Šaštín-Stráže

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°38′06″S 17°08′24″V / 48,635000°S 17,140000°V / 48.635000; 17.140000
Šaštín-Stráže
mesto
Sastin bazilika 2.jpg
Bazilika Panny Márie Sedembolestnej
Coat of arms of Šaštín-Stráže.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Rieka Myjava
Nadmorská výška 256 m n. m.
Súradnice 48°38′06″S 17°08′24″V / 48,635000°S 17,140000°V / 48.635000; 17.140000
Rozloha 41,95 km² (4 195 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 015 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 119,55 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1294
Primátor Jaroslav Suchánek[3] (nezávislý)
PSČ 908 41
ŠÚJ 504891
EČV SE
Tel. predvoľba +421-34
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Alej 549
908 41 Šaštín-Stráže
E-mailová adresa poslať email
Telefón 034/698 74 11
Fax 034/659 28 72
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Šaštín-Stráže
Webová stránka: http://www.mestosastinstraze.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál
Kostol na námestí v Šaštíne

Šaštín-Stráže je mesto ležiace v okrese Senica v Trnavskom kraji. Patrí medzi najstaršie obce na Záhorí a mal vždy významné postavenie v hospodárskom a cirkevnom živote Slovenska. Počet obyvateľov k 31. 12. 2015 bol 5 101.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v centrálnej časti Záhorskej nížiny, na strednom toku rieky Myjava. Nachádza sa 18 km západne od Senice, 33 km severne od Malaciek a 20 km južne od Holíča. Cez Stráže prechádza cesta II/500, ktorú tu križuje II/590, v Šaštíne sa nachádza železničná stanica Šaštín - Stráže, ktorá leží na trati Kúty – Trnava.

Viac ako polovicu územia Šaštína-Stráží zaberá nížina, z ktorej v Strážach vystupuje pahorkatina. Obidve geomorfologické jednotky patria k alpsko – himalájskej horskej sústave. Nížina s Myjavskou nivou je súčasťou najsevernejšej, severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Oblasť Záhorskej nížiny patrí do provincie Viedenskej kotliny Západopanónskej panvy. Pahorkatina je juhozápadnou časťou Chvojnickej pahorkatiny, ktorá je podoblasťou Záhorskej nížiny.

Najvyššia nadmorská výška je v Strážach 256 m n. m. (Vinohrádky), najnižšia v Myjavskej nive, 165 – 170 m n. m. V Šaštíne smerom na juh nadmorské výšky kolíšu od 183 m n. m. do 205 m n. m. Rozloha šaštínsko-strážskeho územia je 4 195,05 ha, z nej Šaštín tvorí 2 499,62 ha a Stráže 1 695,43 ha.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom preteká rieka Myjava v dĺžke cca 6 km, ktorej pôvodné koryto rozdeľuje mestské časti Šaštín a Stráže nad Myjavou, do Myjavy sa vlieva potok Lakšár pretekajúci mestskou časťou Šaštín. V 70. rokoch bol tok rieky Myjava regulovaný do terajšej podoby.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Na juhozápadnom okraji Šaštína sa nachádza 5 jazier po ťažbe piesku v Rekreačnom stredisku Gazárka – pozri sekcia Externé odkazy

Južne od baziliky sa nachádzajú 2 rybníky, ktoré slúžili na chov rýb.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

História Šaštína siaha do 13. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1218, kde sa Šaštín uvádza v súvislosti s darovaním lebényenského kláštora Imrichom II. györovskému rodu. Šaštín bol v stredoveku samostatným panstvom, okrem Bakičovcov a Czoborovcov sa na jeho správe podieľali aj Révaiovci. V 18. storočí panstvo kúpil manžel cisárovnej Márie Terézie František Lotrinský.

Obec Šaštín-Stráže vznikla spojením obcí Šaštín a Stráže nad Myjavou v roku 1960, pôvodne pod názvom Šaštínske Stráže. Neskôr bol názov skrátený použitím spojovníka.

Za mesto bol Šaštín-Stráže vyhlásený 1. septembra 2001.

Oslavy 800. výročia prvej písomnej zmienky sa uskutočnili 1. a 2. septembra 2018. Významnou udalosťou v rámci osláv bolo privítanie  zástupcov partnerského mesta Bełżyce z Poľska a podpísanie Dohody o spolupráci s ukrajinským mestom Brody. Ďalšou významnou udalosťou pri príležitosti 800. výročia Šaštína-Stráží bolo vydanie knihy Šaštín-Stráže, ktorej autorom je kronikár Štefan Ovečka. Uvedená do života bola pieskom zo Šaštína a pôdou zo Stráží.[4]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Život Šaštína-Stráží je úzko spätý s národnou svätyňou, bazilikou (basilica minor) Panny Márie Sedembolestnej, hlavnej patrónky Slovenska. Jej pôvod siaha až do roku 1736, kedy začali terajšiu baziliku stavať podľa plánov Mateja Vépiho aj spolu priľahlým kláštorom rehoľníci svätého Pavla – pavlíni. Dnes je kláštor a bazilika po 231 rokoch opäť v správe pavlínov, keď 1.3.2017 po prerušovanej 93 ročnej správe opúšťa baziliku saleziánska rehoľa.[5] Počas pútí, najmä, na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej (15. septembra), mesto a baziliku navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov. Pútnici však prichádzajú počas celého roka, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä susedných krajín. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564, ktorej uctievanie povolil v roku 1732 arcibiskup Imrich Esterházi. Ide o neskorogotickú podunajskú prácu neznámeho autora. Je umiestnená na neskorobarokovom oltári a stala sa základom pre tzv. šaštínsky typ piet. Maliarska výzdoba baziliky nesie rukopis Jeana Josepha Chamanta a Lukáša Krakera.

Starý farský kostol na námestí v časti Šaštín jestvuje už od 12. storočia. Hlavný oltár bol zasvätený sv. Don Boscovi.

Kostol sv. Alžbety Uhorskej v časti Stráže je zachovaný v značnom rozsahu vo svojej pôvodnej románskej podobe. Pôvodne bol vybudovaný už v prvej polovici 13. storočia z tehlového muriva.

V roku 1736 František Lontrinský založil v Šaštíne najväčší textilný manufaktúrny podnik na Slovensku – kartúnku. Textília sa vyrábala z bavlny a polokartúnu, t.j. textílie napoly z bavlny a napoly z ľanu. Manufaktúra zamestnávala okolo 1000 ľudí priamo v Šaštíne a skoro 20000 domáckych pradiarov a česáčov v rôznych obciach Rakúska a Uhorska. Kartúnka zanikla pravdepodobne v rokoch 1848 – 1849.[6] Hlavná budova kartúnky u rybníka (smer na Kuklov) oproti bazilike Sedembolestnej Panny Marie bývá verejnosťou často zamieňaná so starým hradom/zámkom (pri rieke Myjava), ktorý bol v 20. storočí k textilnej výrobe rovnako využívaný.

Šaštínsky vodný hrad na rieke Myjava bol postavený ešte pred vznikom uhorského štátu. Prvý raz sa spomína v roku 1294, no pravdepodobne existoval už v druhej polovici 12. storočia. Začiatkom 14. storočia sa Šaštínsky hrad dostal do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho. Hrad mal strategický význam v obrane severozápadnej hranice Uhorského kráľovstva na území tzv. konfínia, ako aj pri kontrole jednej z vetiev tzv. Českej cesty. 2. februára 1592 sa na hrade konala veľkolepá svadba Juraja Thurzu a Alžbety Czoborovej. Pôvodný vodný hrad bol prestavaný na zámok približne v prvej polovici 17. storočia. Zachovaný historický stavebný fond pôvodného zámku pozostáva v súčasnosti z trojkrídleho kaštieľa stojaceho na terase bastiónového opevnenia, ktoré má zachované v takmer úplnom stave. Konštrukcia mosta a priekopy však nie je v súčasnosti známa. K účelom textilnej výroby zámok slúžil od prvej polovice 20. storočia.

Na území mestskej časti Stráže sa nachádzal dnes už neexistujúci lovecký zámok Belveder slúžiaci potrebám viedenského cisárskeho dvora.

V roku 1852 bola postavená veľká židovská synagóga ako jediná stavba svojho druhu na severnom Záhorí. V rámci synagogálnej architektúry je synagóga v Šaštíne jednou z mála dokladov klasicizmu na Slovensku.

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sídli výrobca pórobetónu a tepelno-izolačného stavebného materiálu a výrobca čistiacich prostriedkov.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • V meste sa v súčasnosti nachádzajú 3 základné školy.
  1. Základná škola 1.-9. ročník, Štúrova ul.
  2. Základná škola 1.-4. ročník, Hviezdoslavova ul.
  3. Špeciálna základná škola, Štúrova ul.
  • Základná umelecká škola sa nachádza v Šaštíne na Námestí slobody. Poskytuje výučbu hry na všetkých bežne rozšírených hudobných nástrojoch.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobia futbalové kluby TJ Slovan Šaštín-Stráže (hrá na štadióne v časti Šaštín) a TJ Spartak Šaštín-Stráže (hrá na štadióne v časti Stráže), medzi ktorými panuje dlhoročná rivalita. Ďalej pôsobí v meste tenisový, stolnotenisový a hokejbalový klub.

Medzi mestami Šaštín-Stráže a mestom Senica sa behá Záhorácky maratón a polmaratón s dlhoročnou tradíciou.

V rekreačnej oblasti Gazárka sa každoročne konajú bežecké preteky Beh šaštínskymi bormi a triatlonový pretek Triatlon Gazárka.[7]

Rodáci a čestní občania[8][upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[4][upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b ORGOŇOVÁ, Lucia. 800. výročie mesta Šaštín-Stráže [online]. www.mestosastinstraze.sk, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online.
  5. História [online]. www.bazilika.sk, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online.
  6. ADMINISTRÁTOR. Mesto [online]. www.mestosastinstraze.sk, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online.
  7. Mesto Šaštín-Stráže [online]. www.mestosastinstraze.sk, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online.
  8. A.S., Petit Press. Jana Kocianová a Dušan Dušek sú čestnými občanmi Šaštína-Stráží. myzahorie.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-09-16].

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]