Šaštín-Stráže

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°38′06″S 17°08′24″V / 48,635000°S 17,140000°V / 48.635000; 17.140000
Šaštín-Stráže
mesto
Šaštín bazilika 52.jpg
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
Coat of arms of Šaštín-Stráže.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Región Záhorie
Rieka Myjava
Nadmorská výška 256 m n. m.
Súradnice 48°38′06″S 17°08′24″V / 48,635000°S 17,140000°V / 48.635000; 17.140000
Rozloha 41,95 km² (4 195 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 972 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 118,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1294
Primátor Jaroslav Suchánek[3] (nezávislý)
PSČ 908 41
ŠÚJ 504891
EČV SE
Tel. predvoľba +421-34
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Alej 549
908 41 Šaštín-Stráže
E-mailová adresa poslať email
Telefón 034/698 74 11
Fax 034/659 28 72
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Šaštín-Stráže
Webová stránka: http://www.mestosastinstraze.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Šaštín-Stráže je mesto ležiace v okrese Senica v Trnavskom kraji. Patrí medzi najstaršie obce na Záhorí a mal vždy významné postavenie v hospodárskom a cirkevnom živote Slovenska.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v centrálnej časti Záhorskej nížiny, na strednom toku rieky Myjava. Nachádza sa 18 km západne od Senice, 33 km severne od Malaciek a 20 km južne od Holíča. Cez Stráže prechádza cesta II/500, ktorú tu križuje II/590, v Šaštíne sa nachádza železničná stanica Šaštín - Stráže, ktorá leží na trati Kúty – Trnava.

Viac ako polovicu územia Šaštína-Stráží zaberá nížina, z ktorej v Strážach vystupuje pahorkatina. Obidve geomorfologické jednotky patria k alpsko – himalájskej horskej sústave. Nížina s Myjavskou nivou je súčasťou najsevernejšej, severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Oblasť Záhorskej nížiny patrí do provincie Viedenskej kotliny Západopanónskej panvy. Pahorkatina je juhozápadnou časťou Chvojnickej pahorkatiny, ktorá je podoblasťou Záhorskej nížiny.

Najvyššia nadmorská výška je v Strážach 256 m n. m. (Vinohrádky), najnižšia v Myjavskej nive, 165 – 170 m n. m. V Šaštíne smerom na juh nadmorské výšky kolíšu od 183 m n. m. do 205 m n. m. Rozloha šaštínsko-strážskeho územia je 4 195,05 ha, z nej Šaštín tvorí 2 499,62 ha a Stráže 1 695,43 ha.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom preteká rieka Myjava v dĺžke cca 6 km, ktorej pôvodné koryto rozdeľuje mestské časti Šaštín a Stráže nad Myjavou, do Myjavy sa vlieva potok Lakšár pretekajúci mestskou časťou Šaštín. V 70. rokoch bol tok rieky Myjava regulovaný do terajšej podoby.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Na juhozápadnom okraji Šaštína sa nachádza 5 jazier po ťažbe piesku v Rekreačnom stredisku Gazárka – pozri sekcia Externé odkazy

Južne od baziliky sa nachádzajú 2 rybníky, ktoré slúžili na chov rýb.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

História Šaštína siaha do 13. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1218, kde sa Šaštín uvádza v súvislosti s darovaním lebényenského kláštora Imrichom II. györovskému rodu. Šaštín bol v stredoveku samostatným panstvom, okrem Bakičovcov a Czoborovcov sa na jeho správe podieľali aj Révaiovci. V 18. storočí panstvo kúpil manžel cisárovnej Márie Terézie František Lotrinský.

Obec Šaštín-Stráže vznikla spojením obcí Šaštín a Stráže nad Myjavou v roku 1960, pôvodne pod názvom Šaštínske Stráže. Neskôr bol názov skrátený použitím spojovníka.

Za mesto bol Šaštín-Stráže vyhlásený 1. septembra 2001.

Oslavy 800. výročia prvej písomnej zmienky sa uskutočnili 1. a 2. septembra 2018. Významnou udalosťou v rámci osláv bolo privítanie zástupcov partnerského mesta Bełżyce z Poľska a podpísanie Dohody o spolupráci s ukrajinským mestom Brody. Ďalšou významnou udalosťou pri príležitosti 800. výročia Šaštína-Stráží bolo vydanie knihy Šaštín-Stráže, ktorej autorom je kronikár Štefan Ovečka. Uvedená do života bola pieskom zo Šaštína a pôdou zo Stráží.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícka bazilika Sedembolestnej Panny Márie s pavlínskym kláštorom, jednoloďová neskorobaroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanými vežami z rokov 1736-1762. Staviteľom baziliky bol Matej Vépi. Úpravami prešla v 80. rokoch 18. storočia a v rokoch 1864 a 1987.[5] V roku 1964 bola vyhlásená za baziliku minor. V interiéri sa nachádza hodnotná baroková výmaľba od Jeana Josepha Chamanta a Lukáša Krakera. Dnes je kláštor a bazilika po 231 rokoch opäť v správe pavlínov, keď 1.3.2017 po prerušovanej 93 ročnej správe opúšťa baziliku saleziánska rehoľa.[6] Počas pútí, najmä, na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej (15. septembra), mesto a baziliku navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov. Pútnici však prichádzajú počas celého roka, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä susedných krajín. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564, ktorej uctievanie povolil v roku 1732 arcibiskup Imrich Esterházi. Ide o neskorogotickú podunajskú prácu neznámeho autora. Je umiestnená na neskorobarokovom oltári a stala sa základom pre tzv. šaštínsky typ piet. Fasáda baziliky je horizontálne členená kordónovými rímsami s výrazným zuborezom, vertikálne pilastrami a polostĺpmi. Priečelie vystupuje vo forme rizalitu lemovaného polstĺpmi a nikami so sochami svätcov. Ukončené je štítom s prelamovanou rímsou s tympanónom. Okná majú profilované šambrány a suprafenestry s trojuholníkovými a segmentovými štítmi s tympanónmi. Veže lemované pilastrami sú ukončené korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovými helmicami s laternami. Východne od kostola je umiestnený pavlínsky kláštor, štvorkrídlová trojpodlažná stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1736-1762. Priečeliu kláštora dominuje trojosový rizalit lemovaný pilastrami, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda je horizontálne členená kordónovými rímsami. Okná sú dekorované šambránami a trojuholníkovými a segmentovými frontónmi. V parteri sú dochované barokové kované mreže.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety Uhorskej v časti Stráže nad Myjavou, jednoloďová pôvodne románska stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z prvej polovice 13. storočia. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Márie Magdalény. Patrí do skupiny tehlových románskych stavieb. Kostol si do 17. storočia zachoval románsku podobu, bol doplnený iba o oporné piliere. Výraznou barokovou úpravou prešiel v období 1632-1713, keď bola vybudovaná veža, sakristia a presbytérium bolo nanovo zaklenuté. Ďalšia úprava sa uskutočnila v roku 1756, keď došlo k vybudovaniu nového organového chóru, vznikla klenba lode a boli vybudované dve nové okná v lodi. Po zrušení rádu Pavlínov Jozefom II. v roku 1786 sa farským kostolom stala Bazilika Sedembolestnej Panny Márie a zo starého kostola sa stala sýpka. Tento stav trval až do roku 1823, kedy bola kostolu navrátená pôvodná funkcia. Postupná pamiatková obnova kostola prebieha od roku 2009. Z románskeho obdobia sa dochovala hrubá stavba kostola. V interiéri sa nachádza románsky ústupkový víťazný oblúk. Južná stena lode obsahuje románsky ústupkový portál, dve štrbinové okná a zvyšky slepých arkád.[7] Veža kostola je členená lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Jána Bosca v časti Šaštín, jednoloďová pôvodne stredoveká stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou pravdepodobne z 13. storočia. V roku 1685 prešiel zásadnou barokovou prestavbou, ktorá mu dala súčasnú podobu. Ďalšou úpravou prešiel v roku 1739.[8] Podobne ako kostol sv. Alžbety Uhorskej slúžil po zrušení Pavlínov ako sklad. V interiéri sa nachádza oltár sv. Jána Bosca z prelomu 19. a 20. storočia. Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými lizénovými rámami. Veža je členená lizénovými rámami a kordónovými rímsami. V najvyššej časti má výrazné nárožné skosenia. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
  • Synagóga, klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1852. Synagóga bola v povojnovom období necitlivo prestavaná na skladisko. Ženská galéria na iónskych stĺpoch bola odstránená. Dochoval sa výklenok Aron ha-kodeš a zvyšky dreveného kazetového stropu. Fasáde synagógy dominuje stredný rizalit s výrazkou korunnou rímsou a trojuholníkovým štítom.[9] V rizalite je štukový terčík s pôvodným dedikačným nápisom. Rizalit je lemovaný párom kruhových okien s profilovanými šambránami. Synagóga roky chátra a je v dezolátnom stave.
  • Kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančno-baroková stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 17. storočia. Kaštieľ bol v roku 1736 transformovaný na manufaktúru, ktorú tu založil František Lotrinský. Išlo najväčší textilný manufaktúrny podnik na Slovensku – kartúnku. Textília sa vyrábala z bavlny a polokartúnu, t.j. textílie napoly z bavlny a napoly z ľanu. Manufaktúra zamestnávala okolo 1000 ľudí priamo v Šaštíne a skoro 20000 domáckych pradiarov a česáčov v rôznych obciach Rakúska a Uhorska. Kartúnka zanikla pravdepodobne v rokoch 18481849.[10] V 60. rokoch 19. storočia bol objekt adaptovaný na cukrovar. Objekt aj v súčasnosti slúži na výrobné účely. Pôvodná stavba bola napriek dispozičným zmenám v hmote zachovaná.[11]
  • Trojičný stĺp, klasicistická socha z roku 1820.[12] Nachádza sa v areáli Pavlínskeho kláštora. Na podstavci stĺpa je dedikačný nápis s chronostikonom.
  • Socha Piety, ľudovo-baroková prícestná socha v časti Stráže nad Myjavou z roku 1827.[13]

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sídli výrobca pórobetónu a tepelno-izolačného stavebného materiálu a výrobca čistiacich prostriedkov.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • V meste sa v súčasnosti nachádzajú 3 základné školy.
  1. Základná škola 1.-9. ročník, Štúrova ul.
  2. Základná škola 1.-4. ročník, Hviezdoslavova ul.
  3. Špeciálna základná škola, Štúrova ul.
  • Základná umelecká škola sa nachádza v Šaštíne na Námestí slobody. Poskytuje výučbu hry na všetkých bežne rozšírených hudobných nástrojoch.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobia futbalové kluby TJ Slovan Šaštín-Stráže (hrá na štadióne v časti Šaštín) a TJ Spartak Šaštín-Stráže (hrá na štadióne v časti Stráže), medzi ktorými panuje dlhoročná rivalita. Ďalej pôsobí v meste tenisový, stolnotenisový a hokejbalový klub.

Medzi mestami Šaštín-Stráže a mestom Senica sa behá Záhorácky maratón a polmaratón s dlhoročnou tradíciou.

V rekreačnej oblasti Gazárka sa každoročne konajú bežecké preteky Beh šaštínskymi bormi a triatlonový pretek Triatlon Gazárka.[14](

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[4][upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b ORGOŇOVÁ, Lucia. 800. výročie mesta Šaštín-Stráže [online]. www.mestosastinstraze.sk, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. História [online]. www.bazilika.sk, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online.
  7. Šaštín-Stráže [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  8. Šaštín-Stráže. Kostol svätého Jána Bosca. [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
  9. Šaštín-Stráže - Synagóga [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. ADMINISTRÁTOR. Mesto [online]. www.mestosastinstraze.sk, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online.
  11. Šaštín [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  14. Mesto Šaštín-Stráže [online]. www.mestosastinstraze.sk, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]