Železné vráta (vrch v Slovenskom krase)
| Železné vráta | |
| vrch | |
 Železne vráta
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Plešivec, Štítnik |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Plešivská planina |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 736,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°38′35″S 20°23′54″V / 48,643°S 20,3982°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | zo Štítnika |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Železné vráta[1] (736,8 m n. m.[2]) je názov vrchu v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Štítnik, približne 9 km západne od Rožňavy.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Plešivská planina.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Plešivec a Štítnik.[1] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaný Štítnik a severne ležiace Honce, severovýchodne sa nachádza Rožňavské Bystré, východne Rakovnica a Kružná a južne Kunova Teplica.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Výškovo nevýrazné Železné vráta ležia na západnom okraji strednej časti Plešivskej planiny. Severným smerom sa nachádza Roveň (683 m n. m.), Repisko (796 m n. m.) a Štít (851 m n. m.), východným Gerlašská skala (752 m n. m.), Vlčí štít (845 m n. m.), Nad Bystrianskou studňou (760 m n. m.), Turecká (953 m n. m.), Vlčí štít (814 m n. m.) a Červený kopec (802 m n. m.), južným Malý vrch (744 m n. m.), Ostrý vŕšok (775 m n. m.), Pipíš (594 m n. m.) a Veterník (610 m n. m.) a západným Slovenská skala (622 m n. m.), Stará hora (663 m n. m.), Klen (600 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.) a Magura (883 m n. m.).[2] Planinu odvodňujú prítoky rieky Slaná, resp. jej prítok Štítnik, ktorý preteká západným úpätím. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Nevýrazný vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, ojedinele tiež východnú časť Nízkych Tatier a hrebeň Vysokých Tatier, Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi. Planinou východným smerom vedie 
modro značený turistický chodník z Plešivca cez Gerlašskú skalu do Štítnika.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-23]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-23]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-23]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-23]. Dostupné online.