Žľab (vrch v Slovenskom krase)
| Žľab | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Lúčka |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Horný vrch |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 894,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°38′37″S 20°44′22″V / 48,6435°S 20,7395°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Lúčka |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Žľab[1] (894,4 m n. m.[2][3]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Lúčka, približne 14 km východne od Rožňavy.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horný vrch.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Lúčka.[1] Najbližším sídlom je na juhozápadnom úpätí situovaná Lúčka, západne sa nachádza Kováčová a Drnava, východne Hačava a Háj, juhovýchodne Bôrka a južne Hrhov.[5] Vrch leží už mimo Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Žľab sa nachádza na severnom okraji strednej časti podcelku Horný vrch, plynule nadväzujúcej na Volovské vrchy. Severne sa nachádza Orlia studňa (1 103 m n. m.), Okrúhle (959 m n. m.), Osadník (1 186 m n. m.) a Hajdúchov vrch (1 120 m n. m.), východne Matesova skala (925 m n. m.), Chvost (851 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.), Hlinná (738 m n. m.) a Vysoký vrch (831 m n. m.), južne Kresadlo (801 m n. m.) a Luhota (817 m n. m.) a západne Tegart (758 m n. m.), Buková (746 m n. m.), Drieňovec (804 m n. m.) a Gobič (861 m n. m.).[2] Oblasť je odvodňovaná riečkou Čremošná a jej prítokmi do rieky Slaná. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít a skalných brál na južnom úbočí je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, blízke Volovské vrchy a prihraničné vrchy v severnom Maďarsku, nezriedka však aj Stolické vrchy a Revúcku vrchovinu.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z blízkej obce Lúčka a Bôrka.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-09-12]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 86.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-12]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-12]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-12]. Dostupné online.