Malá Tŕňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°27′19″S 21°40′55″V / 48,455164°S 21,682042°V / 48.455164; 21.682042
Malá Tŕňa
Kistoronya
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 167 m n. m.
Súradnice 48°27′19″S 21°40′55″V / 48,455164°S 21,682042°V / 48.455164; 21.682042
Rozloha 9,81 km² (981 ha) [1]
Obyvateľstvo 379 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 38,63 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1392
Starosta Jozef Drigan[3] (nezávislý)
PSČ 076 82 (pošta Veľká Tŕňa)
ŠÚJ 513792
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Tokajská 25, 076 82 Malá Tŕňa
E-mailová adresa poslať email
Telefón 00421-56-6793351
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Malá Tŕňa
Webová stránka: www.malatrna.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Malá Tŕňa (v minulosti Malá Toroňa, maď. Kistoronya)[4] je obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Heraldického registra [5] má obec tieto symboly prijaté 13. mája 1998. Na erbe je motív podľa odtlačku pečatidla z roku 1686 doplnený o vinohradnícky motív.

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V červenom štíte na zelenej pažiti stojaci zlatovlasý, striebroodetý, zlatoobutý a zlatoprepásaný muž so zlatou kapsičkou na pravom boku, s vystretými rukami, v pravici so zlatou palicou, v ľavici s veľkým zlatým strapcom, s rovnakými listami.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka má podobu piatich pozdĺžnych pruhov červeného, bieleho, žltého, bieleho, zeleného v pomere 2:1:2:1:2. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Reformovaný kostol, jednoloďová renesančná stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou z roku 1656. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Terajšiu stavbu nechal postaviť miestny šľachtic Michal Kövér s manželkou. Obnovou prešiel v roku 1848, veža bola obnovená v roku 1868.[6] V interiéri sa nachádza renesančná patronátna lavica a klasicistická kazateľnica z roku 1801. Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Nad portálom je umiestnená renesančná nápisová tabuľa s dátumom vzniku kostola, dekorovaná motívom delfínov. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  5. Heraldický register SR I.str. 134–135
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]