Asfalt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Finišer, stroj, ktorý kladie vrstvy asfaltu.
Asfalt závod na výrobu asfaltu.
Asfaltový betón.

Asfalt je druh umelého alebo prírodného živicového bitúmenu. Predstavuje zmes zoxidovaných uhľovodíkov s určitou prímesou ropy, vody, minerálnych látok hlavne ílov a karbonátov.[1]

Vlastnosti a zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Je hnedočierny až čierny a má tuhú alebo polotuhú konzistenciu. Jeho hustota sa pohybuje v rozmedzí 0,9 až 1,3 kg.dm³. Rozpúšťa sa v petroleji, chloroforme a éteri. Vo vode je nerozpustný. Taví sa pri 110 až 130 °C. V prípade jeho úplného spevnenia tvorí tzv. asfaltit, tmavú lesklú horninu s lastúrnatým lomom.[1]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Používa sa najmä pri výstavbe ciest ako vrchná vrstva vozovky (pozri aj liaty asfalt) alebo na izoláciu. Umelý asfalt je vedľajší produkt pri spracovaní ropy.

Spevnené plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Pri výstavbe spevnených plôch (vozovky, parkoviská) sa asfalt používa pre svoju ľahkú spracovateľnosť a cenu. Nevýhodou je, že sa asfalt pri vyššej teplote deformuje a na vozovke tak vozidlá vytvárajú tzv. „koľaje“. Konštrukčnú skladbu asfaltovej vozovky tvorí aj obalové kamenivo. Je to kamenivo, zväčša hrubej frakcie, ktoré je obalené asfaltom.

Izolácie[upraviť | upraviť zdroj]

Asfaltové izolačné pásy sa používajú ako izolácia stavieb proti vode. Aplikujú sa na povrch natretý penetračným náterom natavením pomocou plameňa.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Stočes, B., Kočárek, E., 1962, Geologie ložiskej nerostných surovin III. díl. SNTL, Praha, s. 238

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]