Demänovská jaskyňa slobody

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°59′54″S 19°35′07″V / 48,998254°S 19,585168°V / 48.998254; 19.585168
Demänovská jaskyňa slobody
jaskyňa
Demenovska jaskyna slobody-smaragdove jazierko.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Demänovská Dolina
Nadmorská výška 870 m n. m.
Súradnice 48°59′54″S 19°35′07″V / 48,998254°S 19,585168°V / 48.998254; 19.585168
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Výzdoba na stene jaskyne

Demänovská jaskyňa slobody[1] (starší pravopis: Demänovská jaskyňa Slobody) je krasová jaskyňa v Nízkych Tatrách v Demänovskej doline, jedna z Demänovských jaskýň. Objavená bola v roku 1921 a je najnavštevovanejšou jaskyňou na Slovensku.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyňa je na kvapľovú výzdobu najbohatšia zo známych Demänovských jaskýň. Umelo prekopaný vstupný otvor leží na západnom svahu Demänovskej Poludnice vo výške 870 m n. m., asi 50 m nad hladinou Demänovky. Sprístupnená je od roku 1924. Z celkovej dĺžky 8 897 m (spolu s jaskyňou Pustá) je pre verejnosť sprístupnených len 1 600 m.

Jaskyňa pozostáva z dómov, siení a chodieb, vytvorených v šiestich jaskynných úrovniach, ktoré vznikli počas pleistocénu. Podzemný tok Demänovky teraz preteká najnižšou úrovňou. Jaskynné priestory sú vyzdobené živými kvapľovými útvarmi, sfarbenými zlúčeninami železa a mangánu do žlta až červena. Na povale sa objavujú sklovité brká a hrubšie stalaktity, na dne robustnejšie stalagmity a stĺpy, na stenách kvapľové vodopády. Priehlbiny jaskynného dna vypĺňajú Koralové, Zlaté, Hroznové a Leknové jazierko. Raritou jaskyne sú inovaťové stalaktity v Klenotnici a jaskynné perly - guľôčky podoby hrachu - na dne jazierka vo Veľkom dóme. Že kvaple rastú veľmi pomaly je vidieť napr. na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov (1958 – 68) len o 2 mm, čo predstavuje usadenie 13,5 mm³ CaCO3.

Teplota jaskyne je 6 – 7 °C a relatívna vlhkosť 95 – 97 %. Tri povrchové otvory vo výškach 812, 870 a 889 m n. m. spôsobujú silné prievany, čím nadobúda charakter dynamickej jaskyne.

Z pleistocénnej fauny sa v Medvedej chodbe našli kosti jaskynného medveďa (Ursus speleus). V hlinených jazierkach na brehu podzemnej Demänovky žije jaskynný kôrovec krivák (Niphargus tatrensis), z jaskynných netopierov tu bol zistený netopier obyčajný (Myotis myotis). Pri elektrických reflektoroch vegetujú rôzne druhy rias a machov (vodopád Smútočnej vŕby, Snežný dóm).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.