Michal Maheľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Michal Maheľ
geológ
Dielo
Vedecké pôsobenie ŠGÚDŠ, GÚ SAV, PriF UK
Alma mater Univerzita Komenského v Bratislave
Akademický titul akademik
Vedecká hodnosť DrSc.
Významní profesori D. Andrusov
Významní študenti D. Plašienka, M. Putiš
Osobné informácie
Narodenie 19. august 1920
Trhovište
Úmrtie 7. august 1999 (78 rokov)
Bratislava

Michal Maheľ (* 19. august 1920, Trhovište – † 7. august 1999, Bratislava) bol slovenský geológ, akademik SAV, vysokoškolský profesor.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Česko-slovenskí geológovia na zjazde Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie v Ľvove v roku 1958. Maheľ sediaci v strede (4. z ľava).

Narodil sa v Trhovišti v okrese Michalovce 19. augusta 1920. Reálne gymnázium absolvoval v Michalovciach v rokoch 1931 až 1939. Od roku 1939 študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde neskôr získal i doktorát z geológie[1]. Bol žiakom profesora Dimitria Andrusova. Následne pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej a geologickom ústave Dionýza Štúra[2]. V rokoch 1949 – 1952 pôsobil ako pedagóg na prírodovedeckej fakulte, od roku 1949 ako docent. Následne sa vrátil na geologický ústav, v rokoch 1958 – 1963 bol jeho riaditeľom. Od roku 1962 bol zvolený za korešpondenta SAV, v roku 1964 získal titul profesor. Od roku 1975 bol akademikom SAV a ČSAV. V priebehu tohto obdobia až do roku 1986 pracoval i ako externý profesor na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. O jeho prednášky bol medzi študentmi vďaka bohatým terénnym skúsenostiam a i pedagogickým kvalitám, veľký záujem.

Podieľal sa na geologickom výskume územia v rozličných častiach Slovenska. Výsledkom týchto prác bolo viacero geologických máp rôznej mierky, ako aj vedeckých štúdií o geologickej stavbe skúmaných území. Významne sa podieľal na tvorbe prehľadnej geologickej mapy ČSSR v mierke 1:200 000 ako hlavný redaktor mapového listu Banská Bystrica, Žilina a Bratislava. Pri svojej práci sa snažil spájať regionálnogeologický výskum s tvorbou geologických máp a riešením tektonických problémov. Do povedomia zahraničnej geologickej verejnosti sa vo svojej dobe dostal ako jeden z najlepších znalcov geológie Západných Karpát, hlavne vďaka Tektonickej mape karpatsko-balkánskeho regiónu a priľahlých území v mierke 1:1 000 000 vydanej spolu s rozsiahlymi vysvetlivkami v rokoch 1973 a 1974[1]. Významne sa podieľal na aktivitách Tektonickej komisie Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie, ktorú viedol. V rokoch 1976 až 1987 bol iniciátorom a odborným garantom početných vedeckých konferencii. Medzi jeho posledné významné diela patrí práca Geologická stavba československých Karpát 1. Paleoalpínske jednotky. Ide o prvé a dosiaľ najkomplexnejšie monografické dielo zaoberajúce sa geológiou Západných Karpát vychádzajúce z princípov platňovej tektoniky. Za kontroverzné časť vedeckej verejnosti považuje to, že sa Maheľ pokúšal zaviesť množstvo nových litostratigrafických a tektonických termínov, z ktorých mnohé boli duplicitné a viaceré geologickou verejnosťou neboli akceptované. Celkovo publikoval vyše 40 vedeckých monografií, príručiek, máp a vysvetliviek k nim, asi 150 článkov v odborných časopisoch. Bol prvým šéfredaktorom časopisu Geologické práce - Správy, členom hlavnej redakcie Encyklopédie Slovenska[2].

Pre jeho vedeckú činnosť bolo príznačné spojenie usilovnej terénnej i vedeckej práce a snaha udržať krok s najnovšími vedeckými trendmi vo svete. Spočiatku bol odporcom teórie platňovej tektoniky a na rozdiel od Andrusova, v určitom období popieral i existenciu príkrovov. Pri vedeckej práci často nevhodne presadzoval svoje vedecké interpretácie ako jediné správne, čo viedlo k značnej kritike a rozporuplným hodnoteniam najmä po roku 1989. Podobne ako mnoho vedcov, ktorí smeli cestovať mimo Československa, bol evidovaný ako dôverník ŠtB[3]. Zomrel na rakovinu 7. augusta 1999 v Bratislave[1].

Významné práce[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejšie práce M. Maheľa patria tieto monografie a geologické mapy:

  • Geológia strednej časti Strážovskej hornatiny. (1946)
  • Tektonický vývoj Československa (v kolektíve s T. Budayom, O. Kodymom, M. Máškom, A. Matějkom, J. Svobodom a V. Zoubkom)
  • Regionální geologie ČSSR. Díl 2. Západní Karpaty. (1967)
  • Tectonic map of the Carpathian-Balkan Regions and their foreland. (editor, 1974)
  • Tectonics of the Carpathian Balkan Regions: Explanations to the tectonic map of the Carpathian-Balkan Regions and their foreland. (editor, 1974)
  • Tektonické profily Západných Karpát. (editor, 1979)
  • Zemská kôra a jej vzťah k nerastným surovinám. (editor, 1984)
  • Tektonická mapa ČSSR. (spolu s O. Kodymom a M. Malkovským, 1984)
  • Geologická stavba Strážovských vrchov. (1985)
  • Geologická stavba československých Karpát 1: Paleoalpínske jednotky. (1986)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Reichwalder, P., Elečko, M., 2001; Geovestník, s. 16-17 in Mineralia Slovaca, 33
  2. a b Veľký, J. a kolektív, 1979; Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 451-452
  3. Detail osoby [online]. cibulka.com, rev. 2000-05-01, [cit. 2010-07-28]. Dostupné online.