Červený kopec (vrch v Slovenskom krase)
| Červený kopec | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Plešivec |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Plešivská planina |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 801,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′55″S 20°26′11″V / 48,6319°S 20,4365°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Kružnej (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Červený kopec (801,9 m n. m.[1][2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Kružná, približne 6 km západne od Rožňavy.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Plešivská planina.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Plešivec. Najbližším sídlom je východne situovaná Kružná, rovnakým smerom sa nachádza aj Brzotín, severne leží Rakovnica, Rožňavské Bystré a Honce, severozápadne Štítnik, juhozápadne Kunova Teplica a Pašková a južne Plešivec a Slavec.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[1]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Červený kopec leží na severovýchodnom okraji Plešivskej planiny. Východne sa nachádza Roveň (528 m n. m.), Dievčenská skala (660 m n. m.), Malý vrch (679 m n. m.) a Drieňovec (676 m n. m.), južne Veľký vrch (632 m n. m.), Bukový vrch (653 m n. m.), Lúčka (579 m n. m.), Malý vrch (744 m n. m.) a Dubník (696 m n. m.), západne Ostrý vŕšok (775 m n. m.), Veterník (610 m n. m.), Vlčí štít (814 m n. m.) a Železné vráta (737 m n. m.) a severne Štít (851 m n. m.), Vlčí štít (845 m n. m.), Nad Bystrianskou studňou (760 m n. m.) a Turecká (953 m n. m.).[1] Planina nemá stále riečne toky, no oblasť je súčasťou povodia Slanej, kde z východných úbočí voda odteká Egrešským potokom. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý, miestami riedky lesný porast[5], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Volovské vrchy, hrebeň Vysokých Tatier, Stolické vrchy, Revúcku vrchovinu a prihraničné vrchy v Maďarsku.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no západne prechádza žlto značený turistický chodník z Kružnej do Slavca.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 84.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-26]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-26]. Dostupné online.