Rohov (okres Senica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°43′36″S 17°20′42″V / 48,7266°S 17,3451°V / 48.7266; 17.3451
Rohov
obec
Rohov - pohľad z lietadla.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Región Záhorie
Nadmorská výška 210 m n. m.
Súradnice 48°43′36″S 17°20′42″V / 48,7266°S 17,3451°V / 48.7266; 17.3451
Rozloha 4,57 km² (457 ha) [1]
Obyvateľstvo 375 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 82,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1394
Starosta Roman Ravas[3] (nezávislý)
PSČ 906 04
ŠÚJ 556122
EČV SE
Tel. predvoľba +421-34
E-mailová adresa rohov@rohov.sk
Telefón 0346511024
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Rohov, Senica District
Webová stránka: www.rohov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Rohov je obec na Slovensku v okrese Senica

Poloopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží uprostred Myjavskej pohorkatiny, v doline Paseckého potoka. Nadmorská výška je v chotári od 205 po 350 metrov. Pohorkatinný povrch chotára tvoria mladšie treťohorné íly, pieskovce, štrky a na povrchu čiastočne treťohorná spraš. Nachádza sa tu sírnatý prameň.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec, ako sa uvádza v oficiálnych prameňoch, sa spomína v roku 1471 odkedy patrila hradu Branč. Ale Stibor zo Stiboríc (mladší) v testamente, napísanom 5. septembra 1431 na Beckove, ustanovil svojho maršala Adama Bress de Rohov (z Rohova) exekútora testamentu. Najnovšie však pri štúdiu Žigmundových privilegiálnych listín Mgr. Vladimír Petrovič (historik Záhorského múzea v Skalici) zistil v donačnej listine z roku 1392 opisujúcej majetky prináležiace hradu Holíč, že sa tu spomína i Ekfalwa – Rohov, i keď v tom čase ako osada spustošená a opustená (populosis Item desertis). Je to prvá písomná zmienka o Rohove.

Obec patrila panstvu Branč, od 1569 rodine Amádeovcov, neskôr rodine Gvadányiovcov, Hederváriovcov, Nyáryovcov, Zichiovcov, Esterháziovcov, Erdodyovcov a Horeckých. V roku 1715 mala 4 poddanské a 10 želiarských domácností. Už v roku 1720 boli v obci vinice. V roku1752 žilo v Rohove 18 rodín, 1787 bolo v obci už 60 domov a 333 obyvateľov. V roku 1828 tu bolo 44 domov a 307 obyvateľov. Pôvodne sa zaoberali vinohradníctvom a neskoršie poľnohospodárstvom. V roku 1843 bol Rohov vedený ako slovenská obec, v ktorej žije 302 obyvateľov, z toho 256 katolíkov, 15 evanjelikov a 31 židov. Bol tam vodný mlyn.

Na prelome 19. a 20. storočia vlastnil rohovské majetky veľkostatkár Alfréd Murányi. Ráz obce sa zachoval i po roku 1918, v roku 1924 bol v Rohove veľký požiar.

Do roku 1948 tu pracoval spomínaný mlyn. Odkedy bol v obci sa nevie, zachovala sa však listina v origináli, kde barón Jozef Horecký prenajal mlyn v rokoch 1769 a 1790 rodine Zelenkových.

V roku 1960 sa obec Rohov zlúčila s Rybkami, vznikla obec Rohovské Rybky. V roku 1990 v dôsledku zmien a následným zvýšením právomocí rozhodovania obecných zastupiteľstiev sa Rohovské Rybky rozčlenili.

Názov obce[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Rohov vznikol podľa polohy prvého domu. Stál na rohu lesa a jeho vlastníkom bol mlynár. Z toho zjednodušením vznikol názov Rohov.

Vývin názvu obce

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kaštieľ, dvojpodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z prvej štvrtiny 19. storočia. Stojí na mieste staršej stavby, ktorej hmota bola použitá pri jeho stavbe. Od roku 1953 je tu ústav sociálnej starostlivosti pre mládež so 105 posteľami. Interiéry sú plochostropé, okrem chodby, ktorá má českú placku. Priečeliu kaštieľa dominuje päťosový portikus, ktorý je ukončený trojuholníkovým štítom, v ktoréhho tympanóne je umiestnený reliéfny erb. Na dvorovej fasáde je trojosový stredný rizalit, zakončený štítom s tympanónom.[4] Fasáda je členená kordónovou rímsou, okná majú šambrány a nadokenné rímsy.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny, jednoloďová renesančná stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 16281636.[5] Barokovou úpravou prešiel v prvej polovici 18. storočia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami a českými plackami. Nachádza sa tu drevený organový chór. Hlavný oltár je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia, v strede stĺpovej architektúry je obraz sv. Kataríny, flankovaný barokovými sochami sv. Štefana a Ladislava. Dva bočné oltáre sú z poslednej tretiny 18. storočia s totožnou luiséznou architektúrou a novšími doplnkami. Kazateľnica je neskorobaroková z konca 18. storočia, na rezonančnej strieške je umiestnená skupina sv. Trojice. Krstiteľnica je klasicistická, na balustrovej nohe s lupeňovitou nádržou. Krucifix monumentálnych rozmerov je barokových z čias okolo roku 1700 so silným emotívnym obsahom realistického podania. V kostole je umiestnený epitaf maďarského básnika J. Gvadányiho zhotovený v roku 1909. Fasády kostola sú členené dvojstupňovými opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená zvonovitou helmicou s laternou. Kostol je obohnaný múrom, ktorý slúžil vo vojnových časoch 17. a 18. storočia ako fortifikácia.
  • Prícestná socha sv. Floriána, neskorobaroková z druhej polovice 18. storočia.[6] Na vysokom podstavci je umiestnená postava svätca vo vlajúcom rúchu.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte začiatkom 20. storočia bolo známe paličkovanie čipiek z hrubších konopných a bavlnených nití do kútnice, úvodnice, na uteráky a obrusy.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Rohov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]