Priepasť Brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°34′15″S 20°29′40″V / 48,570933°S 20,49435°V / 48.570933; 20.49435
Priepasť Brázda
národná prírodná pamiatka
Brazda SP pohlad na ustie z JJZ.jpg
priepasť Brázda (-181 m)
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Rožňava
Obec Silica
Súradnice 48°34′15″S 20°29′40″V / 48,570933°S 20,49435°V / 48.570933; 20.49435
Vznik 1982
 - posledná novelizácia 1996
Správa Správa slovenských jaskýň
Kód 508
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Košického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Brázda (lokálny názov: Barázdálási I-zsomboly; synonymika a číslovanie: Barázdálás , Barazdaláš, Barasdaláš[1], Brázdovisko , Brázdna priepasť, Brázdnica ; C6-1, SP-50) je geologicky, geomorfologicky, speleogeneticky i historicky významná priepasť v Slovenskom krase. Nachádza sa v nadmorskej výške 598 m na plošine Silickej planiny v katastrálnom území obce Silica, v okrese Rožňava. Je 4. najhlbšou priepasťou v Slovenskom krase a v poradí 16. v rámci Slovenska.[2]

Parametre, geomorfológia, geológia, speleogenéza a morfológia jaskynných priestorov[upraviť | upraviť zdroj]

Táto rozsiahla vertikálna jaskyňa je hlboká 181 metrov. Jej dĺžka presahuje 500 m. Mohutné ústie kruhovitého tvaru je situované takmer na temene mohutného krasového vrchu v severnej časti Silickej planiny, ZSZ od Silice. Jaskyňa vznikla v druhohorných strednotriasových wettersteinských vápencoch rífovej fácie, ktoré sú súčasťou silického príkrovu.[3]. Prekonala polyfázový vývoj a nie je vylúčené, že jej vznik súvisí so starším, už predkvartérnym krasovatením (pliocén?). Za hlavný modelačný činiteľ možno považovať korózne pôsobenie vertikálne cirkulujúcich vôd pozdĺž významných nespojitostí (zlomy, pukliny, puklinové systémy). Jaskyňa predstavuje veľmi zložitý komplex podzemných priestorov odlišných morfologických typov. Dominujú zvislé šachty a studne, dómy, subhorizontálne pseudoúrovne, komíny a pseudodná. V spodnej časti priepasti sa nachádza stupňovitá chodba dlhá asi 150 m, ktorá nahor vedie do dómu so sintrovou výzdobou. Vo všeobecnosti možno Brázdu označiť za jaskyňu s bohatou sintrovou výplňou, ktorá je tu zastúpená v pestrých typoch i formách. Dominuje tu predovšetkým hráškovitá výzdoba v červenohnedom farebnom odtieni, pripomínajúca vzhľadom karfiol. V okolí Brázdy sa nachádzajú aj ďalšie priepasti: Priepasť v údolí Szalayovho jazera, Medvedia jaskyňa, Priepasť pri Márnej, Klen-Szalayova jaskyňa, Gombasecká planá jama, Pustá priepasť a Závozné priepasti. Od 1982 roku je vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku.[4]

História prieskumu jaskyne[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý známy zostup sa uskutočnil v roku 1911, o čom svedčí aj letopočet s krátkym nápisom (FMK) na jednej zo stien v útrobách jaskyne. Nie je známe, kto vtedy do priepasti zostúpil a akým spôsobom. Práve v roku 1911 vyšiel prvý zoznam jaskýň z dnešného územia Slovenského krasu, ktorý zostavil maďarský geológ, geograf a speleológ Gábor Strömpl, nijaká súvislosť však nie je preukázaná. V období druhej svetovej vojny (1944) do jaskyne zostúpil maďarský speleológ a hydrogeológ István Venkovits[5]; dosiahol tu úroveň -80 m. V roku 1952 zostúpili do priepasti jaskyniari združení okolo silického financa a dobrovoľného jaskyniara Ondreja Majdu-Hraška. V lete roku 1953 sa do priepasti uskutočnila jedna z najväčších jaskyniarskych výprav v rámci niekdajšieho Česko-Slovenska. Expedíciu zorganizoval Turista, n. p.. Vedením bol poverený známy organizátor jaskyniarskeho prieskumu prof. Leonard Blaha. Základné informácie poskytol Ondrej Majda-Hraško, ktorý viedol miestnu jaskyniarsku skupinu, a do priepasti zostúpil už prv. Akcia bola široko medializovaná, priamo od ústia jaskyne horúcou linkou (telefonicky) prúdili do celého Česko-Slovenska informácie o najnovších udalostiach. Akcie sa zúčastnil aj objaviteľ Domice a mnohých iných významných jaskýň na Slovensku Ján Majko, niekdajší silický financ, neskôr profesionálny jaskyniar z n. p. Turista. Meračský tím viedol speleológ, geológ a paleontológ svetového mena Ján Seneš, asistovali mu významný jaskyniar Svätopluk Kámen z Tisovca a Rudo Lipták. Zostup do jednotlivých jaskynných (pseudo)úrovní sa konal vďaka vybudovaným plošinám s inšatlovanými vrátkami a sedačkami na lanách. Zostupujúcich prieskumníkov sužovali nepríjemné otáčavé pohyby drevených sedačiek, ktoré pomocou vrátkov spúšťala, resp. vyťahovala obsluha týchto zariadení. Ako posledný spomedzi zúčastnených prieskumníkov vystúpil z jaskyne po 48-ich hodinách Ján Majko. Významnej akcie sa zúčastnila vtedajšia slovensko-česká jaskyniarska elita. Z významných slovenských účastníkov hodno spomenúť O. Majdu-Hraška, S. Šrola, P. Droppu, P. Revaja a ďalších. Viacerí zúčastnení prispeli do vtedajších periodík a odborných periodík článkami o priebehu a výsledkoch expedície. Geológiu a mapu Brázdy predstavil dr. Ján Seneš v Geografickom časopise, z pohľadu potenciálu a praktického jaskyniarstva zhodnotil Brázdu Ján Majko v Krásach Slovenska. Zameranie Brázdy a prácu meračského tímu predstavil Svätopluk Kámen. Expedíciu dokumentovali pracovníci Česko-slovenského rozhlasu, nasnímali ju tiež filmári z Krátkeho filmu; dokumentárny film dodnes jestvuje, dokonca bol zdigitalizovaný (archív SMOPaJ). Svojho času figurovala jaskyňa na 1. mieste medzi najhlbšími jaskyňami Česko-Slovenska. Jaskyňu po slávnej expedícii skúmali predovšetkým brnianski jaskyniari pod vedením J. Himmela a J. Přibyla, ktorí vyhotovili aj viacero verzií plánu jaskyne. Merania uskutočňovali rôznymi metódami, najhlbšie miesto uvádzali v rel. hĺbke až 211 m. Keďže vznikali disproporcie medzi jednotlivými meraniami od rôznych meračských tímov, bola priepasť revízne zameraná ing. J. Jedličkom, ktorý stanovil jej hĺbku na -177 m. Meranie sa uskutočnilo v predvečer 6. Medzinárodného speleologického kongresu v Olomouci v roku 1973. Kompetentné inštitúcie (Správa slovenských jaskýň) po dohode so Slovenskou kartografiou, n. p., Bratislava túto hĺbku odporúčali od marca r. 1976 uvádzať ako oficiálnu (tento údaj sa zoširoka udával hlavne v mapách). Zoznam jaskýň (2007)[6] uvádza hĺbku 181 m. Tento údaj vyplýva z výsledkov expedície TJ DK KSB Brno, ktorá ju zamerala v dňoch 12.-16.7.1977čím vyvrátila nesprávne zameranú, resp. vypočítanú hĺbku 205 m. Brázda bola v istej dobe oprávnene uvádzaná ako najhlbšia priepasť v Česko-Slovensku. Je verejnosti neprístupná. V médiách bola zverejnená interpretácia pokiaľ ide o stratu prvenstva Brázdy v rebríčku najhlbších jaskýň Česko-Slovenska.[7] V uvedenom článku je množstvo faktických chýb a nepresností.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kultúra slova, ročník 6, číslo 9 [online]. 1972. Dostupné online.
  2. http://www.sss.sk/index.php/rebricky-jaskyn/550-najhlbsie-jaskyne-slovenska-2013
  3. Brázda [online]. Správa slovenských jaskýň. Dostupné online.
  4. Národná prírodná pamiatka Brázda [online]. Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Dostupné online.
  5. http://www.bebte.hu/satorko/venkovits.htm
  6. P. Bella et I. Hlaváčová et P. Holúbek (2007): Zoznam jaskýň Slovenskej republiky (stav k 30.6.2007). Slovenské múzeum OP a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš, Správa slovenských jaskýň Liptovský Mikuláš, Slovenská speleologická spoločnosť Liptovský Mikuláš, SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 364 s.
  7. Brázda prišla o hĺbkový primát, stojí však za pozornosť [online]. Korzár, 25. 01. 2003. Dostupné online.