Brezina (okres Trebišov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°33′00″S 21°33′11″V / 48,550000°S 21,553056°V / 48.550000; 21.553056
Brezina
obec
Brezina TV.jpg
Brezina v zime
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 179 m n. m.
Súradnice 48°33′00″S 21°33′11″V / 48,550000°S 21,553056°V / 48.550000; 21.553056
Rozloha 12,96 km² (1 296 ha) [1]
Obyvateľstvo 667 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 51,47 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1300
Starosta Magdaléna Balogová[3] (SMER-SD)
PSČ 076 12 (pošta Kuzmice)
ŠÚJ 528218
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Brezová 151
Brezina
076 12  Kuzmice
E-mailová adresa brezina@oubrezina.sk
Telefón 679 12 32
Fax 668 59 50
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Brezina
Webová stránka: Brezina.OcU.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Brezina (v minulosti Kolbáš, Kolbas, maď. Kolbása)[4] je obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú približne z roku 1300. Brezina sa v nich spomína pod menom Kulkassa a Kulbasa. Brezina bola počas svojej histórie prevažne poľnohospodárskou obcou, menšia časť obyvateľstva sa venovala remeslám ako košikárstvo, drevorubačstvo, kováčstvo, tkáčstvo a kolárstvo. Od roku 1920 sa obec nazývala Kolbaš, po maďarsky Kolbása.

Po Prvej viedenskej arbitráži a počas 2. svetovej vojny zostala Brezina súčasťou Česko-Slovenska, resp. neskôr Prvej slovenskej republiky, napriek svojej polohe v blízkosti Maďarska – nachádzala sa v jedinom úseku slovenských hraníc, ohraničeným obcami Slanec, Slanská Huta a Michaľany, kde nedošlo k odstúpeniu územia.

Rozvoj obce sa začal po 2. svetovej vojne. Obec bola oslobodená sovietskou armádou 17. decembra 1944. Do roku 1968 boli upravené miestne komunikácie a v roku 1981 bola dokončená regulácia potoka.

Na základe vyhlášky povereníka vnútra dr. Daniela Okáliho č. A-311/16-II/3-1948[5] z 11. júna 1948 (úradný vestník vlády č. 55 čl. 946/1948) bola obec premenovaná na Brezinu.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Brezina leží v regióne Dolný Zemplín na juhozápade okresu Trebišov, v rovinatej oblasti medzi Slanskými vrchmi, resp. ich časťou Milič a Zemplínskymi vrchmi, v tesnej blízkosti maďarských hraníc (približne 2 km). Susedí s obcami Kuzmice a Kazimír. Obcou preteká potok Izra. V obci začína značkovaná turistická trasa Brezina – Izra (jazero) – Čatorňa (Babia hora, medzi vrcholmi Zbojník/Tolvaj-hegy a Lipovec/Hársas-hegy), ktorou je možné prejsť ďalej do malej obce Pusztafalu v Maďarskej republike. Chotár obce sa nachádza medzi 135 a 310 m n. m.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Heraldického registra [6] má obec tieto symboly prijaté 17. júna 2003. Na erbe je motív poľnohospodárstva a vinohradníctva podľa odtlačku pečatidla z roku 1824.

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V zelenom štíte strieborná bordúra skloneného lemeša, uprostred so sklonenou striebornou ihlou, to všetko sprevádzané vpravo veľkým zlatým pravošikmým klasom na krátkom steble, vľavo zlatým vyrastajúcim viničom s troma striebornými strapcami hrozna (vľavo dvoma) a hore s jedným zlatým listom.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa z vtedajších 702 obyvateľov približne 86% (605) prihlásilo k slovenskej národnosti, necelých 8% (54) k rómskej a 0,43% (3) k maďarskej národnosti. 24,36 % obyvateľov sa hlásilo k rímskokatolíckej, 51,28 % ku gréckokatolíckej a 11,4% k pravoslávnej viere. Menej ako polovica obyvateľstva bola v ekonomicky aktívnom veku, z nich asi dve tretiny boli zamestnané. V obci bolo 224 domov, z toho 190 obývaných.

Rozvoj obyvateľstva

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je zavedený zemný plyn, nachádza sa tu niekoľko obchodov s potravinami a zmiešaným tovarom a pohostinstvo. V obci je futbalové ihrisko a obecná knižnica. V obci je materská škola a malotriedna základná škola. V obci sa každoročne konajú folklórne slávnosti.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek relatívne nízkemu počtu obyvateľov sú v Brezine štyri funkčné chrámy:

  • gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla z roku 1785
  • kostol cirkvi reformovanej z roku 1801 (veža z konca 19. storočia)
  • chrám pravoslávnej cirkvi z roku 1994
  • rímskokatolícky kostol z roku 2004

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. ISBN 80-224-0530-2.
  5. Vyhláška A-311/16-II/3-1948
  6. Heraldický register SR VI.str. 20–21

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]