Myjavská niva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°38′38″S 17°11′02″V / 48,644°S 17,184°V / 48.644; 17.184
Myjavská niva
geomorfologický podcelok
Sastin bazilika 2.jpg
Šaštín-Stráže
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okres Senica
Nadradená
jednotka
Borská nížina
Susedné
jednotky
Senická pahorkatina
Unínska pahorkatina
Gbelský bor
Dyjsko-moravská niva
Záhorské pláňavy
Bor
Podmalokarpatská zníženina
Mestá Senica, Šaštín-Stráže
Súradnice 48°38′38″S 17°11′02″V / 48,644°S 17,184°V / 48.644; 17.184
Najnižší bod západný okraj územia
 - výška cca 150 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Poloha v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Trnavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Myjavská niva je geomorfologický podcelok Borskej nížiny. Zaberá pás územia v okolí rieky Myjava.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok leží v severnej časti Borskej nížiny, v blízkosti stredného a dolného toku rieky Myjava. Tvorí úzky pás územia a v rámci krajinného celku susedí na juhovýchode krátkym úsekom s Podmalokarpatskou zníženinou, na juhu s podcelkom Bor a Záhorské pláňavy. Západným smerom susedí Dyjsko-moravská niva, podcelok Dolnomoravského úvalu, na severozápade Gbelský bor. Severným smerom nadväzuje Chvojnická pahorkatina s podcelkami Unínska pahorkatina a Senická pahorkatina.[1]

Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Územie popri Myjave patrí medzi stredne husto osídlené oblasti a ležia tu mestá Šaštín-Stráže a Senica, no tiež veľké obce ako Kúty či Borský Mikuláš.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Západným okrajom územia vedie diaľnica D2 i cesta I/2, smerom do Senice i cesta II/500. Do Česka vedie železničná trať Bratislava – Břeclav a z Kútov do Trnavy i železničná trať Kúty – Trnava.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.