Jelšavský kras

	Jelšavský kras
	geomorfologický podcelok
	Centrálna časť pri Jelšave
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Revúca
Nadradená ; jednotka	Slovenský kras
Susedné ; jednotky	Hrádok; Železnícke predhorie; Rimavská kotlina; Koniarska planina
Súradnice	48°37′08″S 20°16′01″V / 48,619°S 20,267°V
Najvyšší bod	Slovenská skala
- výška	622 m n. m.
Najnižší bod	južný okraj podcelku
- výška	cca 230 m n. m.
	Poloha územia na Slovensku
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°37′08″S 20°16′01″V / 48,619°S 20,267°V

Jelšavský kras je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Nachádza sa v jeho severozápadnej časti a najvyšší vrch Slovenská skala dosahuje 622 m n. m.

Polohopis

Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Slovenské rudohorie → Slovenský kras → Jelšavský kras ***

Podcelok tvorí výbežok pohoria v severozápadnej časti Slovenského krasu, s ktorým je spojený ramenom Koniarskej planiny. Na severovýchode susedí Hrádok, severným smerom Železnícke predhorie, oba podcelky Revúckej vrchoviny, južným smerom krajina klesá do Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.^[1]

Vybrané vrchy

Slovenská skala (622 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
Strieborník (556 m n. m.)
Tri peniažky (564 m n. m.)^[2]

Chránené územia

Juhovýchodná časť územia patrí do ochranného pásma Národného parku Slovenský kras.

Turizmus

Táto časť Slovenského krasu je turisticky menej navštevovanou časťou pohoria a planinou vedie len niekoľko málo turistických chodníkov. Vo východnej časti je významná zeleno značená trasa z Plešivca do sedla Hrádok, na ktorý sa pripája žltá trasa z Jelšavskej Teplice.^[3]

Doprava

Centrálnou časťou vedie údolím riečky Muráň cesta II/532 i železničná trať Plešivec – Muráň, smerujúce do Revúcej. Jelšavou prechádza i cesta II/526 (Ratková – Štítnik).

Referencie

↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
↑ Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-05]. Dostupné online.

[1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.

[M-2] Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999

[3] mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-05]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

z d u Slovenský kras
Podcelky (časti)	Dolný vrch Horný vrch Borčianska brázda Jasovská planina Jelšavský kras Koniarska planina Plešivská planina Silická planina Silické úboče Turnianska kotlina Zádielska planina
Veľkoplošné chránené územie	Národný park Slovenský kras
Národné prírodné rezervácie	Brzotínske skaly Domické škrapy Drieňovec Havrania skala Hrušovská lesostep Jasovské dubiny Kečovské škrapy Pod Strážnym hrebeňom Turniansky hradný vrch Zádielska tiesňava
Prírodné rezervácie	Gerlašské skaly Pod Fabiankou Kráľova studňa Sokolia skala Zemné hradisko
Národné prírodné pamiatky	Ardovská jaskyňa Diviačia priepasť Domica Drienovská jaskyňa Gombasecká jaskyňa Hrušovská jaskyňa Jasovská jaskyňa Krásnohorská jaskyňa Kunia priepasť Milada Obrovská priepasť Priepasť Brázda Silická ľadnica Skalistý potok Snežná diera Zvonivá jama
Kultúrne a historické pamiatky	Hrad Sokolí Kameň Plešivský hrad Turniansky hrad
Vybrané vrcholy Zoznam vrcholov	Dvorník (932) Matesova skala (925) Vŕšok (917) Žľab (894) Grečov (891) Štít (851) Chvost (851) Vlčí štít (845) Bujačí vrch (835) Vysoký vrch (832) Ploština (825) Luhota (817) Vlčí štít (814) Drieňovec (804) Červený kopec (802) Kresadlo (801) Ostrý vŕšok (775) Havrania skala (770) Ďurkova skala (765) Nad Bystrianskou studňou (760) Železná brána (721) Malý vrch (679) Dievčenská skala (660) Slovenská skala (622) Veterník (610)