Preskočiť na obsah

Baťov kanál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Baťov kanál
prieplav

Loď Morava preplavuje plavebnú komoru v Spytihněvi na Baťovom kanále
ZačiatokOtrokovice (Česko Česko – Morava)
(splavný úsek rieky Moravy pokračuje až do Kroměříže (Česko Česko), nie je však napojený na zvyšok kanálu)
KoniecSkalica (Slovensko Slovensko – Radějovka)
(splavný úsek pokračuje až do Rohatca (Česko Česko – Morava) a k Hodonínu (Česko Česko – Morava), nie je však napojený na zvyšok kanálu)
Štáty
Štáty
Mestá
Mestá a obce
História
Začatie výstavby1934
Koniec výstavby1938
Uzatvorenie1961, znovuotvorenie 1995
Parametre vodnej cesty
Trieda0
Výklopník uhlia pri obci Sudoměřice, slúžil na naklopenie uhlím naloženého železničného vagóna a jeho presypanie na nákladný čln
Baťov kanál pri Strážnici
Lode v strážnickom prístave

Baťov kanál (čes. Baťův kanál) alebo Prieplav Otrokovice-Rohatec[1] je vnútrozemská vodná cesta triedy 0[2] na území Česka, čiastočne aj Slovenska. Vedie z Otrokovíc do Skalice, nadväzuje však aj na splavné úseky rieky Moravy od mesta Kroměříž po mesto Otrokovice a od Skalice po Rohatec a Hodonín,[3] na ktoré je plánované jeho napojenie.[4] Jeho trasa vedie cez kanálové úseky, úseky po rieke Morave,[3] a po rieke Radějovke.[5]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky prieplavu

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1927 ožila myšlienka regulácie toku rieky Moravy. Tá zaujala veľkopriemyselníka Tomáša Baťu. Po jeho smrti tento plán prebral Jan Antonín Baťa. Pre firmu Baťa mala táto vodná cesta niekoľko významov – okrem „starého sna o prepojení európskych veľtokov“ to bolo preprava hnedého uhlia z bane v Ratíškovciach do tovární a teplární Otrokovice. Tá bola pre železnicu nevýhodná. Ďalej to bolo vybudovanie melioračného systému v okolí rieky Moravy. Stavba prebiehala v rokoch 1934  – 1938. Dĺžka plavebnej trasy bola 51,8 km,[6] z toho 1 km viedol korytom dnes už nesplavnej rieky Dřevnice.[6][7]

Kanál mohli využívať nákladné člny o nosnosti 150 ton, plavebná hĺbka bola 1,5 m. Trasa začínala v Otrkoviciach a končila v Rohatci pri prekladisku lignitu. Na trase bolo 14 plavebných komôr, ktoré pomáhali prekonať výškové rozdiely hladiny. Pri každej z týchto plavebných komôr bol vystavaný malý domček na obsluhovanie, ku ktorému patrilo malé hospodárstvo. Museli byť vybudované aj ďalšie technické zariadenia – napríklad zdvíhacie železničné mosty alebo hate s automatickou reguláciou výšky hladiny v zdrži. Zaujímavá môže byť napríklad aj križovatka kanálu a rieky Moravy pri obci Vnorovy. Kanál má o niekoľko metrov vyššiu hladinu ako rieka, preto je pod dnom rieky vybudované potrubie, ktoré zaisťuje rovnakú hladinu v oboch úsekoch kanálu. Časť takýchto technických zariadení bola zničená počas druhej svetovej vojny a nebola obnovená, časť existuje aj dnes.[6]

Závlahový systém v okolí kanálu tvoril o množstvo náhonov na okolité pozemky. Niekde sa však zavlažovanie neujalo a vodná cesta mala za následok vysušenie krajiny.[6]

Plavba po kanále prebiehala približne takto:

Zo Sudoměříc sa čln vydal na rovnakú cestu naspäť. K vyhýbaniu slúžili tzv. výhybne alebo prístavy. Za ideálneho počasia cesta trvala približne 10 hodín, niekedy dlhšie. Od roku 1939 sa po Baťovom kanále plavila aj výletná loď Mojena.[6]

Druhá svetová vojna a zrušenie dopravy na prieplave

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas druhej svetovej vojny nemecké vojská značne poškodili Baťov kanál. Tesne po vojne boli Baťové závody znárodnené. V 60. rokoch 20. storočia bola doprava na prieplave zrušená.[6]

Obnovenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V 90. rokoch 20. storočia sa objavili snahy obnoviť prieplav pre turistické účely. V roku 1996 vznikla z iniciatívy tunajších obcí Agentúra pre rozvoj turistiky na Baťovom kanále. Projektom agentúry bola aj podpora súkromných požičovní lodí. V roku 2002 vznikla spoločnosť Baťov kanál, o.p.s., ktorá sa snaží podporovať organizáciu dopravy, podnikateľov, prevádzku informačných centier a rozvoj turistického ruchu.[6]

Vodná cesta v súčasnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je Baťov kanál vodná cesta triedy 0. Jeho dĺžka od Otrokovíc do Skalice je približne 53 km. Existujú aj spomínané splavné úseky od Kroměříža do Otrokovíc a od Skalice do Hodonína a Rohatca, ktoré nenadväzujú na zvyšok vodnej cesty.[4]

Možnosť plavby

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Baťovom kanále môže každá osoba staršia ako 18 rokov bez oprávnenia (teda bez zvláštneho povolenia či preukazu) riadiť malé plavidlo do výkonu 20 kW, ktoré je schopné len výtlačnej plavby a maximálnej rýchlosti 12 km/h. V požičovni ho len zaškolia k manipulácii s plavidlom.[4]

Vodná cesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Prístavy

[upraviť | upraviť zdroj]

Na vodnej ceste sa v súčasnosti nachádza 21 prístavov:

  • Otrokovice
  • Napajedla
  • Napajedla – Pahrbek
  • Spytihnev
  • Babice
  • Staré Město
  • Uherské Hradiště
  • Kunovský les
  • Kostelany nad Moravou
  • Uherský Ostroh
  • Veselí nad Moravou – Mississippi River
  • Veselí nad Moravou – hvězdárna
  • Veselí nad Moravou
  • Vnorovy
  • Strážnice
  • Petrov
  • Sudoměřice – Výklopník
  • Skalica
  • Rohatec – kolonie
  • Rohatec
  • Hodonín[3]

Plavebné komory

[upraviť | upraviť zdroj]

Na vodnej ceste sa v súčasnosti nachádza 13 plavebných komôr[3][4]:

  • Plavebná komora Spytihněv
  • Plavebná komora Babice
  • Plavebná komora Huštěnovice
  • Plavebná komora Staré Město
  • Plavebná komora Kunovský les
  • Plavebná komora Nedakonice
  • Plavebná komora Uherský Ostroh
  • Plavebná komora Veselí nad Moravou
  • Plavebná komora Vnorovy I.
  • Plavebná komora Vnorovy II.
  • Plavebná komora Strážnice I.
  • Plavebná komora Strážnice II.
  • Plavebná komora Petrov[3]

Budúcnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Predĺženie Baťovho kanála

[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkej budúcnosti je plánované predĺženie Baťovho kanála dvomi smermi:

  1. južným smerom – do mesta Hodonín. Toto predĺženie by zaistila plavebná komora vedľa súčasnej hate na rieke Radějovka (pri prístave Skalica) a rozšírenie vodného koryta na nesplavnom úseku pod haťou v dĺžke asi 800 m. Súčasťou projektu je takisto vybudovanie novej lávky pre chodcov a cyklistov, ktorá by zabezpečila dobré prepojenie medzi českou a slovenskou stranou.
  2. severným smerom – do mesta Kroměříž. Toto predĺženie v dĺžke približne 15,8 km by zaistila plavebná komora Bělov a úprava zdrže hate Bělov.

Po zrealizovaní týchto dvoch predĺžení by sa dĺžka súvisle splavného úseku Baťovho kanála zvýšila zo súčasných 53 km na približne 76 km.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ https://www.batacanal.cz/pdf/spolocny_sprievodca.pdf
  2. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-05-29]. Dostupné online. Archivované 2016-06-29 z originálu.
  3. ↑ a b c d e f https://www.batacanal.cz/vodni-cesta/aktualni-provoz.html
  4. ↑ a b c d https://www.batacanal.cz/vodni-cesta/soucasnost.html
  5. ↑ https://www.google.sk/maps/@48.8765626,17.2244636,15z?hl=sk
  6. ↑ a b c d e f g https://www.batacanal.cz/vodni-cesta/historie.html
  7. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-05-29]. Dostupné online. Archivované 2016-07-02 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°56′44″S 17°21′23″V / 48,945468°S 17,356381°V / 48.945468; 17.356381

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Baťov_kanál&oldid=7867492“