Znojmo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°51′20″S 16°02′56″V / 48,855556°S 16,048889°V / 48.855556; 16.048889
Znojmo
mesto
Znojmo-Nicholas Square.jpg
Kostol svätého Mikuláša
Znojmo vlajka.gif
Znojmo znak.png
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1) Znojmo (CZ0647)
Obec s rozš. pôs. Znojmo
Poverená obec Znojmo
Historická krajina Morava
Rieka Dyje
Nadmorská výška 290 m n. m.
Súradnice 48°51′20″S 16°02′56″V / 48,855556°S 16,048889°V / 48.855556; 16.048889
Rozloha 65,93 km² (6 593 ha)
Obyvateľstvo 33 805 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 512,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1048
Starosta Ing. Vlastimil Gabrhel
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 669 02
Miestne časti 9
Zákl. síd. jednotky 31
Katastrálne územie 10
LAU 2 (obec) CZ0647 593711
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Znojmo
Obroková 2/10
669 22 Znojmo
E-mailová adresa info@muznojmo.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Znojmo
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.muznojmo.cz
Portal.svg Český portál

Znojmo (nem. Znaim) je štatutárne mesto ležiace na juhu Moravy, rozkladajúce sa vysoko na ľavom brehu nad riekou Dyje. Nachádza sa 52 km juhozápadne od Brna a 75 km severozápadne od Viedne. Zaujíma rozlohu 65,93 km² a má okolo 34 tisíc obyvateľov, čím je druhým najväčším mestom Juhomoravského kraja.

Od roku 1960 patrí do Juhomoravského kraja, v ktorom je okresným mestom. Predtým od roku 1949 malo podobné postavenie v rámci vtedajšieho Brnenského kraja. Pred zrušením krajského zriadenia to bolo až do 31. decembra 1948 centrum rovnomenného okresu. Za Rakúsko-Uhorska bolo až do roku 1928 Znojmo štatutárnym mestom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie do tridsaťročnej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Priestor mesta bol osídlený už v dobe prehistorickej. Od 8. storočia nášho letopočtu sa na skalnom ostrohu naproti dnešnému centru mesta a hradu rozkladalo rozsiahle staromoravské hradisko, ktoré strážilo brod cez rieku Dyje vzdialený asi 900 m, kadiaľ prechádzala obchodná cesta z Čiech cez západnú Moravu do Podunajska. Vnútri hradiska, ktoré v 8. až 10. storočí ovládalo rozsiahlu oblasť dnešnej juhozápadnej Moravy a priľahlej časti Dolného Rakúska, bol vo veľkomoravskom období vystavaný kostolík (rotunda) sv. Hipppolyta. Existencia druhého kostola zostáva zatiaľ väčšou časťou akademickej obce spochybňovaná. Existovalo tu tiež rozsiahle pohrebisko, objavené v roku 2007 a naďalej intenzívne skúmané. Staromoravské Znojmo (Hradište) bolo niekedy v polovici 10. storočia poničené Maďarmi, život tu bol ale vzápätí na prelome tisícročí obnovený. Po dobytí Moravy českými Přemyslovcami (1019/1029) bolo prvé správne centrum zriadené práve ešte na Hradišti. Nový přemyslovský hrad bol vybudovaný bližšie k strategickému riečnemu brodu na náprotivnej strane Gránického údolia za vlády moravského kniežaťa Konráda I. a jeho syna Litolda.

Prvá písomná zmienka o Znojme je vo falšované listine, hlásiacej sa do roku 1048, ktorou knieža Břetislav zakladá prepoštstvo v Rajhrade a kde je medzi svedkami uvedený znojemský kastelán Markvart. Po smrti kniežaťa Břetislava pripadlo Znojemsko jeho synovi Konrádovi I. Najneskôr po roku 1092 tu vzniklo samostatné údelné přemyslovské kniežatstvo. Za Konrádovho syna Litolda sa na znojemskom hrade razili aj prvé mince - znojemské denáre. Na predpolí hradu vznikli predmestské osady s dominantami kostolov sv. Michala a sv. Mikuláša.

Rotunda svätej Kataríny z prvej polovice 11. storočia

Najvýznamnejší zo znojemských Přemyslovcov Konrád II. Otto, ktorý postupne ovládol celú Moravu a nakoniec sa stal aj kniežaťom v Čechách, založil v roku 1190 premonštrátsky kláštor v Louce, ktorý stojí na juh od historického stredu mesta. V rokoch 1222-1226 bolo Znojmo Přemyslom Otakarom I. povýšené na kráľovské mesto, prvé svojho druhu na južnej Morave. Bolo opevnené silnými hradbami, ktoré sa z veľkej časti zachovali dodnes. Veľký rozkvet Znojma nastal v 13. a 14. storočí, kedy malo už dláždené ulice, vodovod a dva špitály. Roku 1240 daroval kráľ Václav I. prepoštstvo sv. Hypolita na Hradišti spoločenstvu špitálnych bratov a sestier u sv. Františka v Prahe, vzniknutému z iniciatívy svätej Anežky Českej, sestry kráľa Václava, z ktorého sa onedlho vytvoril Rytierský rád krížovníkov s červenou hviezdou.

V bezprostrednej blízkosti hradu založil kráľ Václav I. kláštor Rádu minoritov (1226-1239), neskôr tu vznikol aj kláštor klarisiek (1271-1274). Po bitke na Moravskom poli (26. augusta 1278) bol v minoritskom kláštornom kostole Nanebovzatia Panny Márie pochovaný český kráľ a moravský markgróf Přemysl Otakar II. (1279). V roku 1296 preniesol Václav II. pozostatky svojho otca do chrámu sv. Víta v Prahe. V januári 1307 sa u znojemských minoritov zišiel český kráľ Rudolf I. so svojím otcom, rímskym kráľom Albrechtom I., aby tu vyhlásili nový poriadok postupnosti panovníkov na českom tróne, ktorý však kvôli skorému Rudolfovému úmrtí a odlišnej vôli českej šľachty, nikdy nenadobudli platnosť. Za vlády kráľa Jana Luxemburského bolo mesto niekoľkokrát zastavené rakúskym vojvodom a v roku 1404 bolo ako bašta stúpencov moravského markgrófa Prokopa Luxemburského dva mesiace bezúspešne obliehané vojskami rakúskeho vojvodu Albrechta IV. a uhorského kráľa Žigmunda. V husitských vojnách v 1. polovici 15. storočia zostalo mesto katolícke a prokráľovské. Smrťou Žigmunda Luxemburského tu v roku 1437 vymrela dynastia Luxemburgovcov.

Obdobie po tridsaťročnej vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Po bitke na Bielej hore sa v meste v roku 1628 konal zemský snem, na ktorom bolo pre Moravu vyhlásené obnovenie zriadenie zemské, ktorým uzákonili dedičnosť Habsburgovcov na českom tróne a rekatolizáciu. Roku 1645, za tridsaťročnej vojny, dobyli schudobnelé Znojmo počas troch dní Švédi pod velením generála Lennarta Torstensona (1603-1651).

Koncom 17. storočia bolo mesto postihnuté veľkou epidémiou moru, ktorá si vyžiadala takmer 800 obetí. Znojmo zasiahli aj napoleonské vojny, prvýkrát v roku 1805, kedy tadiaľ prešli Rusi aj Francúzi pred bitkou pri Slavkove, a druhýkrát v roku 1809, kedy sa v blízkosti Znojma odohrala bitka medzi rakúskymi a francúzskymi vojskami, známa ako bitka pri Znojme. Znojemský hrad stratil po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 svoj strategický význam a v spustnutom stave ho cisár Jozef I. predal Maxmiliánovi Františkovi z Deblín a jeho bratovi, ktorí jeho západnú časť prestavali na zámok a vo východnej časti zriadili pivovar. Od roku 1784 bol zámok využívaný ako kasárne a špitál a od roku 1921 slúži Juhomoravskému múzeu. Z pôvodného hradu sa zachovala len románska rotunda sv. Kataríny a do roku 1892 stála pri vstupe z predhradia takzvaná Lúpežnická veža.


Ďalší rozvoj Znojma nastal v 18. a 19. storočí v súvislosti s vybudovaním cisárskych ciest do Brna, Prahy a Viedne, vybudovaním prepojovacej Štátnej dráhy Viedeň-Hrušovany-Brno s odbočkou na Znojmo (1870) a najmä Severozápadnej železnice Viedeň-Znojmo-Jihlava-Nymburk-Praha / Děčín (1871). Výstavba trate dala podnet k vypracovaniu nadčasového, veľmi kvalitného regulačného plánu, podľa ktorého sa mesto začalo veľmi rýchlo rozširovať, najmä smerom na východ k Novosadům, k doline potoka Lesky a k novej stanice. Na okružnej ceste vzniklo zaujímavé hviezdicové Mariánske námestie, inšpirované parížskym Place Charles-de-Gaulle. Výstavba trate umožnila rozvoj znojemského zeleninárstva a sadovníctva a nálezy ložísk kaolínu prispeli k rozvoju keramického priemyslu v meste. Boli založené početné parky, postavili sa nové školy, Albrechtove kasárne (neskôr Žižkove), mestská vodáreň, židovská synagóga (1888), mestské divadlo (1900), evanjelický kostol či krajský súd s väznicou (1913-1919, dnes okresný súd).

Novodobé dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Znojmo pred rokom 1909

Sľubný rozmach mesta zastavila prvá svetová vojna. Pri rozpade Rakúsko-Uhorska na jeseň 1918 sa Znojmo stalo centrom separatistického regiónu Nemeckej južnej Moravy, ktorý sa vzoprel pripojeniu k novo vzniknutému Československu a s odvolaním sa na Wilsonom deklarované právo sebaurčenia vyhlásil spolupatričnosť s Nemeckým Rakúskom. Až vojenskou intervenciou 16. decembra 1918 bolo Znojmo s okolím obsadené československými jednotkami. Nasledoval mohutný príliv českých úradníkov do mesta a s ním súvisiaci odchod časti Nemcov, najmä z radov inteligencie. Tým bola doterajšia majorita Nemcov v meste vyrovnaná a v roku 1920 bol starostom mesta zvolený prvý Čech - Dr. Josef Mareš. Vďaka jeho uvážlivej politike širokého konsenzu sa podarilo spolužitie medzi oboma národnosťami v meste udržať v pokojných medziach. Mesto vtedy oficiálne navštívil prezident republiky Tomáš Garrigue Masaryk. Rozvoj mesta v medzivojnovom období bol aj naďalej vďaka masívnej výstavbe obytných domov dynamický, napriek tomu sa mesto začalo prvýkrát vo svojej histórii potýkať so syndrómom mesta na periférii. Vznik colnej hranice medzi ČSR a Rakúskom, redukcia prevádzky na Severozápadnej dráhe a ďalšie centralistické opatrenia pražskej vlády do značnej miery obmedzili vývoz tradičných znojemských komodít do rozľahlej spádovej oblasti v okolí Viedne a prispeli k ochudobneniu značnej časti obyvateľov. Tento aspekt prispel k silnej radikalizácii nemeckého obyvateľstva, najmä po vzniku Sudetonemeckej strany.

Mníchovskou dohodou z jesene 1938 bolo Znojmo pripojené k hitlerovskej Tretej ríši. To vyvolalo exodus značnej časti českého a židovského obyvateľstva zo Znojma do iných častí republiky. Židovská synagóga bola uzavretá a neskôr zbúraná. S koncom druhej svetovej vojny na jar 1945 bolo Znojmo poškodené niekoľkými náletmi sovietskych a amerických bombardérov. Priamy zásah dostala budova starej radnice, veľké škody utrpela vlaková stanica. Nemecká branná moc mesto opustila tesne pred príchodom Červenej armády (8. mája 1945). S príchodom Sovietov a obnovením československej štátnej moci došlo k divokej fáze odsunu nemeckého obyvateľstva z mesta. Prvé vlaky po obnovenej trati z vnútrozemia privážali stovky českých novousadlíkov. Neskôr, vo fáze organizovaného odsunu, bolo nemecké obyvateľstvo internované v priestore núteného pracovného tábora na Pražskej triede. V meste tiež v rokoch 1945-1948 zasadal mimoriadny ľudový súd. Počas vlakových transportov v roku 1946 bolo odsunutých do amerického okupačného pásma v Nemecku až 15 tisíc znojemských Nemcov. Nové obyvateľstvo prichádzalo najmä z oblasti Českomoravskej vrchoviny a tiež z Hanej, Valašska a Slovácka. Jednalo sa o najväčšiu etnickú premenu v dejinách mesta od 13. storočia.

V parlamentných voľbách v roku 1946 tu zvíťazila kandidátka Komunistickej strany Československa. Po komunistickom prevrate v februári 1948 došlo k postupnému uzatvoreniu hraníc s Rakúskom. Znojmo sa stalo tzv. Hraniččiarským mestom, "hrádzou proti imperializmu".

V stredu 21. augusta 1968, zaplavili dnešné Masarykovo námestie sovietske tanky T 54 s bielymi inváznymi pruhmi.

Súčasťou mesta boli predtým aj obce Dobšice, Dyje, Kuchařovice, Nový Šaldorf-Sedlešovice a Suchohrdly,[2] ktoré dnes tvoria Zväzok obcí Znojemsko.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Katastrálne územie Znojma
Sčítanie ľudu Obyvatelia celkovo Národná príslušnosť
Rok Nemci Česi Iná
1880 12 772 11 012 1 528 232
1890 15 167 12 936 1 982 249
1900 16 988 14 584 2 032 372
1910 19 683 16 812 2 496 375
1921 21 197 7 988 11 691 1 518
1930 25 855 8 347 16 139 1 369
1971 26 126
1981 39 263
1991 39 949
2001 35 773
2011 34 078 16 19 061 4 928 Moravania

[3] [4] [5]

Štruktúra obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky v meste a okolí[upraviť | upraviť zdroj]

Mikulášske námestie, vľavo kostol sv. Mikuláša, vpravo Svätováclavská kaplnka

V meste sa nachádza mnoho pamiatok, z ktorých sú niektoré zapísané aj do zoznamov kultúrnych pamiatok ČR. Samotné Znojmo je mestskou pamiatkovou rezerváciou, v meste sa nachádza aj Národná kultúrna pamiatka Českej republiky - rotunda svätej Kataríny z 12. storočia, pamiatkovo chránená z dôvodu zachovalých nástenných malieb z roku 1134, ktoré zobrazujú Přemyslovskú rodovoú povesť a podobizne vládnucich přemyslovských kniežat a kráľov a tiež podobizne moravských údelných kniežat. Mimo túto NKP SR sa v meste nachádza aj 216 nehnuteľných kultúrnych pamiatok ČR.[6] Medzi najznámejšie pamiatky patria znojemské kostoly, Loucký kláštor a ďalšie bývalé kláštory, rôzne meštianske domy a ďalšie pamiatky. Medzi ďalšie významnejšie pamiatky patrí Znojemský hrad nad údolím Gránického potoka, rozsiahle niekoľkoposchodové Znojemské podzemie z 13.17. storočia, Sealsfieldův kámen položený k pamiatke spisovateľa Charles Sealsfield či Znojemská radničná veža postavená Mikulášom zo Sedlešovice. Z mestských domov vynikajú napr. Althanský, Daunův alebo Ugartův palác.

Radnica mesta ponúka na svojich stránkach iniciatívu 77 divov Znojma,[7] ktorá má podporovať cestovný ruch a zobrazovať tak pamiatky delené do niekoľkých skupín. Pamiatky sú prezentované na rôznych veľtrhoch cestovného ruchu či v mestských tlačovinách a rozvoju turizmu v okolí napomáhajú aj cyklotrasy či vínne cesty. V Znojme sa nachádza 7. zastavení trojštátnej trasy pútnických miest, nazvanej Kristkova podyjská glyptotéka.

V blízkosti historického jadra mesta sa nachádza hrádza vodnej nádrže Znojmo.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Maskot mesta Znojma - Znojemská uhorka

V roku 2005 vznikol Hudobný festival Znojmo, ktorý sa od tej doby rozrastá a predlžuje. Každý ročník je zameraný na iného skladateľa a s tým súvisí aj obmena podtitulov festivalu (Na Händla Bacha, (ne)vinna degustácia Mozarta, Ludwig wein Beethoven, In vino Vivaldi). V roku 2008 vznikol ako súčasť Hudby Znojmo ďalší festival, Znojmo Jazz Fest a v roku 2009 nasledoval VOC festival Znojmo s podtitulom "dni folklóru a originálnych znojemských vín".

Znojemské vinobranie[upraviť | upraviť zdroj]

Každý rok prebieha Znojemské historické vinobranie, spojené s predajom burčiaku a kultúrnymi atrakciami po celom meste.[8] Vinobrania sa pravidelne zúčastňuje asi 80 tisíc návštevníkov.[9]

Vinárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka vhodným klimatickým podmienkam sa v meste darí vinárstvu a ovocinárstvu. Znojmo sa preslávilo takisto uhorkami, ktorých pestovanie na Znojemsku zaviedol v roku 1571 Loucký opát Jiří II. Dnes sa mesto stalo opätovne centrom vinárstva a cieľovým miestom milovníkov prírody, a to najmä zásluhou novo vzniknutého Národného parku Podyjí. Znojmo je vinárskou obcou v rámci Znojemskej vinárskej podoblasti.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobia dva veľké športové oddiely, a to futbalový klub 1. SC Znojmo založený v roku 1953 a hrajúci Futbalovú národnú ligu a hokejový klub Orli Znojmo, hrajúci od sezóny 2011/12 medzinárodnú rakúsku hokejovú ligu. Ďalším významnejším klubom v Znojme je florbalový TJ Znojmo Laufen CZ, ktorý medzi rokmi 2008 a 2010 hral extraligu, ale v roku 2010 zostúpil do nižšej ligy. Klubom, ktorý hrá extraligu a má základňu v Znojme je aj korfbalový klub Korfbal Znojmo. V meste pôsobia tiež dva vodácke oddiely, a to TJ Znojmo - Oddiel kanoistiky a Vodácky oddiel Neptún.

Od roku 2009 v Znojme pôsobí tím amerického futbalu TJ Znojmo Knights, ktorý je od roku 2012 členom Českej asociácie amerického futbalu.

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. Český statistický úřad
  3. Historický místopis Moravy a Sliezska v rokoch 1848-1960, sv. 9. 1984
  4. Databáza demografických údajov za obce SR, Český štatistický úrad
  5. ČSÚ
  6. MonumNet, zoznam pamiatok v Znojme
  7. 77 divov Znojma, Znojmo city
  8. Znojemské vinobranie
  9. idnes.cz: Do Znojma a Mikulova dorazilo 120 tisíc ľudí. Aké vinobranie bolo lepšie?

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Znojmo na českej Wikipédii.
Mestá a obce okresu Znojmo

BanticeBěhařoviceBezkovBítovBlannéBlížkoviceBohuticeBojanoviceBoroticeBoskovštejnBožiceBřežanyCitoniceCtidružiceČejkoviceČermákoviceČernínDamniceDobeliceDobřínskoDobšiceDoleniceDolní DubňanyDyjákoviceDyjákovičkyDyjeDžbániceGrešlové MýtoHavraníkyHevlínHluboké MašůvkyHnaniceHodoniceHorní BřečkovHorní DubňanyHorní DunajoviceHorní KouniceHostěradiceHostimHraběticeHrádekHrušovany nad JevišovkouChvalaticeChvaloviceJamoliceJaroslaviceJevišoviceJezeřany-MaršoviceJiřice u MiroslaviJiřice u Moravských BudějovicKadovKorolupyKravskoKrhoviceKřepiceKřídlůvkyKubšiceKuchařoviceKyjoviceLančovLechoviceLesnáLesoniceLitobratřiceLubniceLukovMackoviceMašoviceMedliceMikuloviceMilíčoviceMiroslavMiroslavské KníniceMorašiceMoravský KrumlovNašiměřiceNěmčičkyNový Šaldorf-SedlešoviceOlbramkostelOlbramoviceOleksoviceOnšovOslnovicePavlicePetrovicePlavečPlenkovicePodhradí nad DyjíPodmolíPodmyčePráčePraviceProkopovProsiměřicePřeskačeRešiceRozkošRudliceRybníkySkaliceSlatinaSlupStálkyStarý PetřínStošíkovice na LouceStrachoticeStřeliceSuchohrdly u MiroslaviSuchohrdlyŠafovŠanovŠatovŠtítaryŠumnáTasoviceTavíkoviceTěšeticeTrnové PoleTrstěniceTulešiceTvořihrázUherčiceÚjezdÚnanovValtroviceVedroviceVelký KarlovVémysliceVevčiceVišňovéVítoniceVracoviceVranov nad DyjíVranovská VesVratěnínVrbovecVýroviceVysočanyZálesíZbloviceZnojmoŽeleticeŽeroticeŽerůtky