Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°47′46″S 17°06′31″V / 48.796111111111°S 17.108611111111°V / 48.796111111111; 17.108611111111
Kostol svätej Margity Antiochijskej
Pred burkou.jpg
Patrocínium: svätá Margaréta z Antiochie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Skalica
Obec Kopčany
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - diecéza Bratislavská arcidiecéza
 - dekanát Skalica
 - farnosť Kopčany
Súradnice 48°47′46″S 17°06′31″V / 48.796111111111°S 17.108611111111°V / 48.796111111111; 17.108611111111
Dĺžka 11,9 m
Šírka 5,21 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
Štýl predrománsky
Výstavba 9. alebo 10. storočie
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 10820/1
 - dátum zápisu 20. 2. 1995
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of St Margaret of Antioch, Kopčany
Freemap.sk: mapa

Kostol svätej Margity Antiochijskej leží pri obci Kopčany, prvá zmienka o ňom je z roku 1392.[chýba zdroj] Jeho najstaršia stavebná fáza je datovaná do 9. - 10 storočia,[2] vďaka čomu patrí k najstarším stojacim stavbám na Slovensku a medzi kostoly s možným veľkomoravským pôvodom.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol leží pri slovensko-českej hranici blízko veľkomoravského sídla Mikulčice - Valy. Na základe leteckého prieskumu sa južne od neho predpokladá zatiaľ neodkrytý veľmožský dvorec, ktorého by mal byť súčasťou.[3] V okolí kostola existovali malé osady až do 13. storočia. Keď zaniklo pôvodné veľkomoravské hradisko, obyvatelia sa začali postupne z osád sťahovať a poslední z nich odišli približne v 16.17. storočí. Kostol však slúžil naďalej až do 18. storočia, keď bol postavený nový kostol priamo v dedine Kopčany. Neskôr sa tu až do roku 1994 konali len príležitostné bohoslužby pri púti, ktorá súvisela s patrónkou kostola, svätou Margitou z Antiochie. Ku kostolu patril aj priľahlý cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do 17.18. storočia a zachoval sa až do 20. storočia.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol je pôvodná predrománska stavba so zachovanými pôvodnými bočnými múrmi takmer ku korunnej rímse.[2] Ide o jednoloďový kostol s jednotlivými miestnosťami zoradenými za sebou (predsieň – loď – presbytérium). Dĺžka kostola s nartexom je 11,9 m, šírka lode a nartexu 5,21 m.[4]. Počas svojej existencie bol viackrát upravovaný, v 13. storočí bol upravený v gotickom štýle. Vo svojej dobe bol netypicky postaveným kostolom a dodnes priťahuje pozornosť historikov. Obsahuje veľa pôvodných prvkov a architektonických detailov, ktoré sú predmetom výskumu (napr. pôvodné okenné otvory, povrchová úprava stien, valená klenba v presbytériu, znaky vyryté do kameňa na fasáde).

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal v roku 1964. Naň nadväzoval ďalší výskum, ktorý začal v roku 1994. Počas týchto výskumov sa v roku 2004 našli tri hroby so šperkami typickými pre veľkomoravské obdobie a maltovinou vo veľkosti a v tvare charakteristickom pre fázu murovania a omietania, na základe ktorej kostol pôvodne datovali.[4] Nakoľko bol v tom čase jedinou známou stále stojacou sakrálnou stavbou na území bývalého Česko-Slovenska, získal širokú mediálnu pozornosť. Podobné zachované stavby sa nachádzajú v krajinách, ktoré patrili v 8. a 9. storočí do Franskej ríše, resp. inde v západnej Európe. Pri datovaní je potrebné vylúčiť najmä druhotnú kontamináciu hrobov stavebným materiálom.[2] Podľa neskoršej dendrochronologickej analýzy bol kostol postavený v druhej polovici 10. storočia,[5] podobné datovanie (rok 925 ± 60) potvrdila aj rádiokarbónová analýza.[6] Nakoľko ani toto datovanie nebolo prijaté bez výhrad, naďalej sa spresňuje.[2] Zároveň sú známe aj ďalšie kostoly, ktorých veľkomoravský pôvod sa vyhodnocuje.[7]

Ďalší archeologický výskum v Kopčanoch sa zameriava na rekonštrukciu historickej krajiny a jej osídlenia, a to najmä v 9.10. storočí. V roku 1995 bol kostolík vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. [Cit. 2015-09-21]. Dostupné online.
  2. a b c d Botek 2014, s. 113
  3. Botek 2014, s. 107
  4. a b Baxa, Ferus a Glaser-Opitzová 2005
  5. Bahýl et al 2013, s. 157
  6. Bahýl et al 2013, s. 158
  7. Botek 2014, s. 63

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BAHÝL, Vladimír; FLEISCHER, Peter; ĽUBOŠ, Vladimír. Zborník príspevkov konferencie CSTI 2013 Conservation Science, Technology and Industry, 20. – 22. február 2013. Bratislava : Slovenské národné múzeum, 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-227-3991-7. Kapitola Je kostolík v Kopčanoch skutočne z obdobia Veľkej Moravy a organ v Štítniku zo štrnásteho storočia? Čo o tom hovorí dendrochronológia.
  • BAXA, Peter; FERUS, Viktor; GLASER-OPITZOVÁ, Renáta. Nové poznatky o kaplnke sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch [online]. Záhorské múzeum. Dostupné online.
  • BOTEK, Andrej. Veľkomoravské kostoly na Slovensku. Bratislava : Post Scriptum, 2014. ISBN 978-80-89567-37-9.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]