Bujačí vrch (vrch v Slovenskom krase)
| Bujačí vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Hačava |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Zádielska planina |
| Povodie | Bodva |
| Nadmorská výška | 835,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′45″S 20°49′34″V / 48,6626°S 20,8262°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Hačavy |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bujačí vrch[1] (835,4 m n. m.[2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Hačava, približne 13 km západne od Moldavy nad Bodvou.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zádielska planina.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a na katastrálnom území obce Hačava.[1] Najbližším sídlom je na východnom úpätí situovaná Hačava, južne leží Háj, Zádiel a Dvorníky-Včeláre, juhozápadne Bôrka, Lúčka a Kováčová, severozápadne Štós, severovýchodne Medzev a východne Jasov.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Bujačí vrch leží na severnom okraji planiny. Severne sa nachádza Zbojnícka skala (1 147 m n. m.), Kloptaň (1 153 m n. m.) a Jelení vrch (947 m n. m.), východne Šugovský vrch (1 061 m n. m.) a Vysoká (706 m n. m.), južne Ďurkova skala (765 m n. m.), Ploština (825 m n. m.), Hlinná (738 m n. m.), Havrania skala (770 m n. m.) a Vysoký vrch (832 m n. m.) a západne Vŕšok (917 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Chvost (851 m n. m.), Grečov (891 m n. m.) a Osadník (1 186 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Bodvy, kde vodu zo severovýchodnej časti odvádza Hájsky potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, blízke Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no severne sa nachádza Hačavské sedlo, kde sa stretávajú viaceré značené chodníky. Planinou severným smerom sem vedie 
žlto značená trasa z Hačavy, západne prechádza 
modro značená trasa zo Zádielskej doliny i 
zelená z obce Háj.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-09-09]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- 1 2 3 Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-09]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-09]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-09]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-09]. Dostupné online.