Kúty (okres Senica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°39′33″S 17°01′15″V / 48,659167°S 17,020833°V / 48.659167; 17.020833
Kúty
obec
KutyChurch1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Rieka Myjava
Nadmorská výška 156 m n. m.
Súradnice 48°39′33″S 17°01′15″V / 48,659167°S 17,020833°V / 48.659167; 17.020833
Rozloha 27,16 km² (2 716 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 006 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 147,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1392
Starosta Branislav Vávra[3] (nezávislý)
PSČ 908 01 (pošta Kúty 1)
ŠÚJ 504513
EČV SE
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Kúty
Nám. Radlinského 981
908 01 Kúty
E-mailová adresa obec@kuty.sk
Telefón 034/699 9611
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Kúty
Webová stránka: www.kuty.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Kúťan[4]

Kútyobec na Slovensku v okrese Senica.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Kúty sa nachádzajú v západnej časti Záhorskej nížiny, asi 4 km východne od rieky Morava a štátnej hranice s Českom. Trojmedzie s Českom a Rakúskom leží asi 8 km juhozápadne. Južne od obce preteká rieka Myjava.

Obec susedí na severe s obcou Brodské, na východe s obcami Čáry a Kuklov, na juhu s obcami Borský Svätý Jur a Sekule a na západe s moravskou obcou Lanžhot.

Kúty sú významnou dopravnou križovatkou; centrom obce vedie cesta I/2 z Malaciek na Holíč, ktorú tu križuje cesta II/425 na Břeclav a II/500 na Senicu. Západne od obce vedie diaľnica D2 z Bratislavy do Brna. Východný okraj obce lemuje železničná trať Bratislava – Břeclav, na ktorú sa v tunajšej stanici pripájajú trate do Sudoměříc a Trnavy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Osada s názvom Kuth sa písomne spomína v roku 1392, v roku 1498 sa objavuje názov Kwhty. Prítomnosť ľudí v tejto časti Slovenska však siaha ďaleko do minulosti, čo dokazujú archeologické nálezy osídlenia z doby kamennej (2000 – 1900 pred Kristom) a z doby bronzovej (1500 – 700 pred Kristom). Mladšie nálezy pochádzajú z doby železnej (500 – 0 po Kristovi), predhradištnej a staršej doby hradištnej a poukazujú na kontinuálne osídlenie okolia sútoku riek Morava a Myjava.

Stredoveká osada bola súčasťou ostrokamenského panstva, neskôr patrila rodu Czoborovcov. Veľký požiar postihol dedinu v roku 1645, no jej pomerne rýchle obnovenie dokazuje prítomnosť troch mlynov v roku 1678. V roku 1736 prechádza obec do majetku Habsburgovcov.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Kúty

V roku 1707 sa spomína kaplnka svätej Anny, v rokoch 17171726 bol vybudovaný kostol Svätého Jozefa Pestúna a v roku 1826 zvonica. Veža kostola bola dokončená v roku 1841.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa narodil Prof. PhDr. Pavol Palkovič, DrSc. – slovenský teoretik drámy a literatúry.

Pochovaný je tu Andrej Ľudovít Radlinský – rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha, spoluzakladateľ Matice slovenskej.

Mgr.Jozef Mikuš (1934 - 1997) - tu sa narodil a je tu tiež aj pochovaný. Bol to stredoškolský pedagóg, regionálny historik, propagátor regionálnej histórie a jeden zo zakladateľov gorazdovskej tradície.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Kúťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]