Dyjsko-moravská niva
Dyjsko-moravská niva | |
geomorfologický podcelok | |
Okolie Kopčian
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Trnavský |
Okresy | Senica, Skalica |
Nadradená jednotka |
Dolnomoravský úval |
Susedné jednotky (na Slovensku) |
Unínska pahorkatina Gbelský bor Myjavská niva Záhorské pláňavy Dolnomoravská niva |
Mesto | Skalica |
Súradnice | 48°40′01″S 16°58′16″V / 48,667°S 16,971°V |
Najnižší bod | juhovýchodný okraj územia |
- výška | cca 150 m n. m. |
Poloha územia na Slovensku
| |
Poloha v rámci Trnavského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dyjsko-moravská niva je geomorfologický podcelok Dolnomoravského úvalu.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok leží na dolnom toku rieky Morava, od Skalice po sútok s Dyje neďaleko Sekúl. Je plošne identický so slovenskou časťou krajinného celku Dolnomoravský úval, ktorý pokračuje na území Česka. Severný a západný okraj tak vymedzuje štátna hranica (vedená korytom rieky), južným a juhovýchodným smerom leží Borská nížina s podcelkami Dolnomoravská niva, Záhorské pláňavy, Myjavská niva a Gbelský bor. Východným smerom nadväzuje Chvojnická pahorkatina a jej podcelok Unínska pahorkatina.[1]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Južná časť podcelku je súčasťou CHKO Záhorie, z maloplošných chránených území tu leží:
- Kátovské jazero – chránený areál
- Mŕtve rameno Lipa – chránený areál
- Kátovské rameno – prírodná pamiatka
- Ivanské rameno – prírodná pamiatka[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky atraktívna je najmä severná časť v okolí Skalice, kde je tiež niekoľko značených chodníkov. Okrem mesta sú obľúbeným cieľom turistov najmä Baťov kanál a Kostol svätej Margity Antiochijskej. Práve okolie Kopčian bolo súčasťou veľkomoravskej aglomerácie Mikulčice-Valy.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Územie križuje niekoľko významných ciest. V južnej časti vedie diaľnica D2 i železničná trať Bratislava – Břeclav, strednou časťou cesta I/51 a železničná trať Holíč – Hodonín a v severnej časti cesta II/426 a železničná trať Kúty – Sudoměřice.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-10]. Dostupné online.