Jasovská jaskyňa
| Jasovská jaskyňa | |
| národná prírodná pamiatka | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Jasov |
| Súradnice | 48°40′38″S 20°58′33″V / 48,677222°S 20,975833°V |
| Vznik | 1925 |
| - posledná novelizácia | 2004 |
| Správa | Správa slovenských jaskýň |
| Kód | 571 |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst |
| Typ pamiatky | prírodná |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1995 (#19) |
| Rok rozšírenia | 2000 |
| Číslo | 725-858 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | viii |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
 Interaktívna mapa
| |
| Wikimedia Commons: Jasov Cave | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jasovská jaskyňa je verejnosti sprístupnená jaskyňa nachádzajúca sa pri obci Jasov v okrese Košice-okolie v Košickom kraji.
Geomorfológia
[upraviť | upraviť zdroj]Z hľadiska platného geomorfologického členenia Slovenska[1] sa nachádza sa v geomorfologickom celku Košická kotlina, resp. jeho podcelku Medzevská pahorkatina, v jej severozápadnej časti, južne od Jasova. Často sa však mylne uvádza, že geomorfologicky leží v Slovenskom krase, do ktorého patrí z hľadiska geologického členenia Slovenska. Obe členenia vychádzajú z odlišných kritérií. Umelý vchod jaskyne je situovaný na báze masívu Jasovskej skaly vypínajúcej sa nad nivou Bodvy, a to približne v úrovni hrany jej koryta vo výške 256 m n. m.; prirodzený otvor, ktorý dnes slúži ako východ, vo výške 286 m.
Sprístupnenie
[upraviť | upraviť zdroj]Jasovská jaskyňa je najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku: už roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. V rokoch 1922 až 1924 boli objavené aj nižšie ležiace časti jaskyne. V roku 1924 vybudovali v jaskyni betónové chodníčky a zaviedli elektrické osvetlenie. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
Geológia, speleogenéza, morfológia
[upraviť | upraviť zdroj]Jasovská jaskyňa sa tvorila v masíve Jasovskej skaly, ktorú tvoria svetlé organodetritické steinalmské vápence triasového (druhohorného) veku. Vyvinula sa v piatich výškovo rôzne diferencovaných úrovniach, ktoré vzájomne komunikujú. Oválny tvar chodieb, laterálne a stropné korytá dokazujú, že na speleogenéze jaskyne sa vo významnej miere podieľali vody rieky Bodva, ktoré vnikali do puklín a zlomov, rozširovali ich mechanicky vymieľaním (erózia) i chemicky (korózia), a v podobe podzemného toku formovali chodby pozdĺž predisponujúcich tektonických porúch. Na križovaní puklín vznikli v dôsledku gravitačného opadu z prostredia materskej horniny rozsiahlejšie dómy, ako napr. Dóm netopierov, Bludisko a pod. Z hľadiska genetických typov jaskynných priestorov reprezentuje subtyp aktívnej fluviokrasovo-korózno-rútivej jaskyne.
Sintrová výplň a skalný reliéf
[upraviť | upraviť zdroj]Kvapľové útvary nátekových foriem majú podobu mohutných nástenných sintrodopádov (Starý dóm, Netopierí dóm, Veľký dóm), zväčša už odumretých a zvetrávajúcich do siva. V Starom dóme sú stalagnáty s obvodom až 18 m. Miestami sa objavujú na strope aj svieže tenké brčká (Veľký a Biely dóm, Brčková chodba), ako aj palicovité stalagmity (Medvedia sieň). Charakteristické brčkovité stalaktity a mohutné pagody rôzneho tvaru a sfarbenia bohato zdobia veľké, vodou vyerodované podzemné priestory. Častým javom sú jaskynné škrapy.
Archeologické nálezy
[upraviť | upraviť zdroj]
Jaskyňa patrí k najstarším známym jaskyniam na Slovensku. Niektoré časti sú známe od nepamäti, o čom svedčia archeologické nálezy z paleolitu, neolitu a halštatu, ale aj z archeologicky mladších období. Prieskum tohto náleziska sa začal už v roku 1878, keď E. Nyáry a A. Tallóczy urobili prvý archeologický a paleontologický výskum vo vstupných častiach jaskyne. Ďalší významný speleoarcheologický výskum sa uskutočnil v roku 1916. Vtedy geológ dr. T. Kormos a jeho spolupracovníci odkryli črepiny a časti nádob z bukovohorskej a pilinsko-kyjatickej kultúry, bronzové predmety a množstvo osteologického materiálu. Na najvyššom poschodí, v suchom výklenku v Husitskej sieni sa na stene nachádza známy, švabachom písaný nápis z roku 1452, hovoriaci o víťazstve bratríckych vojsk nad J. Huňadym pri Lučenci.
| „ | Jan Gyskra z Brandysa najasnejšieho krala Laczlawa etc. heuptman jeho zeme uherské. Jan Radotinsky. Hem od narozenie syna boužieho tisíc štyrista LII léta ten pátek den svatého Mateje v pouste slovutný panoš Adam z Drahanowicz služebník krále Ladyslawa tu (?) byl s jinými dobrými lidmi ješto (?) toho Wala(cha) u Luczencze porazili (nečitateľné slovo) slovutného pána Jana z Brandysa. | “ |
| – Rekonštrukcia nápisu podľa náučnej tabule v Jasovskej jaskyni | ||
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jasovská jaskyňa
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2025-07-27]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Stránka Jasovskej jaskyne na webe Správy slovenských jaskýň
- Jasovská jaskyňa v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
- Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.
| Kultúrne |
|  |
|---|---|---|
| Prírodné |
| |