Bitúmen

Bitúmen (nespisovne a nesprávne [bohemizmus]^[1]^[2]^[3]^[4]^[5]^[6]^[7]: živica^[8]) je akákoľvek tuhá či kvapalná zmes uhľovodíkov, ktoré boli extrahované bežnými organickými rozpúšťadlami z novších aj starých sedimentov obsahujúcich organickú hmotu.

Pravé (či prírodné) bitúmeny sú napr. prírodné asfalty, prírodné vosky (napr. ozokerit), zemný plyn a ropa.

Tzv. druhotné bitúmeny sú podobné látky vzniknuté chemickým či fyzikálne-chemickým pochodom z prírodných bitúmenov alebo iných prírodných horľavých hornín (dechtov, fúkaných asfaltov).

Bitúmeny nie sú rozpustné vo vode, úplne alebo čiastočne rozpustné sú v benzéne, chloroforme, sírouhlíku a iných organických rozpúšťadlách, hustota 0,95-1,50 g/dm ³.

Referencie

↑ IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária. O slovách živica (čes. pryskyrice) a bitúmen (čes. živice). Slovenská reč, 1968, roč. 33, čís. 4, s. 259-260. Dostupné online [cit. 2014-11-17].
↑ ŠALING, S. O zamieňaní termínov živica a bitúmen. Ropa a uhlie č. 3, 1970. S. 176
↑ živica. KAČALA, Ján; MARSINOVÁ, Marta; MASÁR, Ivan; PECIAR, Štefan; POVAŽAJ, Matej, SLIVKOVÁ, Viera; SMIEŠKOVÁ, Elena; MICHALUS, Štefan; PISÁRČIKOVÁ, Mária Krátky slovník slovenského jazyka. Piate doplnené a upravené. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 952. (Poznámka: Význam bitúmen, ani žiaden podobný význam, v hesle živica nie je uvedený)
↑ IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovenčina bez chýb. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 1998. ISBN 80-967524-3-x. S. 394
↑ PANULINOVÁ, E. Cesty a diaľnice. Košice: Technická univerzita, 2012, ISBN 978-80-5530-980-4. S. 62
↑ LAZOR, Peter. Chemické laboratórne techniky - laboratórne sklo a porcelán. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2017, ISBN 978-80-5521-695-9, S. 23
↑ GAŠPARÍKOVÁ, Ž. et al. Slovensko-český slovník. Praha: Státní pedagogické nakladatelství. 1986. S. 813
↑ bitúmen | Slovník cudzích slov (akademický) [online]. [cit. 2022-04-12]. Dostupné online. (Poznámka: Slovník je prekladom z češtiny.)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitúmen

Zdroje

bitúmeny. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 142.
živice. In: Malá československá encyklopedie VI Š-Ž. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 897.

Chemický portál
Geovedný portál

[1] IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária. O slovách živica (čes. pryskyrice) a bitúmen (čes. živice). Slovenská reč, 1968, roč. 33, čís. 4, s. 259-260. Dostupné online [cit. 2014-11-17].

[2] ŠALING, S. O zamieňaní termínov živica a bitúmen. Ropa a uhlie č. 3, 1970. S. 176

[3] živica. KAČALA, Ján; MARSINOVÁ, Marta; MASÁR, Ivan; PECIAR, Štefan; POVAŽAJ, Matej, SLIVKOVÁ, Viera; SMIEŠKOVÁ, Elena; MICHALUS, Štefan; PISÁRČIKOVÁ, Mária Krátky slovník slovenského jazyka. Piate doplnené a upravené. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 952. (Poznámka: Význam bitúmen, ani žiaden podobný význam, v hesle živica nie je uvedený)

[4] IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovenčina bez chýb. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 1998. ISBN 80-967524-3-x. S. 394

[5] PANULINOVÁ, E. Cesty a diaľnice. Košice: Technická univerzita, 2012, ISBN 978-80-5530-980-4. S. 62

[6] LAZOR, Peter. Chemické laboratórne techniky - laboratórne sklo a porcelán. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2017, ISBN 978-80-5521-695-9, S. 23

[7] GAŠPARÍKOVÁ, Ž. et al. Slovensko-český slovník. Praha: Státní pedagogické nakladatelství. 1986. S. 813

[8] bitúmen | Slovník cudzích slov (akademický) [online]. [cit. 2022-04-12]. Dostupné online. (Poznámka: Slovník je prekladom z češtiny.)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]