Dyjsko-moravská niva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°40′01″S 16°58′16″V / 48,667°S 16,971°V / 48.667; 16.971
Dyjsko-moravská niva
geomorfologický podcelok
Kopcany Kaplnka sv. Margity Antiochijskej 02.jpg
Okolie Kopčian
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okresy Senica, Skalica
Nadradená
jednotka
Dolnomoravský úval
Susedné
jednotky (v SR)
Unínska pahorkatina
Gbelský bor
Myjavská niva
Záhorské pláňavy
Dolnomoravská niva
Mesto Skalica
Súradnice 48°40′01″S 16°58′16″V / 48,667°S 16,971°V / 48.667; 16.971
Najnižší bod juhovýchodný okraj územia
 - výška cca 150 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Poloha v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Trnavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dyjsko-moravská niva je geomorfologický podcelok Dolnomoravského úvalu.

Vymedzenie[upraviť | upraviť kód]

Podcelok leží na dolnom toku rieky Morava, od Skalice po sútok s Dyje neďaleko Sekúl. Je plošne identický so slovenskou časťou krajinného celku Dolnomoravský úval, ktorý pokračuje na území Česka. Severný a západný okraj tak vymedzuje štátna hranica (vedená korytom rieky), južným a juhovýchodným smerom leží Borská nížina s podcelkami Dolnomoravská niva, Záhorské pláňavy, Myjavská niva a Gbelský bor. Východným smerom nadväzuje Chvojnická pahorkatina a jej podcelok Unínska pahorkatina.[1]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Južná časť podcelku je súčasťou CHKO Záhorie, z maloplošných chránených území tu leží:

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Turisticky atraktívna je najmä severná časť v okolí Skalice, kde je tiež niekoľko značených chodníkov. Okrem mesta sú obľúbeným cieľom turistov najmä Baťov kanál a Kostol svätej Margity Antiochijskej. Práve okolie Kopčian bolo súčasťou veľkomoravskej aglomerácie Mikulčice-Valy.

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Územie križuje niekoľko významných ciest. V južnej časti vedie diaľnica D2 i železničná trať Bratislava – Břeclav, strednou časťou cesta I/51 a železničná trať Holíč – Hodonín a v severnej časti cesta II/426 a železničná trať Kúty – Sudoměřice.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-10]. Dostupné online.