Koniarska planina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°34′49″S 20°22′01″V / 48,5802°S 20,367°V / 48.5802; 20.367
Koniarska planina
geomorfologický podcelok
Koniarska planina.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický, Banskobystrický
Okresy Rožňava, Revúca
Nadradená
jednotka
Slovenský kras
Susedné
jednotky
Silická planina
Plešivská planina
Hrádok
Jelšavský kras
Rimavská kotlina
Súradnice 48°34′49″S 20°22′01″V / 48,5802°S 20,367°V / 48.5802; 20.367
Najvyšší bod Veterník
 - výška 610 m n. m.
Najnižší bod južný okraj podcelku
 - výška cca 210 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Wikimedia Commons: Koniarská planina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Koniarska planina je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Nachádza sa v jeho západnej časti a najvyšší vrch Veterník dosahuje 610 m n. m.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok leží v západnej časti Slovenského krasu, medzi údoliami riek Štítnik a Muráň. Na severe leží Revúcka vrchovina s podcelkom Hrádok, na severozápade nadväzuje krajinný celok Jelšavským krasom. Západným smerom krajina klesá do Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny a východným smerom pokračuje Slovenský kras podcelkami Silická a Plešivská planina.[1]

Vybrané vrchy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Veterník (610 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
  • Pipíš (594 m n. m.)
  • Záseky (517 m n. m.)

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Územie patrí do Národného parku Slovenský kras, príp. do jeho ochranného pásma a z maloplošných chránených území tu leží národná prírodná rezervácia Pod Strážnym hrebeňom.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Slovenského krasu je turisticky menej navštevovanou časťou pohoria a planinou vedie len jeden značený turistický chodník z Plešivca do sedla Hrádok. Nad Plešivcom sa nachádza i jediné maloplošné chránené územie, NPR Pod Strážnym hrebeňom.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkosti južného okraja územia vedie európska cesta 58 v koridore cesty I/16 (LučenecKošice), ako aj železničná trať Zvolen – Košice. Na ne nadväzujú východným okrajom územia vedúca cesta II/587 (PlešivecŠtítnik) a železničná trať Plešivec – Slavošovce. Čiastočne západným okrajom vedie cesta II/532 i železničná trať Plešivec – Muráň, smerujúce do Revúcej.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-05]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]