Veľaty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°31′23″S 21°39′34″V / 48,523056°S 21,659444°V / 48.523056; 21.659444
Veľaty
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 160 m n. m.
Súradnice 48°31′23″S 21°39′34″V / 48,523056°S 21,659444°V / 48.523056; 21.659444
Rozloha 12,04 km² (1 204 ha) [1]
Obyvateľstvo 832 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 69,1 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1220
Starosta Mikuláš Levkut[3] (SMER-SD)
PSČ 076 15
ŠÚJ 543845
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Telefón 056 / 668 68 30
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Veľaty
Webová stránka: www.velaty.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Veľatyobec na Slovensku v okrese Trebišov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

V juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na odlesnenej pahorkatine pod Zemplínskymi vrchmi, sa v nadmorskej výške 155 m nachádza obec Veľaty.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Viaceré pramene uvádzajú osídlenie tejto lokality už v mladšej dobe kamennej (neolite). Systematický archeologický výskum v katastrálnom území Veľaty však doposiaľ nebol uskutočnený.

Vo Varadínskom registri z roku 1220 možno nájsť prvú písomnú zmienku o obci Veľaty, ktorá sa tam uvádza pod názvom Villa Velchea. Pôvodný názov Velchea sa v priebehu historického vývoja menil na Velethe (1417), Welatin (1786), Veľaty a Velatin (1720). Súčasný názov obce sa používa nepretržite od roku 1927. Existuje báj, ktorá hovorí o vzniku názvu Veľaty. Raz prišiel na púti istý cudzinec a prosil obyvateľa tejto obce, aby u neho mohol prenocovať. Na konci pobytu mu za pohostinnosť poďakoval slovami: "Veľa ty pre mňa si urobil"

V druhej polovici 16. storočia (1558) sa uvádza ako majiteľ obce Michal Peréni, ale o desaťročie neskôr (1568) už Imrich Leökös. V sčítacom súpise z roku 1598 patrila rozhodujúca časť majetkov v obci Mikulášovi Bornemiszovi.

Tragické následky mal pre Veľaty vpád vojenského oddielu krymských Tatárov, ktorí v roku 1566 spustošili prevažnú časť obce. Obyvateľstvo utekalo pred Tatármi a mnohí sa už do spustošenej obce nevrátili.

Na Veľaty doľahli následky morovej epidémie roku 1663, ktorá vykynožila takmer celú obec. Tá sa z tejto tragédie len ťažko spamätávala. Na prelome 17. a 18. stor., v dôsledku morovej epidémie a protihabsburských povstaní, boli Veľaty celkom vyľudnené. Zostali neobývané pravdepodobne do roku 1712, keď začalo ich doosídľovanie. Bezprostredne po tom, keď roku 1714 obec dostal do zálohy Martin Kosovič mala päť obývaných a sedem opustených domácností.

Rozvoj obce v 18. storočia významne ovplyvnila slovenská a ruthénska kolonizácia, v dôsledku ktorej sa do opustených usadlostí stredného Zemplína sťahovalo obyvateľstvo severovýchodných častí Uhorska (Slovenska). Ruthénske obyvateľstvo bolo prevažne grécko-katolíckeho vierovyznania. Na rozvoj obce tomto čase poukazujú dostupné demografické údaje z roku 1787. Podľa nich tvorilo vtedajší Velatín už 54 domov a 418 obyvateľov.

V polovici 18. storočia (1748) zobral obec do zálohy Ján Okolicsányi a neskôr sa stala majetkom rodiny Almássyovcov, ktorá mala honosné sídlo v Hraňskom kaštieli. Od Almášiovcov kúpil majetky vo Veľatoch gróf Čáki, ktorý dal postaviť dnes už neexistujúci objekt kaštieľa.

Obec, ktorá sa nachádzala pri hlavnej cestnej komunikácii prechádzajúcej Zemplínskou župou, mala od roku 1794 dôležitú poštovú stanicu. Hlavným zamestnaním obyvateľstva boli poľnohospodárstvo a drevorubačstvo.

Ani Veľaty neobišla roku 1831 cholerová epidémia, ktorá dala podnet k revolte poddaných počas Východoslovenského roľníckeho povstania na žipovsko-trebišovskom smere.

Historické pramene uvádzajú, že majetky ktoré vo Veľatoch vlastnila rodina Čákiovcov prešli do držby rodiny Sapáriovcov a prostredníctvom Etely Sapáriovej na Andrášiovcov.

Na prelome 19. a 20 stor. mal najväčší majetkový podiel v obci gróf Alexander Andráši. Veľaty boli v tomto čase slovenskou obcou, v ktorej žilo v 120 domoch 788 obyvateľov, väčšinou grécko-katolíckeho vierovyznania. Spolu s veľkostatkom patril Andrássyovcom aj kaštieľ, ktorý dali architektonicky dotvoriť a zveľadiť. Kaštieľ však roku 1928 vyhorel a ďalej existoval iba v zrúcaninách. Rozsiahly park so starými a vzácnymi drevinami značne utrpel v priebehu druhej svetovej vojny a postupne schátral.

Koncom 19. stor. existovali pri prameni slanej zásaditej jódovej vody miestne kúpele na liečenie katarov horných dýchacích ciest a vnútorných, najmä zažívacích chorôb a štítnej žľazy. Vodný zdroj tvorila hlboká studňa v grófskom parku so slanou zásaditou jódovou vodou. Kúpele schátrali najmä po tom, keď gróf Alexander Andrássy obmedzil vstup občanov do parku. Park bol totiž jeho vlastníctvom a niektoré pramene uvádzajú, že dal prevažnú časť kúpeľov zbúrať. Zostávajúca časť bola zničená v druhej svetovej vojne. Ľudia si však napriek zákazu grófa odnášali vodu domov a užívali ju pri rôznych neduhoch ako diétnu minerálku.

Začiatkom 20. stor. bolo vo Veľatoch aj úverové družstvo. Zamestnanie obyvateľstva sa ani po vzniku ČSR nezmenilo. Veľaty zostali poľnohospodárskou obcou, časť obyvateľov nachádzala pracovné príležitosti na železnici.

Po Viedenskej arbitráži boli Veľaty až do 14. marca 1939 obsadené ako pohraničná obec horthyovským Maďarskom. Občania sa v tomto čase obracali s petíciami na úrady a žiadali návrat obce späť do vznikajúcej Slovenskej republiky.

Pri prechode frontu počas II. svetovej vojny mala obec značné materiálne škody, pretože sa nachádzala pri hlavnej cestnej komunikácii a na železničnej trati. Veľaty boli známe silnou občianskou i komunistickou zložkou antifašistického odboja, s ktorou spolupracovali aj niektorí príslušníci tamojšej finančnej stráže. Sedemdesiati občania aktívne bojovali v zahraničnej československej armáde, najmä v I. čs. armádnom zbore. Domov sa vrátili všetci, niektorí s trvalými následkami po zraneniach.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky kostol Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová klasicistická stavba so segmentvým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1802. Obnovou prešiel na konci 19. storočia a v roku 1933. Interiér je zaklenutý drevenou krížovou klenbou s pláneným povrchom. Interiéru dominuje ikonostas z roku 1934, dielo miestneho rezbára Antona Heflera.[4] Fasády chrámu sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1867-1870. Stojí na mieste staršej stavby, ktorá v roku 1867 vyhorela. Stavbu kostola podporoval gróf Aladár Andráši, ktorý je tu aj pochovaný. Interiér je plochostropý. Zariadenie kostola je novodobé.[5] Fasády kostola sú členené dekoratívnymi opornými piliermi, priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je lemovaná lizénami a ukončená ihlancovou helmicou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Veľaty - Chrám Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Veľaty - Kostol Mena Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]