Dimitrij Andrusov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dimitrij Andrusov
slovenský geológ ruského pôvodu
slovenský geológ ruského pôvodu
Narodenie 7. november 1897
Tartu, Cárske Rusko, dnes Estónsko
Úmrtie 1. apríl 1976 (78 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko, dnes Slovensko

Dimitrij Nikolajevič Andrusov (* 7. november 1897, Jurijev (dnes Tartu) – † 1. apríl 1976, Bratislava) bol slovenský geológ ruského pôvodu, zakladateľ modernej slovenskej geológie. Od roku 1932 doc., univerzitný profesor (1940), akademik SAV (1953), DrSc. (1956).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Bol synom ruského geológa, člena Ruskej akadémie vied a univerzitného profesora N.I. Andrusova a dcéry archeológa Heinricha Schliemanna[1] - objaviteľa Tróje. V rokoch 19151918 študoval na univerzite v Petrohrade. Neskôr v rokoch 19201922 na univerzite v Sorbonne v Paríži. Ďalej pokračoval v štúdiu na Chemicko-technologickej fakulte ČVUT v Prahe v rokoch 19221923 a Prírodovedeckej fakulte Karolovej univerzity v rokoch 19231925, kde aj pracoval od roku 1929 do roku 1938[1].

Po likvidácii českého vysokého školstva počas nemeckej okupácie odišiel na Slovensko, kde od roku 1938 pracoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Od roku 1940 začal zároveň pracovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského vo funkcii prednostu Geologicko-paleontologického ústavu. Bol prvým profesorom geológie pracujúcim na slovenských vysokých školách[2]. Okrem toho bol v rokoch 19401945 riaditeľom Štátneho geologického ústavu. V roku 1952 sa stal Andrusov vedúcim katedry geológie na Prírodovedeckej fakulte UK a vo funkcii zotrval až do roku 1970. Ako pedagóg napísal viacero skrípt a učebných textov, okrem toho že vyučoval študentov geológie aj osobne viedol geologické mapovacie kurzy a exkurzie, kde odovzdával svoje znalosti v praxi. Bol tiež zakladateľom a v rokoch 1957-1958 prvým riaditeľom Geologického laboratória, ktorý sa neskôr transformoval na Geologický ústav SAV.

Vedecká činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho vedeckovýskumné záujmy boli mnohostranné. V širokom zábere sa venoval geológii, stratigrafii, tektonike, paleontológii, ložiskovej a inžinierskej geológii. Skúmal bradlové a flyšové pásmo Západných Karpát, ale tiež Centrálne Západné Karpaty a hlavne subtatranské príkrovy[1]. V Západných Karpatoch rozpracoval teórie o existencii rozsiahlych príkrovov a zistil rozsah viacerých orogenetických fáz. Vyčlenil tiež mnohé tektonické jednotky a podal paleogeografický obraz karpatskej geosynklinály v období mezozoika. Výsledky jeho výskumov znamenali prehĺbenie stratigrafických a najmä tektonických poznatkov o Západných Karpatoch a stali sa základom moderného ponímania ich stavby a vzťahu k susedným geologickým jednotkám[1].

Svojou vedeckou prácou sa zaradil medzi popredných európskych geológov. Výsledky svojich výskumov zhrnul v päťdielnej monografii Geologický výskum bradlového pásma Západných Karpát (1931 - 1955), diele Apercu de la Géologie des Carpathes occidentales de la Slovauie centrale (1931), trojzväzkovej monografii Geológia Československých Karpát (1958 - 1965) a v diele Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten (1968)[3], ktoré je považované za jeden z vrcholov syntézy tektonickej stavby Západných Karpát vychádzajúcej z princípov geosynklinálnej teórie. Bol taktiež autorom mnohých ďalších monografických prác a asi 250 štúdií v odborných periodikách doma i v zahraničí. Okrem vedeckej činnosti tiež riešil praktické geologické úlohy súvisiace so stavbou priehrad, železníc, tunelov a s vyhľadávaním hlavne nerudných surovín.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecká a pedagogická činnosť prof. Andrusova bola ešte počas jeho života ocenená najvyššími štátnymi vyznamenaniami. Boli mu udelené nasledovné vyznamenania: Národná cena SSR (1947), Za zásluhy o výstavbu (1965), štátna cena K. Gottwalda (1966), Rad práce (1972)[4].

V bratislavskej Petržalke je po ňom pomenovaná ulica. V roku 1988 bola na jeho počesť odhalená na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave pamätná tabuľa. Pamätnú tabuľu má aj v budove Štátneho geologického ústavu D. Štúra, kde sa v jeho bývalej pracovni nachádza aj pamätná miestnosť. Paleontológovia podľa D. Andrusova pomenovali viacero druhov fosilných organizmov, medzi inými aj spodnomiocénny druh chameleóna - Chamaeleo andrusovi[5]. Slovenská geologická spoločnosť na jeho počesť udeľuje za zásluhy významným geológom medailu D. Andrusova.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Veľký, J. a kolektív, 1978: Encyklopédia Slovenska I. A — D. Veda, Bratislava, s. 52
  2. Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, 506 s.
  3. Barica, J., 2004: Malý slovenský panteón vedy a techniky. Úrad priemyselného vlastníctva SR, Bratislava, s. 104
  4. Zaťko, M. a kolektív, 1992, Päťdesiat rokov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Univerzita Komenského, Bratislava, s. 219
  5. Čerňanský, A. 2010: A revision of chamaeleonids from the Lower Miocene of the Czech Republic with description of a new species of Chamaeleo (Squamata, Chamaeleonidae). Geobios, 43, s. 605–613

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]