Kráľovský Chlmec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°25′53″S 21°58′22″V / 48,431389°S 21,972778°V / 48.431389; 21.972778
Kráľovský Chlmec
maď. Királyhelmec
mesto
Királyhelmec098.JPG
Kostol sv. Ducha a kaštieľ
Kráľovský Chlmec - Zástava.jpg
Vlajka
Kráľovský Chlmec - erb.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 130 m n. m.
Súradnice 48°25′53″S 21°58′22″V / 48,431389°S 21,972778°V / 48.431389; 21.972778
Rozloha 23,81 km² (2 381 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 429 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 312,01 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1214
Primátor Karol Pataky[3] (MOST-HÍD)
PSČ 077 01
ŠÚJ 528447
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Ľ. Kossutha 99
077 01 Kráľovský Chlmec
E-mailová adresa poslať email
Telefón 056 / 632 12 38
Fax 056 / 632 21 40
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Kráľovský Chlmec
Webová stránka: www.kralovskychlmec.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Kráľovskochlmčan[4]

Kráľovský Chlmec (v minulosti Kráľovský Chlumec, maď. Királyhelmec) je mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji. Je významným centrom Medzibodrožia. Mesto má silné zastúpenie maďarskej národnosti.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Mesto leží v juhovýchodnej časti Slovenska, na východnom úpätí Chlmeckých kopcov v regióne Medzibodrožie. Obklopuje ho Východoslovenská nížina a zo severnej strany mokrade CHKO Latorica. Mestom prechádza cesta I/79 a II/555, južne vedie železničná trať Košice – Čierna nad Tisou. Trebišov je od Kráľovského Chlmca vzdialený 29 km severozápadne, Veľké Kapušany 16 km severne a Čierna nad Tisoukm východne.

Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Po vzniku Uhorska sa osada a ako aj celé Medzibodrožie stali súčasťou Zemplínskej župy. S názvom „Helmech“ sa stretávame v zakladacej listine obce Leles z roku 1214.
V polovici 15. storočia bola usadlosť povýšená na zemepánske mesto, o čom svedčí aj historická pečať mesta s erbom.

Na vyvýšenine nad mestom dal postaviť Péter Perényi začiatkom 16. storočia hrad. Jeho zrúcaniny sú dnes známe ako Csonkavár.

V 17. storočí mesto dočasne patrilo pod Sedmohradské kniežatstvo. V tomto období dala Zuzana Lórantfiová, vdova po Jurajovi Rákócim I., postaviť v meste kaštieľ.
V druhej polovici 19. storočia sa Kráľovský Chlmec stal okresným centrom.

V roku 1918 sa Kráľovský Chlmec stal súčasťou Česko-slovenskej republiky. Po 1. viedenskej arbitráži bol pripojený k Maďarsku.

Mesto bolo sídlom Medzibodrožského okresu, ktorého štatút zanikol v roku 1960. Mesto bolo pričlenené do okresu Trebišov.

Symboly mesta[upraviť | upraviť kód]

Podľa Heraldického registra [5] má mesto tieto symboly prijaté od 15. storočia. Doložený erb je z pečatidla z roku 1561. Znovuobnovený bol v roku 1977.

Erb[upraviť | upraviť kód]

V striebornom štíte zelená, do kruhu stočená vínna réva s dvoma listami vybiehajúcimi do horných rohov štítu, uprostred s červeným strapcom hrozna.

Vlajka[upraviť | upraviť kód]

Vlajka mesta pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov červeného, zeleného, bieleho, zeleného, červeného. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma cípmi, t. j. jedným zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Kráľovský Chlmec mal v roku 2013 podľa sčítania 8 033 obyvateľov.

Národnostné zloženie (2011):

Náboženské zloženie (2011):[6]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Hrad Čonkavár, zvyšky stredovekého hradu pravdepodobne z 15. storočia (uvádza sa aj začiatok 16. storočia), ktorý sa nachádza vo vyvýšenej polohe západne od centra mesta. Vlastníkom hradu bol premonštrátsky kláštor v Lelesi, neskôr šľachtické rody ako Palóciovi či páni z Perína. V prvej polovici 17. storočia je doložený ako panský majer (udvarház) s obytnou panskou kúriou a hospodárskym príslušenstvom. Z hradu sa dochovali dve protiľahlé steny pôvodnej dvojpodlažnej obytnej veže a pivnice s valenými klenbami. Hrad je postavený z lomového kameňa, nárožia sú z veľkých tesaných tufových kvádrov. Ruiny hradu prešli konzerváciou.[7]
  • Kaštieľ Zuzany Lorántfiovej, dvojpodlažná pôvodne renesančná bloková stavba s valbovou strechou z druhej polovice 16. storočia. Kaštieľ nechala vybudovať vdova po Jurajovi I. Rákocim Zuzana Lorántfiová na mieste staršej kúrie. Úpravami prešiel v 18. a 19. storočí, naposledy po druhej svetovej vojne.[8] V súčasnosti tu sídli základná umelecká škola. Priečelie kaštieľa je horizontálne členené kordónovou rímsou, okná majú nadokenné rímsy a šambrány. Nad portálom je umiestnený spojený erb Rákociovcov a Lorántfiovcov s vročením 1652.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Ducha, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty zo 14. storočia. Barokovo bol upravený v druhej polovici 18. storočia. Ďalšou úpravou prešiel v rokoch 1896 a 1946. Z pôvodnej gotickej stavby sa dochovalo presbytérium s rebrovou krížovou klenbou z druhej polovice 14. storočia. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádzajú klasicistické oltáre, kazateľnica a patronátne lavice z obdobia okolo roku 1800.[9] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s kamennými osteniami. Priečelie má členené lizénami, veža vystupuje vo forme rizalitu, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1787. V roku 1900 bol upravovaný v duchu neogotiky. V interiéri sa nachádzajú dve drevené protiľahlé empory umiestnené na kratších stranách pôdorysu. Zariadenie kostola je neogotické.[10] Fasády kostola sú hladké s polkruovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je dekorovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou s vročením 1923.
  • Ortodoxná synagóga, eklektická stavba z roku 1850. Na bohoslužobné účely bola využívaná do roku 1968, neskôr ako sklad nábytku. V medzivojnovom období mala židovská populácia v meste silné zastúpenie.[11] V súčasnosti synagóga chátra. V interiéri je dochovaná orintalizujúca výmaľba, priestoru dominuje Aron hakodeš. Priečelie synagógy je členené lizénami a kordónovou rímsou ukončené je dekoratívnou stupňovitou atikou s trojuholníkovým štítom.

Školstvo[upraviť | upraviť kód]

  • Základná škola (M. Hunyadiho 16)
  • Základná škola (L. Kossutha 56)
  • Špeciálna základná škola (Majlátha 1)
  • Základná umelecká škola (Námestie hrdinov 10/338)
  • Stredná odborná škola (Rákocziho 23)
  • Gymnázium (Horešská 18)

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť kód]

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť kód]

  • László Mécs, premonštrátsky kňaz a básnik, žil a tvoril v meste v rokoch 19301944

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Kráľovskochlmčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Heraldický register SR I.str. 114–115
  6. Štatistický úrad Slovenskej republiky: Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. Bratislava, 2012, s. 178-179. ISBN 978-80-8121-208-6.
  7. Kráľovský Chlmec [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Kráľovský Chlmec - Kostol sv. Ducha [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Kráľovský Chlmec - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Synagóga Kráľovský Chlmec [online]. Obnova.sk. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]