Jelšavský kras

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°37′08″S 20°16′01″V / 48,619°S 20,267°V / 48.619; 20.267
Jelšavský kras
geomorfologický podcelok
Jelšava 4KS1.jpg
Centrálna časť pri Jelšave
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Revúca
Nadradená
jednotka
Slovenský kras
Susedné
jednotky
Hrádok
Železnícke predhorie
Rimavská kotlina
Koniarska planina
Súradnice 48°37′08″S 20°16′01″V / 48,619°S 20,267°V / 48.619; 20.267
Najvyšší bod Slovenská skala
 - výška 622 m n. m.
Najnižší bod južný okraj podcelku
 - výška cca 230 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Jelšavský kras je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Nachádza sa v jeho severozápadnej časti a najvyšší vrch Slovenská skala dosahuje 622 m n. m.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok tvorí výbežok pohoria v severozápadnej časti Slovenského krasu, s ktorým je spojený ramenom Koniarskej planiny. Na severovýchode susedí Hrádok, severným smerom Železnícke predhorie, oba podcelky Revúckej vrchoviny, južným smerom krajina klesá do Rimavskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.[1]

Vybrané vrchy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenská skala (622 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
  • Strieborník (556 m n. m.)
  • Tri peniažky (564 m n. m.)

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Juhovýchodná časť územia patrí do ochranného pásma Národného parku Slovenský kras.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Slovenského krasu je turisticky menej navštevovanou časťou pohoria a planinou vedie len niekoľko málo turistických chodníkov. Vo východnej časti je významná zelená turistická značka zeleno značená trasa z Plešivca do sedla Hrádok, na ktorý sa pripája žltá turistická značka žltá trasa z Jelšavskej Teplice.[2]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Centrálnou časťou vedie údolím riečky Muráň cesta II/532 i železničná trať Plešivec – Muráň, smerujúce do Revúcej. Jelšavou prechádza i cesta II/526 (RatkováŠtítnik).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-05]. Dostupné online.