Johann Lucas Kracker

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Johann Lucas Kracker
Podobizeň J. L. Krackera z Kostola svätých Petra a Pavla v Novej Říši
Podobizeň J. L. Krackera z Kostola svätých Petra a Pavla v Novej Říši
Narodenie 3. marec 1717
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie 1. december 1779 (62 rokov)
Eger, Maďarsko
Podpis Johann Lucas Kracker, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Johann Lucas Kracker

Johann Lucas Kracker (* 3. marec 1717[1] alebo 1719[2][3], Viedeň, Rakúsko – † 1. december 1779, Eger, Maďarsko) bol rakúsky barokový maliar, významný predstaviteľ stredoeurópskeho výtvarného umenia uvedeného slohového obdobia.

S menom tohto umelca je spojená dôležitá etapa vývinu výtvarného umenia na Slovensku. Možno povedať, že umeleckým prejavom u nás dosiahol vrchol svojej bohatej tvorby. Okrem Slovenska sa s jeho dielom môžeme stretnúť na viacerých miestach v Čechách, na Morave a v Maďarsku.

Johann Lucas Kracker patrí popri Paulovi Trogerovi a Franzovi Antonovi Maulbertschovi k trojici naslávnejších barokých maliarov činných na území Slovenska.

Umelecké začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo viedenskej sochárskej rodine (syn Josefa Krackera a Anny Kataríny rod. Wildovej, vnuk sochára Tobiasa Krackera). Korene jeho predkov siahajú do českého Jiřetína. Jeho starý otec bol blízkym spolupracovníkom významného staviteľa Johanna Lukasa Hildebrandta.

Prvým učiteľom mladého Johanna bol maliar Anton Hertzog (1692 – 1740). Ďalšie kroky budúceho umelca smerovali na preslávenú Akadémiu výtvarných umení v hlavnom meste monarchie. Už počas štúdií v rokoch 1733 – 1744 prejavoval mimoriadny výtvarný talent i keď jeho záujem na rozdiel od jeho predkov sa upriamil na maliarstvo. Po opustení Akadémie jeho prvou umeleckou zastávkou bolo juhomoravské Znojmo, kde sa oženil a prijal miesto meštianskeho maliara. Spočiatku nadviazal umeleckú spoluprácu s brnianskym maliarom Judom Tadeášom Rotterom, ktorá však nevydržala dlho. Od päťdesiatych rokov sa datuje úspešná a mimoriadne plodná dráha samostatného umelca. Určite k jeho umeleckému vzostupu prispeli objednávky diel od bohatých rehoľných spoločenstiev. Obdobie Krackerovho tvorivého rozmachu pokračovalo prakticky až do jeho smrti.

Už počas štúdia na Akadémii mal možnosť dôkladne sa zoznámiť s prácami Tirolčana Paula Trogera, neskoršieho rektora Akadémie, z ktorých preukázateľne čerpal inšpiráciu vo svojej tvorbe.

Pôsobenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Od päťdesiatych rokov 18. storočia sa datuje Krackerovo veľmi úspešné umelecké pôsobenie na Slovensku. Dnes ťažko zistiť, na čie odporúčanie sa na naše územie dostal. Pravdepodobne tu zohrala rolu nielen prepojenosť jednotlivých kláštorov a rehoľných inštitúcií ale aj veľmi priaznivý ohlas Krackerov umelecký talent.

Jasov[upraviť | upraviť zdroj]

Už prvá umelecká zastávka na Slovensku priniesla Krackerovi veľké uznanie. Jeho pôsobiskom sa stala východoslovenská obec Jasov. V máji roku 1745 sa novým administrátorom tunajšieho premonštrátskeho kláštora stal Andrej Sauberer, ktorý onedlho zasadol aj na prepoštský stolec. Bol mimoriadne agilným a úspešným organizátorom a veľkým podporovateľom umenia. Čoskoro po svojom nástupe dal na mieste pôvodného hradného kláštora, ktorý na jeho príkaz do základov zbúrali, postaviť novú reprezentačnú budovu v neskorobarokovom slohu. Na jej výzdobu do Jasova pozval Johanna Krackera.

Kázanie svätého Jána Krstiteľa, 1764, stropná maľba v hlavnom klenbovom poli Kostola svätého Jána Krstiteľa v Jasove

Krackerovo pôsobenie v Jasove napokon prebehlo v troch etapách. Pri prvom pobyte v roku 1752 freskami vyzdobil miestnosti prelatúry a klenbu schodiska. Hlavná fáza výzdoby spadá do obdobia jeho druhého pobytu v rokoch 1762 – 1765. Vtedy freskami postupne vyzdobil klenby kostola (cyklus výjavov zo života svätého Jána Krstiteľa a výjavu anjelského koncertu so svätou Cecíliou nad chórom) a namaľoval obraz Krst Krista nad hlavným oltárom (k tomuto obrazu sa zachovali aj dve autorské skice, jedna v Slovenskej národnej galérii a jej replika vo Východoslovenskej galérii) i obrazy všetkých bočných oltárov. Okrem výzdoby kostola ho prepošt poveril aj výmaľbou knižnice, reprezentačných priestorov prelatúry a tympanónov oboch krídel kláštora. Kracker tu v uvedenom období vytvoril jedno z najvýznamnejších barokových maliarskych diel v strednej Európe, patriace k skvostom nášho kultúrneho dedičstva a právom sa radiace medzi vrcholné diela jeho tvorby.

Podľa hodnotenia znalcov Kracker sa v prípade jasovských diel očividne inšpiroval Trogerovými kompozíciami. Z neho preberal jednotlivé motívy (Kázanie svätého Jána Krstiteľa na ústrednej freske v lodi kostola), inokedy v súlade s obvyklou dobovou praxou i celé kompozície, ako v prípade obrazu Immaculaty na jednom z bočných oltárov kostola.

Počas pôsobenia na východnom Slovensku dodával Kracker oltárne obrazy aj pre viaceré ďalšie kostoly. Z roku 1754 pochádza obraz Oslávenie svätého Jána Nepomuckého v Nižnej Šebastovej; do obdobia jasovského účinkovania možno klásť vznik ikonograficky neobvyklého obrazu Najsvätejšia Trojica v Kráľovskom Chlmci.

Vranov nad Topľou[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení prvej etapy pobytu v Jasove je Krackerovo ďalšie umelecké pôsobenie na Slovensku spojené s rádom pavlínov vo Vranove nad Topľou a v Šaštíne. 20. februára 1754 uzavrel s Ignácom Pongrácom, priorom pavlínov vo Vranove nad Topľou, zmluvu (jej originál sa dochoval v Magyar Orzságos Levéltár v Budapešti), podľa ktorej mal realizovať rozsiahly komplex maliarskych prác na výzdobe portálu, priečelia, schodiska, domácej kaplnky a viacerých reprezentačných miestností konventu kláštora a výzdobu klenby chóru priľahlého kostola.

Za práce, prevedené na základe vopred schválených kresieb a podľa priorovho konceptu, mal okrem honoráru dostať aj zaopatrenie pre seba a manželku i svojho pomocníka. Z obrazov a nástenných malieb sa do dnešných dní zachovala iba jediná maľba na klenbovom poli nad schodiskom s postavou svätého Pavla Pustovníka. V nadväznosti na maľby v kláštore, realizoval potom aj výmaľbu kláštorného kostola.

Dnes sú fresky v kostole úplne premaľované. V auguste roku 1873 kostol zachvátil požiar a zničil všetky maľby, na ktorých boli zachytené výjavy so svätcami pavlínskej rehole a štyrmi postavami personifikujúcich Uhorsko, Čechy, Chorvátsko a Dalmáciu. Po renovácii ich nahradili novými maľbami s odlišnou tematikou, ktoré čiastočne zachovávajú pôvodný rozvrh Krackerových kompozícií. Krackera pripomína mnohofigúrový výjav Narodenie Panny Márie na klenbe presbytéria (ktorého kompozíciu s malými obmenami použil neskôr v Jasove na maľbe Narodenie svätého Jána Krstiteľa).

Podľa zmluvy vyhotovil pre vranovský kláštor aj rad olejomalieb – portréty významných predstaviteľov rehole, jej svetských mecenášov, obrazy jej zakladateľov a ďalšie kompozície s náboženskou tematikou. Po zrušení rehole cisárom Jozefom II. v roku 1786 boli tieto diela spolu s ďalšími umeleckými predmetmi čiastočne rozpredané a dnes sú nezvestné.

Šaštín[upraviť | upraviť zdroj]

Pre šaštínsku pútnickú Baziliku Sedembolestnej Panny Márie namaľoval v roku 1757 tri oltárne obrazy – svätého Pavla Pustovníka, svätej Anny a svätého Jána Nepomuckého a vytvoril klenbovú výzdobu kaplnky svätého Jána Nepomuckého.

Ďalšie pôsobiská[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem Slovenska sa s prácami Johanna Lucasa Krackera stretávame aj za našimi hranicami. V období pred druhým jasovským pobytom strávil dva roky v Prahe. V rokoch 1760 – 1761 tu na klenbách malostranského jezuitského Kostola svätého Mikuláša vznikol rozsiahly freskový cyklus Apoteóza svätého Mikuláša. Okrem toho tu vytvoril maľby v kaplnke svätého Jána Nepomuckého a oltárny obraz Navštívenie Panny Márie na bočnom oltári v záverovej kaplnke pod kupolou.

Kristus odovzdáva kľúče svätému Petrovi, 1766 – 1767, stropná maľba v Kostole svätých Petra a Pavla, Nová Říše

V rokoch 1766 – 1767 tvoril pre opáta premonštrátskeho kláštora v Novej Říši, malej obce na juhu Moravy, Josefa Bernarda Pelikána, výzdobu kláštorného Kostola svätých Petra a Pavla. Fresky na klenbách presbytéria a hlavnej lode sa svojím námetom viažu k životu oboch svätcov.

Roku 1767 Kracker natrvalo presídlil do maďarského Egeru, kde pracoval až do svojej smrti ako dvorný maliar a umelecký poradca biskupa Karola Esterháziho, popredného presadzovateľa osvietenského klasicizmu. Podieľal sa na výzdobe egerského lýcea, kde v klenbovej freske Tridentský koncil z roku 1778 úplne opustil barokovú alegorickú formu. Okrem toho tu vytvoril oltárne obrazy pripomínajúce obdobie jeho najväčšej slávy.

Po odchode do Egeru naďalej udržiaval styky tak s opátom Saubererom ako aj so Slovenskom vôbec. Začiatkom sedemdesiatych rokov obnovil podľa Maulbertschových skíc fresky v Kostole svätého Ondreja v Komárne a namaľoval obraz Zasnúbenie svätej Kataríny pre hlavný oltár Kostola svätej Kataríny Alexandrijskej v Paňovciach.

Aj z tejto záverečnej fázy Krackerovej tvorby, poznačenej príklonom ku klasicizmu, sa u nás zachovali niektoré diela. V roku 1774 uňho objednali dva obrazy pre nový hlavný oltár farského Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici (Nanebovzatie Panny Márie a Svätá Trojica').

Niekedy v rokoch 1775 – 1776 sa vrátil do Jasova, aby freskami dekoroval klenby knižničnej sály prelatúry (Apoteóza opáta Sauberera ako podporovateľa vied a umení) a o dva roky nato dodal obrazy pre bočné oltáre farského Kostola svätej Márie Magdalény vo Vyšnom Medzeve (Panna Mária s Ježiškom z roku 1778 a Smrť svätého Jána Nepomuckého). V Egeri 1. decembra 1779 Johann Lucas Kracker zomrel.

Zhodnotenie umelcovej tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Johann Lucas Kracker je typickým príkladom umelca skutočne stredoeurópskeho formátu. Impozantný súhrn Krackerovho celoživotného diela, rozptýleného po veľkej oblasti habsburskej monarchie, vzbudzuje bezpochyby rešpekt a radí ho k popredným predstaviteľom výtvarného umenia na sklonku barokovej epochy. Potvrdzujú to i mnohé pozoruhodné diela, ktoré zanechal na Slovensku; sú neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva barokovej epochy a jeho výrazný podiel na zavŕšení umeleckej výzdoby jasovského kláštorného komplexu zároveň jedným z jeho vrcholov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.deutsche-biographie.de/sfz44720.html
  2. http://www.wikiwand.com/hu/Johann_Lucas_Kracker
  3. http://enciklopediakiado.hu/?p=155

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • I. Rusina a kol., Barok - dejiny slovenského výtvarného umenia, Slovenská národná galéria, Bratislava, 1998, ISBN 80-8059-014-1
  • A. Petrová-Pleskotová, Maliarstvo 18. storočia na Slovensku, Veda, Bratislava, 1983
  • Vl. Wagner, Dejiny výtvarného umenia na Slovensku, Spolok svätého Vojtecha, Trnava, 1930
  • Z. Bartošová a kol., Umenie na Slovensku, Slovart, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-8085-435-5
  • B. Balážová a kol., Medzi zemou a nebom - majstri barokovej fresky na Slovensku, Societas historiae artium a Ústav dejín umenia SAV, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-970304-0-7
  • A. Balega, Jasov - kostol a kláštor premonštrátov, Pallas, Bratislava, 1991, ISBN 80-7095-010-2