Leles

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°28′02″S 22°01′31″V / 48,4671°S 22,0254°V / 48.4671; 22.0254
Leles
obec
Pohlad na klastor leles.JPG
Premonštrátsky kláštor
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 108 m n. m.
Súradnice 48°28′02″S 22°01′31″V / 48,4671°S 22,0254°V / 48.4671; 22.0254
Rozloha 33,68 km² (3 368 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 769 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 52,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1190
Starosta Michal Zurbola[3] (MOST-HÍD)
PSČ 076 84
ŠÚJ 528510
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Leles, Slovakia
Webová stránka: leles.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Leles (maď. Lelesz)[4] je obec na juhovýchode Slovenska ležiaca asi osem kilometrov od Kráľovského Chlmca v okrese Trebišov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, v rovinatej oblasti nazývanej Medzibodrožie. Severne preteká rieka Latorica, ktorej mŕtve ramená vytvorili jedinečné prostredie, od roku 1990 ochraňované pod názvom Chránená krajinná oblasť Latorica.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V lokalite existovala osada už v dobách Veľkomoravskej ríše v 9. storočí. Pravdepodobne v rokoch 1188-1196 tu bol založený premonštrátsky kláštor, čím sa Leles stal centrom regiónu. Výhodná poloha na obchodnej ceste, ako aj vhodné podmienky na rozvoj poľnohospodárstva a vinohradníctva boli hlavným stimulom rozvoja mestečka. V roku 1941 bola k Lelesu pripojená obec Kapoňa, v listinách spomínaná v roku 1287.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Premonštrátsky kláštor s kostolom Nájdenia Svätého kríža, stredoveký komplex založený v období rokov 1188-1196, ide o jeden z najvýznamnejších stredovekých komplexov na Slovensku a významnú pamiatku Zemplína. Kláštor je uzavretá štvorkrídlová trojpodlažná stavba riešená ako dvojtrakt s valbovými strechami. Južné krídlo kláštora zaberá kostol, na východnej časti je umiestnená kaplnka sv. Michala a k severnému priečeliu sú umiestnené tri veže. Prvá písomná zmienka o kláštore je mladšia, z roku 1214. Kláštor mal založiť kráľ Belo III. na popud vacovského biskupa Boleslava. Na tomto mieste však mohol stáť kláštor už v staršom období. Lokalita mala výhodnú polohu na spojnici medzi Blatným Potokom a Veľkými Kapušanmi. Počas mongolského vpádu do Uhorska v roku 1241 bola pravdepodobne drevená stavba kláštora zničená. V 14. storočí bolo vybudované jadro stavby s kostolom. Komplex bol opevnený v roku 1533. V období reformácie v rokoch 1567-1697 patril komendátorm, svätským vlastníkom z radov šľachty. Z tohhto obdobia pochádzajú nárožné veže, objekt bol nadstavaný o tretie podlažie. V roku 1892 prešiel prvou pamiatkovou obnovou. Od roku 1952 tu bola umiestnená škola. Ku kláštoru patrí rímskokatolícky kostol Nájdenia Svätého kríža, jednoloďová gotická stavba s poygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1315-1366. Priestor je zaklenutý krížovými klenbami. V polovici 18. storočia bol kostol barokizovaný. Hlavný oltár s obrazom sv. Heleny je barokový z rokov 1744-1750, dielo J. Hartmanna. Ďalej sa tu nachádzajú dva bočné barokové oltáre sv. Jána Nepomuckého a Madony. Zo staršieho zariadenia sa zachoval neskororenesančný epitaf Andreja Dóciho z roku 1631. V sakristii sa nachádza výmaľba od J. L. Krackera z roku 1787. Veža kostola je lemovaná opornými piliermi a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou. Súčasťou areálu je aj gotická kaplnka sv. Michala, v ktorej sa nachádzajú nástenné maľby z prvej polovice 14. storočia vyobrazujúce posledný súd, archanjela Michala, stretnutie Ježiša s Veronikou, sv. Alžbetu Uhorskú a uhorských kráľov.
  • Most sv. Gottharda, kamenný gotický most zo 14. storočia. Ide o jeden z najstarších mostov na Slovensku. Má dĺžku sedemdesiat metrov. Preklenoval dnes už mŕtve rameno rieky Tisa. Je postavený z lomového kameňa. Pomenovanie získal až v 18. storočí. V roku 1994 prešiel pamiatkovou obnovou.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým záverom a mierne predstavanou vežou z prvej polovice 19. storočia. V roku 1912 prešiel obnovou. Interiér kostola je plochostropý. Nachádza sa tu klasicistická kazateľnica z obdobia vzniku kostola a stôl Pána z roku 1890.[5] Fasády kostola sú členené lizénami, veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou s vročením 1912.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  5. Leles - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]