitzgruppe). Hlavný hrebeň je vytvorený zo silnej vápencovej lavice, ktorá vytvára jeho mierne naklonenie k juhu. Dôsledkom geologického vrásnenia sú, na severnej strane masívu, steny až 1 000 metrov vysoké. Južná strana pohoria je miernejšia. Doliny modelované v dobe ľadovej masívnymi ľadovcami tu nie sú tak ostro vyrezané a nemajú strmosť severných stien.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Karwendel má zložitú a nejednotnú stavbu. Delí sa podľa jednotlivých hrebeňov na mnoho skupín.

Na juhu je to hrebeň Inntalkette (Hafelkarspitze, 2 634 m), ktorý tvorí pozadie olympijskému Innsbrucku. Priamo stredom pohoria sa tiahne v smere západ – východ najvyššia skupina pohoria Karwendelkette (Birkkarspitze, 2 749 m) na ktorý severne nadväzuje Nörliche Karwendelkette (Östliche Karwendelspitze, 2 537 m). Na východe už ide o nižšie skupiny Falkengruppe (Risser Falk, 2 413 m), Hinterau Vomperkette a mnoho ďalších kratších a menej významných hrebeňov.

Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

V pohorí Karwendel sa nachádza 125 vrcholov vyšších 2 000 m. Tu sú len najvýznamnejšie z nich:

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Ako tirolská, tak bavorská časť údolia Karwendeltal sa nachádzajú v chránenej prírodnej oblasti. Tirolská časť oblasti Alpenpark Karwendel má rozlohu 730 km² a je pravdepodobne najväčšia chránená prírodná oblasť Rakúska. Susedná bavorská Karwendel a Karwendelvorgebirge zaberá plochu 190 km². Je prísne zakázané táborenie a pálenie ohňa.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie je sprístupnené nielen turistickými chodníkmi, ktoré sú mnohokrát neľahké (klettersteig), ale tiež sústavou cestičiek (väčšinou zákaz vjazdu), ktoré bývajú výborným terénom pre cyklistov (údolia Karwendeltal, Risstal, Bächental). Karwendel je odlišný svojím divokým charakterom než susedné horské skupiny Nördliche Kalkalpen. Toto sa prejavuje predovšetkým v strednej časti pohoria. Charakteristické sú tu veľmi dlhé neosídlené doliny, nachádzajúce sa veľmi hlboko medzi jednotlivými hrebeňmi. Tým sa hory stávajú tiché a opustené, nie ako tomu býva v mnohých iných alpských strediskách.

Len na málo vrcholov stúpajú ľahké cesty. Väčšina ciest v Karwendel, vedúcich do vyšších polôh, je umelo zaistená. V zime sú obľúbené vrcholy predhoria Karwendelu (Schafreuter, Juifen, Schönalmjoch) najmä medzi skialpinistami. V jarnej či letnej sezóne to sú zase Birkkarspitze a Seekarspitze.

Zaistené cesty[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie Karwendel je rajom vyznávačov "železných ciest". Tu iba prierez tými najzaujímavejšími:

Lanovky[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré vrcholy ako Hafelkarspitze (kabínová lanovka z Innsbrucku) sú sprístupnené lanovkami. V oblasti Reitherspitze vedie dokonca na chatu Rosshütte (1 751 m), z mesta Seefeld in Tirol, horská železnica. Odtiaľ potom kabínová lanová dráha na vrchol Seefelder Joch (2 050 m). V južnej časti mesta Mittenwald (911 m), na západe pohoria, šplhá až takmer k vrcholu Westliche Karwendelspitze (2 385 m) kabínová dráha Karwendelbahn. Severozápadne od jazera Achensee sú východné svahy vrchola Schreckenspitze (2 022 m) sprístupnené sústavou sedačkových lanoviek.

Chaty[upraviť | upraviť zdroj]

Chata Falkenhütte
Lalidererspitzen-Biwak

V pohorí Karwendel je spravovaných 21 horských chát. Z toho 18 patrí spolku Alpenverein nemeckej či rakúskej sekcie. Väčšina chát je otvorená len v lete a na jeseň (od mája či júna do októbra). Chata Pleisenhütte je otvorená celoročne. V masíve nájdeme tiež tri bivaky.

Komunikácia a doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Pertisau na brehu jazera Achensee

Na juhu Karwendel v údolí rieky Inn je doprava daná diaľnicou A12 a železničnou traťou. Kvalitná cesta je vybudovaná tiež na západe. Z mesta Scharnitz zabieha dvoma smermi asi 15 km kvalitnej asfaltovej cesty. Táto je však prístupná pre automobily už kilometer za vstupnou bránou do Alpenpark.

Jedinou verejne prístupnou cestou vedúcou od severu (Vorderriß) vedúcu údolím Risstal (jediné celoročne osídlené údolí v Karwendel) do srdca pohoria až na poľany úzke doliny Großen Ahornboden. Cesta je celoročne zjazdná do osady Hinteriss (928 m). Odtiaľ výššie je otvorená od mája až začiatku zimy a platí sa tu mýto. Celoročná kyvadlová autobusová doprava od jazera Tegernsee k jazeru Achensee a jeho správneho sídla Pertisau. V lete jazdí autobus od Lenggries až do Eng (horský autobus vo vlastníctve RVO a Alpenvereinu - sekcia Mníchov).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karwendel na českej Wikipédii.

Pohľad na južnú stranu hrebeňa Hinterau Vomperkette
Pohľad na južnú stranu hrebeňa Hinterau Vomperkette